OUAT
37. kapitola
pristrihnuté
krídla 3.
Nezdvíham
Rozpatlávala smradľavú masť, do ktorej
sem-tam dopadla ešte voda zo zmytých vlasov, po celom lýtku, kolene, stehne, aby
všetko obratne navliekla pod elastický obväz a zapancierovala akousi modrou
drapľavou bandážou. Ako natruc sa maskovala práve v jeho izbe, dobre tušiac, že
to bude pôsobiť totálne antikoncepčne. Ale mala smolu. Nálepky, ktoré skrývali
jej jazvy po operáciách ho už dávno neiritovali. Keď bola na dosah, vedel si
nájsť iné erotogénne body a eliminovať tamtie. Stále sa bolo na čo dívať...
Ale dnes bol unavený. V práci sa nenadrel, to
skôr pred ňou bola šichta...
- Mala som telefonát. - natrela na kríže zvyšok
z dlane a vytláčala na ňu ďalšiu dávku, aby vydalo aj na druhú stranu.
- Ronia spomínala...- odhŕňal plachtu, aby mu
ju nezababrala. Bol rád, že to v rýchlosti nevyjachtal cynicky. Preto tá rýchla
zaangažovanosť posteľným prádlom.
Ronia by nielen spomínala na ňu v zlom, ale
schytal by jej hubovej polievky aj on sám. Jasné, huby! Sklonil sa k jej
odhalenému pásu. A prešiel po ňom párkrát špičkou nosa. Smrdí to jak hnilé
hríby. Iste si niečo namiešava sama. Z akých ingrediencií? Kde ich berie? Nie,
nebude sa pýtať. Vyčkala, kým si ju dooňucháva v takej zmrznutej póze, že by
odradila aj čokla, aby dvihol pri nej zadnú nohu. Domáci havo sa stiahol tiež. Sama
začala hovoriť, možno sa dozvie.
- Ronia je fajn. - skúšala nadbytočnú masť
vrátiť späť do tuby.
Normálneho človeka by to v živote nenapadlo,
ale ona mala zrejme dosť času aj trpezlivosti, aby nasávala do vopred stlačenej
tuby vzácnu, zrejme vzácnu masť. Stláčala, nasávala. Tuba sŕkala. Čudný zvuk.
Podal jej vreckovku, či si to nerozmyslí a neutrie ten sajrajt radšej tam. Zakývala
záporne hlavou.
- Prečo sa dnes so mnou nezhováraš? - odložila
konečne všetko bokom a natočila sa kolenami k nemu. Bandážami k nemu. - Vravela
som ti, že som mala dosť vážny, nepríjemný telefonát, o ktorom by si mal
vedieť. - rozšírila dnešné spravodajstvo o dosť podstatné informácie. - A
netvár sa, že ťa to neštve a nezaujíma a vôbec. Si nejaký čudný. Bex je asi
veľmi náročná milenka, keď ťa dočista vyšťaví! - skúmavo špúlila pery, či
tentokrát uhádla meno svojej fiktívnej sokyne, o ktorej intuitívne tušila, ale
s radosťou vstrebávala jeho výhovorky o jej neexistencii. Rada si pripíše ďalší
bod spokojnosti so situáciou. Bod za to,
že neuhádla! To chce potlesk. Nie, iba si pošúcha ruky jednu o druhú.
Uhádla! Tentokrát hej, zarachotilo to v celom
stroji, zastavilo na pár sekúnd chod, ale zachoval kamennú tvár. Zásuvka s
výhovorkami, databáza výmyslov, časť bé, ako blbosť.
- Bex?! Blbé meno. S takou by som si nezačal.
Žena by mala mať aspoň dve slabiky, dve...oči...dve ramená...dve prsia...všetko
by malo byť mäkké, malo by znieť mäkko. Uznaj, Bex je ako výstrel. - spomalene
kreslil do vzduchu svoju spoveď rovno po pár centimetrov vzdialených siluetách
jej tela, oboma dvihnutými ukazovákmi, ako dirigent.
Capla mu po nich.
- S
dosť trieštivými účinkami...- márne pátrala po nejakých tých cucflekoch na jeho
krku, čoby dôkazovým materiálom, ale spokojná, že jej neodobril ďalšie meno.
Ani jej sa dnes ráno pri predstavovaní
nepáčilo. Ani jej krátky strih ani odrastené gélové nechty.
- Otoč sa. - zavelila. - Nie iba hlavu, celý
sa otoč. - šibrinkovala rukami a hrabala sa mu pod košeľu aj pod tričko a
vykasávala ich až nad lopatky.
Nijaké škrabance. S takými nechtami, ako mala
Bex, by musel mať škrabance. Takže jeho
obeť nebude mať dlhé nechty. Pozrela na svoje ohryzené, skúsila niekoľkokrát zaškrabkať
na jeho chrbte. Preskočila ho smrtka a naskočila husia koža. Usmiala sa.
Ako malý chlapec sa rýchlo zahaľoval späť a
odkláňal sa od smejúceho sa dievčaťa, čo ho tu zvádza a nemyslí to ani za mak
vážne. Však ja ti to vrátim!
- V polohe na psíka nemáte veľkú šancu
škriabať, srdiečko. - žmurkol a vedel, že to zas prehnal. Už sa neusmievala.
Spomienky.
- Volala mi Emma...- rýchlo hádzal výhybku na
druhú koľaj. - Už viem, že ho prepustili pre nedostatok dôkazov, dobrého
právnika, kauciu, alebo všetko naraz. Je vonku, ale nemusíš sa báť. Nevie, že
si tu a...že si so mnou... - chcel jej odhrnúť prameň z čela, ale cukla hneď
ako videla jeho prsty pred tvárou.
- Ako môžeš byť policajtom? - zhrozila sa nešťastne
z jeho naivity. - Volal! Volal mi a vie presnú adresu. Vie všetko...- zakvačila
sa mu o ruku, ktorú predtým odmietla.
- Preto si sa zbalila a chcela ujsť? - díval
sa na tri ruky medzi dvoma ľuďmi. Jej do očí sa bál.
Odniesla svoje ruky do lona. Vlastného.
Vedel, čo jej beží hlavou. Verila mu, verila, že je v bezpečí, ale teraz už
neverí. Neverí ani tomu, že by ju vedel ochrániť.
- Pomôžem ti ho dostať späť za mreže, ale
budem musieť odísť z tvojho bytu. Aby som teba..., Roniu a malého nekompromitovala
predčasne, nevystavovala vás nebezpečenstvu, ne... Budem robiť zlé veci, ale
urobím to, čo odo mňa chcú...- stíšila hlas.
- Emilie! Neopováž sa! Na to som tu ja a
policajný zbor. Ty sa budeš držať bokom a láskavo pri mne. Ododnes máš zaracha!
Domáce väzenie. Už nijaké vychádzky na nákupy handier a za kamarátkami a čo ja
viem kde. Všetko, čo budeš potrebovať, ti zabezpečím. - prudko vstal, hoci by
ju radšej zovrel v náručí, aby sa prestala triasť a stlačil by ju aj viac, aby
sa trochu začervenala, lebo beloba jej nesvedčí.
Asi to mal urobiť. Zimomravo si pošúchala
ramená.
- Poďakuj Emme za tie veci, čo mi poslala.
Hlavne tá blúzka je top, ale baretku nosiť nikdy nebudem. Bola som si pred pár
dňami po to na pošte, tu pod panelákom. - vstala.
Aj mu chcela byť roveň, ale musela by na
špičky, a zabandážované nohy to videli len na postoj skrčenca.
- Emma je tiež
fajn. Nemohla tušiť, že majú svojich ľudí všade. Obávam sa, že úplne všade. - sklopila
oči a šuchtavo odchádzala.
Vo dverách sa ešte natočila.
- Nemám kamarátky. Mám iba vás. -
Pootvorila dvere, zavrela dvere.
- Tri slabiky. Moje meno tiež nie je...mäkké. -
Pootvorila dvere, zavrela dvere.
- Tri slabiky. Moje meno tiež nie je...mäkké. -
domiceli
no inak...je to len mnou (a Emilie), alebo je Robo fakt celkom neschopný policajt? :D (akože...niežeby bol reálny štandard nejak vyšší, ale...)
OdpovedaťOdstrániť