OUAT - Prvá... 14. kapitola

OUAT

14. kapitola

Prvá

Implicitná hodnota...

        Zamestnával sa v zamestnaní zamestnávaním sa.  Keby o tom niekomu čo i len hlesol, tak by sa dotyčný asi spýtal, či má tento mesiac zaplatenú faktúru za mozog. Vážne už je to mesiac?! Mal by si nakúpiť viac tmavých tričiek. Skryté pod košeľou aspoň trochu eliminujú návaly všetkých tých puchov zvonka. Dych géniov, pot talentov aj odór vizionárov. Všetok ten smrad neúspešných v tomto pajzli. Pokiaľ sa sám nedopracuje na úroveň mravčiara tamandua a vlastnému telu nedovolí srať na to - žije. Len ako presvedčiť Roniu, že biele síce môže prať s Lobkovými, ale biele nezodpovedajú náplni jeho práce.

  - Začni sa usmievať. - pristavila ho Katryn pri ďalšom prelete s prázdnou táckou.

  - Nemôžem. Prehnal som to s botoxom a nefungujú mi mimické svaly. - odvrkol, pohodil ofinou a obratne nakladal ďalšie objednané nápoje.

  Davidko sa priam baletne prehol dozadu v páse, aby mu lepšie videl do tváre.

  - Ak mi chceš zas ukázať zbierku svojich platničiek, nechaj si zájsť chuť, drahý brate. Moje ruky sa ledva držia na nohách. - narovnal ho lakťom, ale nevyhol sa nežnému pohľadu.

  Chvíľková slabosť z predchádzajúceho povolania. Pomáhať a chrániť. Tento tu nedávno nežne skučal vzadu v šatni, že čím tak asi nasral miestnych bohov, keď mu takto seklo v krížoch.  Pomáhať...kurz červeného kríža. Kríž na kríže. Po pár hmatoch bol fit. Na tie hmaty asi do smrti nezabudne. Toho sa bál...

  Niekto v kúte nevybalansoval a zramujúc jeden zo stolíkov, zramoval aj všetko na ňom. Zozadu takmer súbežne vychádzala Katryn s mopom a kýblom. Šiesty zmysel?

  - Najskôr ho skasírujem. - venovala mu zbrane a zaborila ruky do vrecka v podbruší. Krásne miestečko. Kedysi. Možno. Nerozvetvuje sa.

  Poslušne ju nasledoval v závese.

  Oproti, dolu po schodoch, kráčala skupinka. Znechutene obchádzali kalamitu a zamračeným pohľadom hľadali personál. Muž ovesený o ryšavú paničku si niečo oblúkom cez jej tvár vyťahoval z predného zuba, ďalší dvaja strčili ruky do vreciek. Odporné ulízané typy, škaredí ako výpredajové šaláty z hypermarketu.

  Uvoľnili im cestu. Stiahol sa viac za Katryn. S rozkošou, lebo oni môžu, drtili črepy pod nohami na menšie, elegantne sa na nich točiac, prihrávajúc si ich jeden druhému. Ako sopľaví chlapci. Pangharti!

  - Distribúcia kreténov nie je rovnomerná. Putujú vo svorkách. - mrdla po nich pohľadom, ale kopla si len do zvyšku krígľa pod nohami.

  Díval sa na ženu uprostred nich. Až teraz pochopil, prečo tu nie je Emma. Ale strčili mu do tandemu ju. Toto zvládne len táto tu. Emma vedela byť drsná, ale na toto treba žalúdok. Táto nebude mať z toho žalúdočné vredy ako melóny.

  - Páči sa ti? - pozrela naňho zdola všímavá čašníčka triediac črepy od podpivníkov. 

  - Tá teda musí mať na kundametri najazdených...- zamľaskal odkiaľsi sa zjaviaci, ľadovým vzduchom ošľahnutý Sam a debničky po oboch bokoch sa mu rozcinkali. Odcinkal dozadu. Vyzeral ako osol. Nielen vyzeral. 

   Porezal sa. 

  - Páči. - napľula mu Katryn na prst a utrela o svoju zásterku. 

  Čo jej bude rozprávať? Katryn je zlatá. Vypočuje, matersky prefliaska. Napľuje na rany. Fakt zlatá. Ale načo ju chuderu presýtenú kadejakými prúsermi kŕmiť po lyžičkách ďalším riedkym sústom cudzieho osobného  rozvareného pocitu? V naivnej predstave, že všetko osobné bude mať pre poslucháča aj nejakú implicitnú hodnotu. Zaujme? Hovno.

   - Ser na to! Máme robotu. - vytiahol jej pozorne ofúkavaný prst z dlane. 

  Striasla sa. Asi mal pre ňu nejakú tú hodnotu. 

  - Prepáč. - žmurkol. Jeden kútik bude stačiť.

  Zbieral, ale nezabúdal lokalizovať ju. Ľutovať či nie? Je v práci, rovnako, ako on. 

  - Robko, sory, ale on chce, aby si ich obslúžil ty. - vytiahol mu teplý brat rúčku metly neobíduc pazúry v nej zakvačené. Takmer ich prehodil na neho.

  Vedel presne prečo. Ponížení budú povýšení? Trt babkin. Zelena mu dávala jasné náznaky, nech stiahne chvost. Úplne. Bez debaty.

   - Budete si priať? - zatiahol neveľmi vľúdne.

   - Ty asi nemáš tringelty, keď mi tu takto štekáš po štamgastoch, že?!  A neserie ťa to?! - mentoroval spotený tučko rozvalený v boxe.

  Cítil sa, akoby mu intravenózne vpichli do žíl dva litre tekutého olova. Aspoň mu to pomôže udržať kamenný ksicht. Drží.

  - Fľašu čeveného a grepový džús. -

  - Pivo, kola, sóda. - ponúkol.

  - Dáma chce džús, nepočul si?! - opravil ho jeden z ulízaných.

 - Dáma netuší, že v tejto sockoidnej destinácii, do ktorej ste ju asi omylom, predpokladám, zobrali, sa podáva: pivo, kola, sóda a bodka. - naklonil sa tvárou v tvár k zákazníkovi.

  Zákazník bol tučkom pribitý o opierku.

  - Ty asi nemáš rád ľudí, však? - pokojne sa usmieval a na tvári mu hral pobavený úškrn.

  - Nie. Áno. - ofúkol dlaňou popol zo stolíka. - Prečo? So zeleninovou oblohou chutia vynikajúco.   Fľaša červeného. Pivo, kola, sóda. - narovnal sa a nadýchol.

  - Dve fľaše červeného! - nasrane sa pohmýrila Zelena.

  Ok. Chápe. Mal by sa krotiť. Zvrtni sa na opätku a mizni za pult.

  - Jeden by si myslel, že si pobytom tu dosiahol na samé dno ľudského kokotstva. Však? Ale omyl. V takýchto chvíľach zistíš, že to doteraz boli len zvírené spodné vody a dno je ešte kdesi oveľa hlbšie. - práskala si striedavo po dlani a po pulte vytočená Katryn. - Šéfov podarený brat. A jeho gorily. Nechodieva sem. Nikdy. A keď, tak len zozadu. S tovarom a po prachy. Asi prišiel ukázať svoju novú samičku. Vidím to tak, že do týždňa u nás bude ta zmaľovaná ryšaňa makať. - skonštatovala stroho a nabúchala na tácku požadované.

  - Ona už maká...- pokrútil panvou posmešne David. 
  Schytal handrou.

  Tváril sa zamestnane. Ako súčasť inventáru.

  To nie on ju. To ona jeho mu sem prišla ukázať. Prižmúril oči smerom k stolíku. Aj odtiaľ ho všetky oči pozorovali.

  - Nečum naňho. Teraz si tu so mnou. - stisol jej stehno nad kolenom.

  Očervenela. Rozosmial sa. A nalepil jej na líce mľaskavý bozk, pritiahnuc si ju ohybom lakťa. 
  - Nevyzerá, že by na teba žiarlil. A on by žiarlil! Je to prchká povaha. To je vidno. Ešte stále plače za tou malou lekárničkou?! - zaťal do živého.

  Schytal pohľad, čo tiež bol z kategórie rezných.

  Rozrehotal sa zas. Miloval, keď mal pravdu. A on mal vždy pravdu.

  - Plače za ňou. Za tebou by neplakal. - potľapkal ju po pleci.

  Drsne, majetnícky, sebavedomo.

domiceli