OUAT Svetlá v zákrutách 20. kapitola ...A MEČOM

ONCE UPON A TIME

Svetlá v zákrutách

kapitola 20

...a mečom

   

   V hradnej dvorane žiarilo tisíce sviečok a úbohé kvety v bachratých vázach zúfalo skláňali horúčavou zmäknuté hlavy ku skrúcajúcim sa stonkám. V odlesku plamienkov na drahých misách mizli jedlá od výmyslu sveta a znechutené poľovné psy s preplnenými bachormi znudene chladili bruchá po kútoch.

  Fľaky od vína miešali sa s vývarovými a mastné prsty stolujúcich kývali tanečníkom takty do rytmu i mimo neho pritakávajúc červenými spotenými hlavami. Desiatky vyobliekaných ľudí tlačilo sa v sále, aby im nič neuniklo, či už z jedla, pitia, či z tanca i z klebiet.

  Stál stále zneviditeľnený pred prvým stĺpom a hľadel na prázdnu stoličku vedľa Sira Mauricea.

  - Ako si sa vyštafíroval na pohreb vlastného srdca, Rumpelstiltskin ! – ozvala sa zaliečavo už trochu pripitá Maleficent, čo sem prikvitla ako jedna z pozvaných pred malou chvíľou a oprela sa o stĺp za jeho chrbát.

  Neodpovedal jej. Zdieľal nervozitu hradného pána, ktorý sa nevedel dočkať príchodu svojej dcéry.

  Zato Gaston bol už v nálade a zabával okolo sediace vydajachtivé dámy nevkusnými historkami zo svojho bujarého života.

  Dvere sály sa otvorili dokorán a v nich sa zjavila hlavná postava dnešnej slávnosti.

    V žiarivých snehobielych šatách s tisícom perál po lemoch, s korunkou na bohatej korune vlasov, s útlym pásom stiahnutým kameňmi vykladaným opaskom a dva diamanty na takmer neviditeľných strieborných nitiach trblietali sa jej visiac na ušiach ako slzy ešte stále nevyschnuté na dlhých, hodvábnych riasach.

  Sir Maurice vstal a s úľubou hľadel na drahokam dnešnej slávnosti. Natiahol k nej ruku, aby vošla a zaujala miesto po jeho boku.

  Všetky oči sa upierali jej smerom. Kráčala s hrdo dvihnutou hlavou celou sálou, akoby sa takmer nedotýkala podlahy. Právom  niesla meno, ktoré jej dali pri krste. Bola krásna, bola zo všetkých prítomných najkrajšia, hoci to bolo vlastne ešte len takmer dieťa...

  Vzpriamil sa,  rozochvel pri pohľade na toľkú nádheru.

  - Bŕŕŕ ! To je hroznééé ...! – ozvalo sa mu za chrbtom z úst viditeľne znechutenej Maleficent. – Už vidím, že budú problémy ! Toto sa mi vôbec, ale vôbec nepáči ! – dupla nohou a odpila si riadny glg z pohára.

   Neotočil sa k nej, nemohol z Krásky odtrhnúť oči, len zašepkal.

  - Láskavo sa prestaň nalievať, drahá priateľka, lebo sa mi zdá, že strácaš súdnosť a prestáva ti slúžiť zrak! ... Ako môžeš o nej povedať, že je „hrozná“ ?! – mykol rukou za chrbtom a zvyšok pohára sa čarodejnici už vpíjal do korzetu a pálil ako žieravina, až syčala od bolesti.

  - Vravím, že sa mi „To“ nepáči ! Nie, ona ...– vyprskla držiac si horúcu látku od tela. – Veď sa len pozri ! – natiahla prsty a v Bellinej hrudi sa otvoril priezor, v ktorom bolo krásne vidno jej rýchlo bijúce vyplašené, ale nádherne žiariace červené srdce. – Dobre sa pozeraj ! – pobádala Rumpla. – Ako v ňom môže to stvoreniatko mať takú ohavu príšernú, ako si ty ?! – znechutene na neho pozrela.

  - Lebo podľa teba maľujú madony v kostoloch ! – neodpustil si sarkastickú poznámku a luskol.

  Šaty jej primrzli o telo a kým lámala ich zľadovatelé kúsky, mohol sa dosýta vynadívať na svoj portrét vnorený v hĺbke jej srdca.

  - Čo to nevidíš ?! – jedovala sa s kryštálikmi ľadu. – Si tam !... Má ťa ho plné a žiadne miesto pre nikoho iného !... A teraz sa láskavo pozri aj do toho svojho !... Je až napuchnuté, koľko jej tam je. Už len prasknúť ! ...Ani to neskúšaj !... – spätila sa.

  Neskoro. Korzet sa rozprskol, ledva sa stihla skryť do plášťa.

  Uškrnul sa. Nemusel hľadieť do vlastnej hrude. Pridobre vedel, čo a kto tam je...

  - Preto si tu ty a máš prácu ! ...Bella bude ženou môjho syna ! – otočil sa konečne k Maleficent.

  Nechápavo pozerala a zdal sa jej z minúty na minútu šialenejší. A nebezpečnejší. Jeho myšlienkové pochody neboli vôbec čitateľné a logiku v nich ani nehľadala.

  - A čo ten „krásavček“, ktorého  pre zmenu vybral jej tatíček ?! – ukázala dlhým nechtom na Gastona.

  - To je najmenší problém. Pozeraj...- zdvihol kútik úst a sálou preletelo pár pre prítomných neviditeľných žiarivých prúdov.

  Sir Maurice sa s hrmotom postavil, hudba prestala hrať. So zdvihnutou rukou si vypýtal slovo.

  - Vážení prítomní, veseľte sa, hodujte a zabávajte sa až do bieleho rána, ale dovoľte mne, šťastnému prešťastnému otcovi podeliť sa s vami o svoje šťastie, prešťastie...- zamotal sa vo vlastnej reči, zdvihol svoju čašu a dopovedal. – Oznamuj všetkým, že náš ctený rodinný priateľ Gaston sa rozhodol spojiť svoj život a našom rodinou a požiadať ma o ruku mojej drahomilovanej dcéry Cary ! – skríkol teatrálne.

  Sála zmeravela. Bella nechápavo pootvorila ústa . Gaston sa poobzeral, s kým to akože idú spojiť jeho mladý život, a keď zbadal svetlovlasú dievčinku so širokým úsmevom cez celú tvár, ako sa lipcuje po tatíčkovi Sirovi Mauriceovi, a bozkáva ho ako tekvicu od náhleho šťastia,  iba mykol plecom a dolial si pohár. Cara zrumenela, Gaston bol odjakživa jej tajnou láskou a Maleficent si zabudla držať klopy plášťa.

  - Teraz si na rade ty... – povzdychol.

  - Nerozmyslíš si to ? – spýtala sa nezaujato a s nadšením si obzerala nádherné šaty, ktoré jej radšej pričaroval,  aby tu nestála polonahá a nebudila zbytočnú pozornosť.

  - Máš radšej hady alebo sukňu zo živých pavúkov ? – začínal strácať trpezlivosť, lebo mal pocit, že čím dlhšie bude hľadieť na Krásku, tým menej bude mať odvahu dokončiť to, čo si zaumienil.

  - Musíš sa zhmotniť. – povedala znudene.

  - Môže ma uvidieť...- zamračil sa.

  - Veď o to ide...Zíde z očí, zíde z mysle...Ale najprv to v tých očiach musí byť ! To si fakt taký natvrdlý ?! – kývala hlavou.

  - Nie, ale zdá sa mi, že sa ti hýbe sukňa a rastú jej chlpaté nožičky ! – naklonil sa k nej.

  Uskočila. Ale zahryzla si radšej do jazyka.

  Na mieste, kde ho nebolo dosiaľ vidno zdvihol sa fialkastý dym a keď sa rozplynul, stál tam On – Rumpelstiltskin.

  Niekoľko hostí nadšene zatlieskalo mysliac si, že aj on patrí ku kaukliarom, ktorí tu predvádzali svoje čísla.

  Zdvihol hlavu a bál sa. Bál sa pohľadu na ňu.

  Jej oči niečo neznáme ťahalo na miesto, kde bol ON...

  Ich pohľady sa stretli.

  Vpili sa do seba a preliezli celými telami skrz-naskrz. 
  Už-už by bol vykročil k nej. Už dvíhala sukne, aby sa k nemu rozbehla, keď náhle  zahrmelo, roztriasli sa taniere i príbory, na chvíľu sa zotmelo a keď sa utlmené sviečky znova rozhoreli...všetko bolo inak.

  Chytil sa za koreň nosa, akoby mu niečo padlo do kútikov očí. Otvoril ich a videl pred sebou čudesne sa škeriacu strapatú čarodejnicu v honosných šatách.

  - Dúfam, že mi nechceš povedať, že som práve teba pozval na tancovačku, drahá ! Som musel byť asi dobre nachmelený ! – potriasol s nevôľou hlavou a dlhými krokmi opúšťal sálu.

  Zostala ako zamrznutá.

  - Nenechám sa urážať ! Nikto nebude urážať Maleficent ! ...veď počkaj drahý priateľu...- natiahla ruky dopredu smerom, kde odišiel. - Toto bol len začiatok ! Radšej si pripíšem na vrub ďalšiu prehru, ale tebe sa pomstím !... Chcel si sa zbaviť lásky ?. ..aby ti neotravovala život ?! ...Bude stačiť jeden bozk !... Počuješ ?!... Jeden jediný bozk z pravej lásky a budeš v tom až po uši ! Nikdy sa jej už nezbavíš ! Zabodne sa ti do srdca ako meč a nevytrhneš ju už von nijakými čarami, ani keby si spojil všetky magické sily sveta !... ale nemysli si...čaká ťa s ňou toľko utrpenia, koľko urážok si mi spôsobil ! – preklínala žmúriac oči a kvapky jedu padali na podlahu ako kamienky z trhajúceho sa muriva.

  Potom pozrela na Bellu úprimne sa tešiacu zo šťastia svojej sestry.

-         A ty sa tiež veľmi neusmievaj, krásavica...čaká ťa ešte dlhá cesta k láske...dlhá a tŕnistá –

domiceli

  ...tak a máte to za sebou. 

Toto bola posledná časť môjho fanfiku pod názvom Svetlá v zákrutách...ďalej to už vlastne poznáte...:-) ( prípadne si prerolujte  k môjmu prvému staršiemu fanfiku pod názvom Rumbelle Zo života na zámku...)

...Poteší ma, ak sa ozvete s nejakým tým názorom na ne... :-)