Mr. GOLD OBchodné tajomstvá X., kapitola 104, SIETE

Obchodné tajomstvá X

kapitola 104

Siete

   Prudko sa posadil na posteli a vnoril prsty do vlasov. Ten sen bol zas príšerný. Chlad z pootváraných okien mu vlhkým jazykom popretieral chrbát, pot z hrude si utrel radšej sám, lebo už cítil, jeho cícerky ponáhľajúce sa dolu bruchom.

  Stiahol vrchnú plachtu z hornej prikrývky  a pohol sa do kúpeľne.

  Až keď mu studená voda sprchy vytláčala z mozgu nočné mory uvedomil si, že Bella zas odišla skoro a on nemá potuchy, čo vlastne celé dni robí a kam chodí.

  Opakovať si donekonečna: dôveruj, dôveruj, dôveruj... mu už nepripadalo také logické, prirodzené a jasné.

  Červík žiarlivosti sa práve vykľul z vajíčka či z čoho sa to vlastne červíky kľujú...

  Všetky veci mal prichystané, dôkladne pripravené, Bella nezabúdala na tieto detaily, ale unikalo jej, že sa začína cítiť čoraz osamelejší, keď ráno nenájde jej teplé telo pritúlené k jeho a namiesto ospalého tichého objatia ho budí učvirikané svieže ráno drzo sa tlačiace do spálne cez dokorán pootvárané okná.

  Vrzla bránka.

  Automaticky vyskočil sa pozrieť...a spätil sa v pol ceste, dostanúc druhú studenú sprchu z uvedomenia si, že tento zmysel je pasé. 

  Na to sa nedá zvyknúť.

  Henry ešte čosi kričal, takže podľa sluchu dešifroval, kto odchádza... Alebo prichádza...Alebo...

   „Čert aby to vzal...takto sa nedá žiť !“ vrazil do stoličky a prevrátil ju.

  - Henry, nevidel si Bellu, prosím ? – zakričal ešte z okna.

  - Šla zas za Augustom, ako včera, pán Gold... Ide o niečo super tajné... nechcela to povedať ani mne... ! -  strácalo sa ulicou, lebo školský autobus už štartoval.

 - Tak tajomné stretnutie s Pinocchiom...- zdvihol červíček hlavičku a sekol do tela.

  Obliekol sa pomocou kúziel a cítil potom trápne výčitky svedomia. Mal chuť zas všetko povyzliekať a urobiť sám, potom si uvedomil, aké je to celé detinské.

  V kuchyni sa ozýval hrmot. Emma nehrmotávala a Bella bývala ešte tichšia. Henry rečnením vždy prekričal búchanie s riadmi. Jednoznačne bol zas v kuchyni Neal.... Potešil sa, že mu dnes aspoň niečo vyšlo.

  - Neal, prosím ťa, spravíš kávu aj mne ? – spýtal sa prekračujúc prah kuchyne.

  - Ak nájdeme ingrediencie, rád ťa obslúžim, starký...- ozvalo sa hlbokým hlasom tesne pred ním.

  - Hook ! Čo, doparoma, robíš v mojej kuchyni ?! – zdvihol palicu a vytasil dopredu.

  - Asi pol metra doľava a potom o dve piade nižšie, ak ma ňou chceš trafiť. – zaškeril sa pirát. – Idem ti uvariť tú kávu, predsa,  kamarát. Ako vidím, všetci sa na teba vyflákli rovnako, ako aj na mňa... – ohodnotil prázdny dom.

  Radšej neodpovedal. Nahmatal stoličku a sadol si.

  Nebabral sa s ničím...Na stole sa zjavili dve šálky lahodne voňajúcej tekutiny. Luskol ešte raz, vykvitli croissanty, aj čerstvé mlieko.

  - To je paráda ! – tleskol Hook a zahrmotal stoličkou rád, že varenie dnes odpadá.

  Vtiahol do seba vôňu a rozcítil sa.

  - Ako za starých dobrých čias v ďalekom oriente...To boli krásne časy.-

  - Nezdržiavaj. Počúvam....Čo tu chceš ?! – začal stroho.

  - Bola za mnou tvoja Kráska...- vyjavil so smiešnym nastrojením hlasu.

  Červíček zúrivo potriasol hlavičkou a vytrhol kus mäska z rany...

- Tá káva nemá chybičku, starec... Pravé turecké kandizované ovocie by sa tu nenašlo ? ...- odpil si riadny hlt, utrel ústa spakruky a pokračoval. – Veľa toho nenahovorila, ale zdá sa, že má v úmysle odplávať....tak bude to kandizované, či nie ? – spokojne sa oprel.

  - Len keď teba vyváľam v horúcom cukre ! -  buchol do stola Gold a vlnobitie v plnej kávovej šálke vyšplechlo horúce vlny na útesy jeho ruky...

  Hook sa zaškeril. Goldova slepá bezmocnosť mu vyhovovala.

  - Prišiel som sa spýtať, čo jej mám odpovedať. To vieš, nerád by som spravil niečo, čo by som mohol neskôr oľutovať. Cením si, že naše vzťahy sú teraz...ako by som to povedal... Neutrálne. – vytiahol hodvábnu vreckovku a podal ju obliatemu Goldovi.

 Červíček sekal zúbkami...

  - Kedy má prísť za tebou ? – spýtal sa ticho odpustiac si všetky jedovaté poznámky a slinu na ne radšej zapil zvyškom kávy.

  - Vravela niečo, že skočí po toho dreveného panáka, čo sa pohybuje na tom smradľavom hrmotajúcom presúvadle... -

  Červíčkovi zaiskrili očičká...

  - Motorka... – opravil ho.

  - Zaujímavá vecička...na koňoch väčšinou sedí žena vpredu a maximálne jej môžeš funieť do vlasov, ale tu ťa rovno objíma a ako mocne musí, aby sa nevyrútila...Išlo to dosť rýchlo...Normálne ti ju prilepilo o jeho chrbát...- zameral sa Hook na detaily a šálka na stole sa roztriasla ako pri zemetrasení.

  Z červíčka už trčal len posledný článok, zvyšok bol  hlboko, hlboko pod kožou...

  - Idem s tebou....na loď. – vstal rozrušený Gold.

  - Myslíš si, že tam niečo zaujímavé uvidíš ?! – rozrehotal sa Hook na plné hrdlo, kým mu z otvorených úst nezačali vypadávať drapľavé  kocky stuhnutého rôsolu v cukre. Skoro sa nimi zadrhol.

  - Dojedz tie sprosté cukríky, čo si si objednal a vyrážame. – pohol sa Gold k nemu pripravený ich nenápadne premiestniť.

  Preventívne predtým kapitánovi zopárkrát dobre hrkol po chrbte, lebo sa mu zdalo, že mu chudákovi  zabieha.

domiceli