Cesta tmou
kapitola 1.
Návnada
Koleso kolovrátka sa monotónne krútilo a
z ruky mu mizla surová, nespracovaná priadza. Preletiac jeho krídlami
v úzkom žliabku namotávala sa na cievku v šialenej rýchlosti
a pridávala jej obrat za obratom priam neuveriteľný lesk. V stovkách
riadkov nad sebou i cez seba žiarilo pravé zlato.
Takýchto špuliek mal nepreberné množstvá
a keby aj žil večne, ako sľubovalo proroctvo, nikdy by ich nespotreboval,
takže by už teraz nemusel ani prstom nikdy pohnúť, a predsa ho to ťahalo
k tejto manuálnej, dosť náročnej práci. Pomáhala mu zabúdať...
Vonkajšia brána zalomozila. Zaregistroval to,
ale nemal strach. V celom začarovanom lese nebol nikto, koho by sa musel
báť, nikto, kto by mal odvahu bezdôvodne vstúpiť na jeho územie.
Aj
dohody radšej uzatváral v teréne, len nerád si špinil prípadnými obeťami
vlastné okolie. To len v nevyhnutných prípadoch.
- Ty pracuješ ? – zháčila sa návšteva vidiac
ho skloneného a zaujatého touto pre ňu iste nemysliteľnou činnosťou.
- Nie, naťahujem na pradeno staré dotieravé
čarodejnice potom, čo som ich patrične „vyčesal“ na tamtom fakírovom lôžku,
drahá priateľka. – odpovedal jej nevrelo, ale ticho. – Česák na ľan sa mi práve
pokazil... – ukázal do rohu, kde stála opretá pračudesná doštička s jedným
otvorom dolu na nohu a druhým hore na ruku, v strede s veľkým
kovovým kruhom, z ktorého trčali asi na piaď dlhé ostré klince, cez ktoré
sa preťahoval ľan a tak zbavoval nečistôt.
Hľadela na predmet s nevôľou, pripomínal
jej skôr stredoveký mučiaci nástroj.
- Pretiahnem aj teba, drahá ? – spýtal sa
schválne ironicky a neuráčil ani zdvihnúť zrak od práce.
- To by sa ti páčilo, ty odporný netvor. To
ti už slúžky nestačia na ukájanie tvojich nechutných chúťok ? – znechutene
cúvla.
- Čarodejnice sa lepšie driapu, aj dlhšie
vydržia. – usmial sa na plnú cievku, zovrel ju do dlane a nechal, nech
z nej tečie krv a odpadávajú kusy mäsa, po očku hľadiac na
Maleficent.
- Prestaň, nudíš ma. – kývla rukou
a zobla si z misky na stole.
- To boli jej stavce... kedysi...než som
z nich spravil zmes na čistenie zobákov pre krkavce...na zimu...-
okomentoval obsah misky.
- To ti tak verím... Klasické drtené píniové
oriešky. – hodila si ešte za hrsť do úst.
- Tak počúvaj, drahá ! Zrejme si pribijem na
bránu veľkú tabuľu, že pre tvoje topánky je vstup na môj pozemok nelegálnou
činnosťou! – zdvihol ukazovák. – Kto ťa vôbec pozval ?! Čert aby ťa bral ! –
zrúkol.
- Kázala som mu prísť až o hodinu, takže
mám chvíľu čas aj na teba. – oprášila si ruky a vytiahla zo zuba niečo...
niečo tenké podlhovasté.
- Ááá, kúsok miechy ! Zabudol som ju vopred
odstrániť. – potiahol zoškľabenú tvár dozadu.
Maleficent len prekrútila očami
a pohodlnejšie sa oprela premeriavajúc si ho pozorným pohľadom. Zdal sa
jej ešte škaredší, ako keď ho videla naposledy. A ruka v ruke
s výzorom šla aj jeho povaha.
„Ak to takto pôjde
ďalej, už sa žiadna na neho neulakomí ani za všetko jeho zlato. Žiadna
veru...žiadna...nieto ešte krásavica, na ktorú vyrástla Bella ! ...Ako potom
dokončím svoju kliatbu...“ zahryzla si s nevôľou do jazyka.
- Počula som, čo sa ti stalo. Aj by som ti
povedala, že ma to s tvojim synom mrzí, ale nebola by to pravda, drahý...-
potiahla zámerne rýpajúc sa v zuboch ďalej.
- Prišla si sa pokochať ? – roztiahol ruky
a otočil sa okolo svojej osi.
- Tak trochu hej, ale hlavne ťa rozptýliť ! –
narovnala sa a odhrnula blonďatú ofinu z čela.
- To dám prednosť včeliemu úľu, drahá..-
cúvol.
- Dobre, ako myslíš. Mala som pre teba
najkrajšiu princeznú na okolí. Slobodnú pannu, nezadanú, nepoškvrnenú, dokonca
sčítanú...- povedala, akoby bez záujmu, ale dobre vedela, že nestrieľa šípy
zbytočne.
Špinavých, nevzdelaných slúžok by sa prejedol
každý...nieto ešte sám Rumpelstiltskin.
Nech bol aký chcel, s povahou odpornejšou ako mäsiarov psisko, tak jedno
mu uprieť nemohla. Nebola s ním nikdy nuda, jeho slovné hračky nemali páru
a rozhľadenosť vyrážala dych. Celkovo...po tme a s trochou
fantázie by si aj sama dala povedať...
- Ďakujem za lichôtky, ale vyhoď si to
z hlavy. S tebou, ani mŕtvy...drahá...– pousmial sa v kútiku.
- Je neslušné čítať ľuďom myšlienky ! – odvrkla a vedela, že si bude musieť dať pred ním lepší pozor, aby sa
vopred neprezradila, kam svojimi úskokmi mieri.
Tvárila sa, že urazená ostentatívne odchádza.
Hľadel za ňou a zrovnával informácie,
ktoré mu poskytla.
- Počkaj !... Nedáš si ešte oriešok ? –
žmurkol na ňu s miskou v ruke.
S uspokojením sa obzrela.
Taktika zabrala.
Ideme do finále...Rumpelstiltskin...
domiceli
Môžem sa opýtat že či OUAT je písané podla seriálu ? či názov je len náhoda a je to o niečom inom ? :)
OdpovedaťOdstrániťJe to podľa originálneho OUAT ! Ale...Všetko toto na mojom blogu je FANFIK, tzn. Postavy, prostredie, základné vlastnosti a pod., skrátka čo najviac sa dodržiava to, čo bolo v seriáli, ale vymýšľajú sa príbehy, ktoré tam neboli dopovedané, napríklad niečo, čo sa mohlo stať pred tým, čo bolo v seriáli v niektorej z častí ( moje Svetlá v zákrutách ) niečo potom ( posledné série Obchodných tajomstiev )alebo niečo navyše, čo by mohlo byť ( ostatné...)
OdstrániťToto je napríklad niečo, čo sa mohlo odohrať pred časťou Skin deep...
:-)
taktika? o čo sa snaží? som zvedavá:)
OdpovedaťOdstrániťinak pf, teraz nás tu budete naťahovať s Rumplom bez Belly, a pritom chceme vedieť čo sa stane v Obchodných tajomstvách!:D ale nesťažujem sa, aj toto má svoje čaro, teším sa na ďalšie časti:)
...Bella už v nasledujúcej časti !...koniec reklamy...:-)
Odstrániťtoto vyzerá slubne *Drak*
OdpovedaťOdstrániťpodla mna jej ide o to aby dala Rumpla a Bellu dokopy a preto mu prihodila: citujem: najkrajšiu princeznú na okolí. Slobodnú pannu, nezadanú, nepoškvrnenú, dokonca sčítanú..---- cize nasu Bellu :D tesim sa na dalsiu cast :)) pekné! :)
OdpovedaťOdstrániť