Mr. GOLD - Iba každá druhá 21. kapitola

RUMBELLE

Iba každá druhá

21. kapitola

Hodinová

XXIII.

  Očividne sa chvíľu zhlboka nadychovala a hoci podľa mykajúcich sa nozdier sa nedalo celkom presne dešifrovať odkiaľ zrovna ťahá odpoveď, ani to, ktorým otvorom polezie, prestával sa na ňu tešiť. „Otvorom?!“ Zas si sprostý?!

  Hej, cez nosné dierky vyšiel dlhý prúd vzduchu a cez ústa monológ.

  - To už nemôžete byť trochu menej trápny? Už dávnejšie som si všimla, že chytanie za slovíčka bude zrejme patriť k vášmu obľúbenému športu, ale aby bolo jasno, tam to aj zostane! Na iné chytačky a obchytkávačky veľmi rýchlo zabudnite! Snáď si nemyslíte, že ak vás nejaká žena letmo pobozká je to jednoznačný signál, že po vás ide?! Nefandíte si tak trochu? – dohovárala mu ako pravá pedagogička, ešte v štádiu pred totálnym vyhorením, kedy už pošle do chudiny každého, kto o ňu zavadí len pohľadom. Ahá, tam by práve chcel... Nie, nie, ona nebude ľahká korisť! Pritiahla si klopy županu vyššie ku krku.

  -  Ktoré z toho bola odpoveď a ktoré otázka? Stratil som sa. Už som povedal, že nevadí? – skúsil ju domotať.

  Úspešne.

  Zas vymotala aj nohy a chvíľu prehrabujúc handry na posteli vydolovala z nich knižku s otrčila mu ju pred tvár.

  Fúúú, ťažký kaliber. Musí uznať. Taktika boja vo vysokej tráve sa nám práve mení na obranu.

  - Povedala by som, že vás nevhodná literatúra, ktorú po nociach vstrebávate, núti k takýmto...takýmto ...ako vám mám dať najavo, že nestojím o flirt ani o to, vyspať sa s vami! Došľaka. Chcem...chcem vás len ...poprosiť, aby ste mi pomohli s tou pošudenou čítačkou a nie, aby sme sa hrali na hlavných hrdinov a idiotsky napodobňovali tie bláznivé scény z tohto tu. Veď je to za vlasy pritiahnuté! Blábol! Nnonsens! Blbá beletria pre násťročné chudery na odbavovanie sa počas nocí a smoklenie do vankúšov z pretlaku hormónov! To sa vám fakt tak páčilo, ako to dievčisko zaklope na jeho dvere a z ničoho nič ho pobozká? – skúsila nalistovať spomínanú kapitolu, ale nedarilo sa jej.

  Smutne sa díval na jej oblé líca, kde sa hrali tiene z prehrabávaných stránok knižky a zas videl „JU“. Zadýchanú, v krátkych šortkách, s tou škaredou taškou, čo jej parcelovala hruď na dve polovičky, s hroznovým leskom na perách, ktorý mu venovala, kým ju vyšmaril...To je ono.

  - To som aj ...teba mal zhodiť... tam v obchode zo schodov, keď si ma z ničoho-nič pobozkala? – to bolo super, ešte že mu to zapaľuje, pochválil sa. – Tak kto sa to akože inšpiruje trápnou zaslintanou literatúrou pre polcolové trubky? – neusmieval sa. Pýtal sa vážne. Vážne ho to zaujímalo.

  - To nebolo to isté! – skúsila chabú obranu.

  To nebolo. Uznanlivo prikývol. Nie, že by sa mu to nepáčilo. Pery má vláčne, mäkké, náruživé. Nemala lesk. Nikdy nezabudne na jeho príchuť...

  -  Dobre, bolo. Jedna – jedna. Neviem, čo ma to pochytilo. Ospravedlňujem sa. Nemyslela som to vážne. – ošívala sa. - Nebavme sa o nás. Ok?! Nijaké dvojzmyselné narážky! Ok? Ja vás nebudem zvádzať...- zamotávala sa do županu. - ...a vy prestanete s tými lascívnymi návrhmi! Vôbec, ale vôbec ma to nevzrušuje, ani... ani nevzrušuje! Nevzrušuje. A bodka. – uzavrela tak pekne sa vyvíjajúce zňuchávanie sa.

  Nezdalo sa jej to. Posmutnel. Rýchlo, rýchlo, myšlienôčky moje príďte nejaká spásna. Nápadíky...Áno. Osvietilo ju a nadšene vyprskla.

  - Skúsme sa teda vžiť do tých hlavných postáv a predstaviť si, že sme na ich mieste. Vy budete ten prestárly nadržaný profák a ja tá blbá bruneta, čo mu podľahla. – sadla si a chcela nalistovať nejakú konkrétnu pasáž.

  Strčil jej do knihy prst. Zaklapol a vytrhol z ruky.

  - Naozaj to takto vidíš?! – spýtal sa skoro prísne. - Myslel som si, že by si sa dokázala vcítiť do ženy, ktorá sa úprimne zamilovala... Ty naozaj neveríš v lásku?! – skúsil miernejšie vidiac, ako prevracia očami.

  Pohniezdila sa. Natočila na jednu, potom na druhú stranu, nakoniec presne proti nemu.

   - Úprimne? Nie, na takúto neverím! „Zamilovala?!“ Nemožné! Mal vilu, postavenie, to jej imponovalo! Možno bol aj vtipný a lichotil jej, to majú mladé babenky celkom rady, ale... Láska? Láska...  – akoby sa hlbšie zamyslela. -  Nuž, nie, že by som neverila. Ale veci, ktoré tento autor posplietal do seba, to mi vôbec nesedí. Celé je to nevierohodné. Takto to skrátka v bežnom živote nefunguje. – strčila dlane medzi kolená a čakala, že sa pridá na jej stranu. O to viac ju prekvapilo, keď záporne krútil hlavou.

  - Nečakal som, že práve ty, mladá, pekná budeš takým odporcom romantiky. -

  -  Akej romantiky? On bol starý, ona mladá! Tam je bariéra. Generačná, skúsenostná... čo ja viem ešte aká, ale medzera, že by sa tam dala postaviť aj štvorprúdovka! To nemôže nikdy fungovať! Dobre, poťažmo to spolu skúsia, ale nevydrží to. Nemá to šancu na prežitie.  – vytiahla zas ruky a otrčila mu prázdne dosť ďaleko od seba vzdialené dlane.

  Mal čo robiť, aby zatajil, že sa mu rosia oči. Nezareagovala. Vžila sa do svojho monológu a búrlivo v ňom pokračovala.

  - Ten príbeh, myslím ako jeho kostra, sa mi vidí prvoplánový, také klišé. Príde nový profák, dajú mu akurát maturantov, zahľadí sa do maturantky, ona do neho, chvíľu sa harkajú, doťahujú, ale každému je jasné, že aj tak skončia spolu v posteli. Tuším bola panna, však?! – overovala si cestou po deji detaily. - No, to muselo starúšika, tak ho tuším jedna z postáv, ak si dobre pamätám,  aj nazvala,  dojať k slzám. Tomu by som verila. Po toľkých naťahovačkách a premárnených šanciach skočiť na to skôr, som mu to aj dopriala. Zaslúžil si. Bol trpezlivý, zlatý ujo... – skoro sa mu zdalo, že sa roznežňuje. Iba zdalo.

  - Bol to starý chren! A mal si uvedomiť... mal mať jednoducho pevnú vôľu a vôbec tú chuderu neblázniť! On mal mať rozum a vycúvať z toho vzťahu skôr, ako sa to hentak zvrhlo. Ju ospravedlňuje vek. Nie, neospravedlňuje! Mala mať rozum aj ona sama! Vy si čo o tom myslíte?! Viete, ja sa to autora spýtam aj osobne, ale rada by som poznala aj váš názor. - so záujmom zaprela do neho svoj pohľad.

  Už sa mu nezdal taký nežný a jemný, ako v prvý deň. Pred ním v kresle sedela pragmatická sudkyňa s ráznou obžalobou, tvrdá a nekompromisná. Sebavedomá. Vášnivá. A krásna. Župan sa jej zas rozgajdal a šaty pod ním, ktoré si, ktovie prečo, nevyzliekla, už zas nedržali na pleciach. Automaticky ho to donútilo porovnávať. Má väčšie prsia. Oblejšie a asi aj pevné. Trebalo by vyskúšať.

  - Pýtala som sa vás, čo si myslíte! – pripomenula mu pôvodnú niť ich nočného dialógu.

  - Nevadí. – dostala jednoslovnú odpoveď a z prižmúrených očí sa dalo jasne vyčítať, že hodlá zopakovať tú samú prvú otázku. Fajn, byť pre niekoho príťažlivá a neodolateľná dobre padne, ale teraz by jej lepšie padol spánok. Spánok! Nie...

  - Nie, nebudeme sa páriť! – okríkla ho a vzala si späť knižku, o ktorú sa vôbec, ale vôbec nezaujímal.

  - Nevadí...-

domiceli