Rumbelle
- Smrteľníci
voľné pokračovanie fanfikov...
Obchodné tajomstvá
kapitola 11
Stretnutia...
Zaprela si ruky dozadu o kríže, ale
ešte predtým rozopla aspoň sveter do dobrej polovice a vypla si vlasy,
zachytiac ich len gumičkou, ktorou mala Bella stiahnuté pedantne poskrúcané igelitky na nákupy v kabelke,
aby sa jej nerozvíjali a nezapratávali miesto. Krútila nad jej poriadkom
v tom miniatúrnom priestore hlavou a len sa utvrdila v motte, čo
vyčítala z nejakého lifestylového časáku, že: “Poriadok je len dôkazom
toho, že máte nadbytok voľného času...“ To ona nemala. Nikdy nijaký voľný čas.
Teraz síce bude mať asi čas...ale nie voľný!
Zaprela sa oboma rukami o mreže cely
predbežného zadržania a potrmácala nimi vložiac do každej medzierky pod ne
jedno z pŕs.
- Hej, mladý...- zavolala na službukonajúceho
strážnika, čo sa tváril, že má veľa papierovej roboty, hoci sa iba učil skladať
lietadielka z nich.
A tváril sa dobre, na jej oslovenie
nereagoval, zvyknutý na kadejaké osadenstvo za chrbtom. O ich poznámkach
ani nehovoriac.
Vytiahla prednosti z mriežok
a zvrtla sa k mrežiam z druhej strany. V kúte vedľajšej cely sa
tam skrúcala postava v záplave svetlých vlasov. Bola jej akási povedomá,
len ju v prvom momente nevedela zaradiť. Potom jej trklo.
-
Maleficent! Ty si tu hádam odvtedy strčená?! – bola by pretiahla hlavu vedľa,
ale mreže boli nahusto.
Oslovením preľaknutá žena potriasala hlavou
a vyplašene pozerala po okolí vydajúc kdesi z hĺbky hrude pár
zvláštnych zvukov pripomínajúcich fŕkanie.
Spozornel aj policajt.
- Vy ju poznáte? - vstal a pristúpil k cele.
- Jasné! Je to kobyla, čo sa mi starala
o malú, keď som ja nemohla. – vyšlo z Lacey. – Uniesli mi ju
a mňa strčili do toho cvokhausu kdesi v tramtárii... – vysvetľovala.
- Chápem, že používate iste nejaký druh
žargónu, ktorému ja celkom nerozumiem, ale v tom prípade, ak je to vaša
známa, pomohli by ste nám s jej identifikáciou?... Našli sme ju totiž deň
po tom prípade v lese, kam nás priviedli stopárske psy pri pátraní po
stopách miesta činu... a navyše, mohli by ste svedčiť proti nej a my
by sme konečne mohli uzavrieť ten zapeklitý prípad pána Golda. ...Zvlášť preto,
že tamtým dvom sa nejakým spôsobom podarilo utiecť...Táto žena, iste v tom
prípade namočená, tu už trčí celé dni a zdá sa nám, že je v šoku,
pretože odmieta komunikovať, aj sa dať vyšetriť...Lenže je obvinená
z únosu a dokonca z útoku na verejného činiteľa...len sa
pozrite, ako ma dokopala... – vysvetľoval, ani nevedel prečo, policajt, ale ak
by práve on vyriešil túto záhadu, iste by nasucho neobišiel. Prémie,
povýšenie...
- Hovno, hovno, zlatá rybka ! Akvárium nebude
! – vyprskla Lacey a zaprela sa zas o mreže. – Ja som neni bonzák,
kámo, a navyše toto čudo tu tie
decká chránilo a strážilo, kým ste lapali tých pravých gaunerov...ktorí
vám nakoniec ušli ?!... Počula som dobre?!... Sú vonku a maličké opäť
v nebezpečenstve?!... A to ste nás neuráčili o tom ani
informovať?! Bodaj vás parom zobral!!!...
– rozčertila sa Lacey a policajt mal šťastie, že ho od nej delia
mreže...- Dajte jej okamžite ten mobil
a povie vám to sama! Napíše...do SMS... – natrčila ruku dopredu.
- Nie, nie, nie. To by bolo proti predpisom.
Nesmie telefonovať bez schválenia jej právneho zástupcu a povolenia...-
- Sklapni už konečne a naval ten mobil! –
strácala Lacey trpezlivosť. - Veď ti vravím, je to kobyla...prepáč, drahá,
nemôžem mu povedať, že si origoš jednorožec, myslel by si, že som šlahnutá
alebo padnutá na hlavu. – otočila sa na chvíľu k stále vyjavenej
Maleficent a pokračovala smerom k policajtovi. – Požičaj jej ten debilný
mobil, ona sa vie vyprávať s ľuďmi iba tak. Kapišto?! – Naťuká ti tam celé
priznanie, poľahčujúce okolnosti a ako tak pozerám, asi už aj závet, lebo
jej smrť visí na jazyku!... Že ste jej, vy magori, nedávali poriadne žrať? Nemáš
tu mrkvu, jablko, alebo aspoň cukor do kávy?!...Keď tak pozerám, ty tu budeš
mať skôr ten ovos pre kone, jak na mňa tupo hľadíš...!!! - nerozpakovala sa
pourážať ruku zákona tohto mestečka.
Policajt váhal. Na urážky bol tiež zvyknutý
a hoci to, čo rozprávala tá výstredná ženská, nedávalo nejakú zvlášť
logiku, za pokus to stálo. Navyše je tu sám, keby to nevyšlo. Nikto sa nič
nedozvie.
Vytiahol mobil.
Maleficent ťukala. Policajt čítal. Obaja
kývali hlavami.
Pripomínali kone. Doslova a do písmena.
SMS-kujúce kone...
- Ja krava! - capla si Lacey po čele. –
Maličké sú furt v škôlke! Kto ich teraz vyzdvihne? Otec otŕča kopytá
v špitáli, aupairka s materou v base, ako k tomu tie krpaté
prídu?!... Hej, chlapče, nemôžeš behnúť do škôlky ? Pre moje deti?!...
A cestou mi kúpiť nejaký hambáč a cigy? – usmiala sa zaliečavo na
strážnika.
Ten sa škrabkal na hlave z celého toho
chaosu...Asi bude musieť zavolať posily...prémie sa budú deliť...
domiceli
Lacey, Lacey, Lacey... ty by si aj na cintoríne rozruch spravila :D by sa všetci mŕtvi zobudili :D krásna zabásnutá časť.... :) Maleficent som tam nečakala a už vôbec som nečakala, že tí dvaja ušli... pekne sa nám to zamotáva :))
OdpovedaťOdstrániť