RUMBELLE - Akty "X" GOLD, Zberačka nádejí 37. kapitola

AKTY „X“- GOLD

Zberačka nádejí

XXXXXI.

      Najradšej by si zapálil. Nezabudol, že nefajčí. Doktor si ešte čosi zapisuje a prepočítava. Nepustí ho k nim. K nej. Zvoní mobil. Ako psi obaja naraz zachytili nebezpečný zvuk a sú v strehu.

  - Je to na vás. - sťahuje Adam ramená a verí, že ich tento neznámy muž nezradí.

  Nie, neverí. Hľadá automaticky preventívne únikové východy a rozoberá možnosti svojich svalov, keby ju musí niesť v náručí. Unášať. Bude mať malé bezvýznamné plus za romantiku. Sú predsa na hrade. Neutešený stav pohonných látok v aute pod hradom mu romantický sen zahaľuje do smradľavého dymu, v ktorom sa nelichotivo rozplýva.

   - ...je mi to ľúto, ...nie nevyšlo... pokúšali sme sa o zázrak, ale subjekt nespolupracoval tak, ako sme očakávali... a podľa výpočtov... viem, že nemalo dôjsť ku komplikáciám, ...kompatibilita  nebola stopercentná... - šepot utícha,  mizne kdesi vedľa. 

  Po chvíli sa vracia.  

  - ...ale lekárska veda je na tomto poli ešte stále v plienkach... potrebujeme urýchlene náhradný materiál z banky, ešte možno nie je nič stratené. Jeden pokus jej telo ešte môže... relatívne by mohlo...vydržať... -

  Doktor pokladá mobil opatrne na stôl, hypnotizuje ho myšlienkami, vkladá dlaň do dlane, spája ich ako v modlitbe, ale to len uvoľňuje a zabraňuje kŕču. Očividne je hrdý sám na seba.

  - Nevedia, netušia ani zbla o čo ide... amatéri. Zahrávajú si Bohom, s prírodou a je im jedno, akú spúšť zanechajú. Skôr stlačia... - kýva záporne hlavou.

  Neozýva sa, je na tom obdobne. Pochopil sotva desatinu z jeho výkladu, ale inštinkt mu donútil hlavu prikývnuť kladne. Inštinkt ho nikdy nesklamal.

  Doktor má zrejme svoju slabú chvíľku.

  - Celý život som túžil po vedeckých experimentoch v oblasti genetiky, po výskume... Až do dôchodku. Márne. Keď prišli ONI s ponukou, bol som už rezignovaný, starý a spočiatku nemal najmenší záujem. Potom sa mi do rúk dostala jej teória... vskutku impozantné. Celá tá neuveriteľná mašinéria zberateľov a médií... a hlavne jej negácia... je mi jej ľúto... kacírsky by ma to lákalo, ...ísť proti nej, ale... ona to videla inak. Chápem ju. - rozrozprával sa opretý  konečne v oddychujúcej polohe. - Taký je ale osud tých, ktorí si veria, kým je celý svet proti.

  - Bude v poriadku? - netušil, či to chcel vysloviť ako otázku.

  Chcel, aby to bola oznamovacia veta. Nevydalo. Doktor záporne odkýval hlavou.

  - Tu nešlo o banálnu intrauterilnú insemináciu,  pane a aj pri nej je úspešnosť stále sotva 10 - 15 percentná... hoci tu sme boli aktérmi, ako som povedal  určitej negácie... a zároveň istej asistovanej reprodukcie veľmi... inovatívnym, dosiaľ nie dostatočne odskúšaným spôsobom. Ale všetko je raz prvýkrát a...- už zas básnil.

  Pochopil, že hovorí o Belle. Lili, ako depozit súčiastok bol pre neho nepodstatný. myšlienka, to hej, ale telo. Tých je...Po prvýkrát sa pristihol pri tom, že sa vlastne na ňu pýta, že sa o ňu zaujíma. Jeho otázka smerovala k...Lili.

  - Lili...- vyslovil aj nahlas.

   - Čo viac chcete?! Klamal som im. Aj keď pošlú kryoembryá, ona... pravdepodobne,  skončila. - povedal drsne, bez náznaku akéhokoľvek súcitu.

  Akoby to bol pre neho len jeden z pokusov, čo tam po tom, že práve možno nevyšiel. Navyše, toto nie je odborník ani špecialita v odbore, načo plytvať slovami či skúsenosťami. Už sa videl na konferencii za prednášateľským pultom, ako kapacita, ktorá spravila prielom v oblasti...

  - Lili?...- nedal sa Adam odbiť.

  - Nedívajte sa takto na mňa. Ona vedela, do čoho ide už od začiatku. Scenár si písala sama. Možno dúfala, ale v konečnom dôsledku, to si odvažujem len a len domýšľať, ... rátala presne s týmto výsledkom. Embryotransfer a in vitro fertilizácia je jedna vec, ale ona chcela hranice posunúť a za mágiu sa platí. Odobraním kusa maternice sme ju vlastne odsúdili na predčasnú menopauzu. Ako žena v tomto bode je... - doktor ukázal holé dlane.

  - Prežije...- zhrozil sa Adam.

  A zas len holé dlane.

  - Vaša Belle... dobre som pochopil, že ide o vašu manželku? Snúbenicu? ...Skrátka tá žena, dúfam, že budúca matka sa o chvíľu preberie. Mala by odpočívať a byť pod kontrolou... Je to na vás. - zopakoval jeho prvú vetu.

  Už ho nepočúva, ani nepočúvol. Ide za ňou. Za nimi.

  Lili stratená na lôžku uprostred miestnosti, ponapájaná na prístroje, ohadičkovaná, vysatá o energiu aj o to najcennejšie, o čom možno kedy snívala. Cíti sa ako hajzel, čo ju tu osobne pripútal a donútil k tomu všetkému. Jeho nepresvedčí nijaký doktor, že ona sama to tak chcela.

  Až teraz uveril Belle, keď mu v minulosti otrieskavala o hlavu, aby sa k tej malej správal trochu vľúdnejšie. Už chápal, ako veľmi musela potláčať svoju žiarlivosť, aby žensky útlocitne chránila Lili pred jeho ľahostajnosťou a tvrdým vedením.

  Teraz už nemala čo skrývať a možno to bol len zbytkový alkohol, čo jej otvoril drzé ústa, aby zneli rovnako, ako tie jeho. Alebo len... iste to bude tak, iba žartovali, doberali sa...

  Puto medzi týmito dvoma ženami tu bolo a... aj bude.

  Nemal odvahu sa k nej priblížiť. Pípajúce prístroje, akoby bránili svoju korisť do posledného dychu.

  - Necháme ju v umelom spánku. Regenerácia bude mať väčšiu šancu na úspech, hoci... veď viete. - nahradil ho tesne pred lôžkom lekár a odsunul pozornosť k druhému lôžku pri stene.

  Opatrne sa pohol k Belle.

  Nie je mi dvakrát príjemné, že sa ma dotýkajú čiesi ruky. Malátnosť síce poodpájala zopár kontaktov v mozgu, ale rozmazane vnímaná skutočnosť, že mám nohy konečne pri sebe a ležím vystretá je o level príjemnejšia, ako prvé nečakané precitnutie na koze. Nemám odvahu otvárať oči, nie som si istá, či som tu sama.

  Nie, nie som. Prikrývanie, kontrola tepu, dúfam, že mi nebude nasilu rozdrapovať viečko. Zahrám omdletú, veď hrám omdletú, ale ak je to lekár, okamžite zistí, že som pri vedomí. A čo poviem? "Kuk zvedavec!"

  - Nie som zástancom drog, ale bude to tak pre nás lepšie. Musíme počkať... Ja musím zvíťaziť! Musí to vyjsť! - obhajuje ten ktosi svoje postupy a ja zas cítim len sladkastú pachuť v ústach a teplo...

  Trasúce sa nehou prsty na sánke poznávam...

  - Adam...však si sa nedíval?! Prosím, povedz, že nie! - nespoznávam však vlastný hlas. - Zober ma domov, prosím. - začína mi byť zima.

  Zima z toho všetkého.

 - Obávam sa, že to nebude možné. Teda, odtiaľto sa musíte dostať čo najrýchlejšie preč, ale... nevracal by som sa... do bežného života. Pre nich by ste mali zostať... skrátka, je to len moja rada, hoci nerád, radšej by som pozoroval tento experiment denne, ale... verím, že sa raz dozviem, ako to celé dopadlo. Bolo mi cťou, pán a pani Gold. Musí to vyjsť. Musí...- počuť doktora.

   ...a ja som konečne rada, že hovorí o budúcnosti. Nejakej...

domiceli