Mr.GOLD Obchodné tajomstvá X., kapitola 110, PARADOX STARÉHO OTCA

Obchodné tajomstvá X

kapitola 110

Paradox starého otca

   Bolo to tu zas. Sprepadená nočná mora.

  Závesy stále zatiahnuté, v izbe šero. Po jeho boku spokojne odpočívala včerajškom ukonaná Kráska. Predstavil si jej vlasy rozplazené po vankúši a dokonalý profil s náznakom úsmevu na perách, zatiaľ, čo cítil len jej teplú pažu položenú cez jeho hruď. Nežne ju vzal a preložil na vankúš.

 Ticho vstal.

  Včerajší nočný rozhovor napriek nádychu pohody a uvoľnenosti nakreslil mu ďalšie vrásky cez čelo. Stále boli tam...

  Už sa nebál obrátiť sa na ňu a využiť jej pomoc. Pochopil, že to musí urobiť pre nich oboch a bol jej už teraz vďačný, hoci vrodená mužská ješitnosť vŕtala a hlobila diery neoblomne ďalej...

  „To je ono!...že som na to skôr neprišiel ! Všetky tie pocity, či už to bola žiarlivosť, nedôvera alebo teraz ješitnosť mali jednu vec spoločnú...jeden symbol...jednu alegóriu ! ..“

  - Bella, srdiečko ....vstávaj ! – vrátil sa k posteli a rozrušený budil ženu, ktorá sa práve teraz sladko roztiahla cez jeho stranu a objímala jeho vankúš a vdychovala jeho vôňu z neho...

  - Ešte chvíľu, prosím, láska...- zaprosila, ale sen bol v nenávratne a naliehavý hlas prebral ju už úplne.

  - Už viem o čom hovoril Drak ! Je to také jednoduché a prosté, až sa čudujem, že som na to skôr neprišiel...- rozohňoval sa Rumpel.

  Ani sa nesnažila tváriť sa, že rozumie, o čom hovorí. Nechápala nič z jeho slov a záver prehovoru jej otvoril oči dokorán ešte viac.

  - Celé je to o červíkovi. Chápeš ? – spýtal sa s nádejou.

  Prečítala stovky kníh. Poznala tisícky príbehov a svoju fantáziu považovala za skvelý zdroj pre prípadné asociácie, ale tu zlyhávala.

  - Budeš sa veľmi čudovať, ak nie ?- odpovedala úprimne.

  Sadol si bližšie, nahmatal si ju a objal. Vysvetľujúc podrobnejšie.

  - Červia diera ! Jej princíp...Predstav si jablko. Ako červík žerie jablko... Na jednej strane sa zahryzne...žerie, žerie...a vyjde len o malý kúsok  ďalej...Je to jasné...-

  Tak Belle stále nebolo jasné vôbec nič. Len si pomyslela, že sa Rumpel včera priveľmi vžil do pozície prednášateľa svojim budúcim potomkom a aj toto je len pokračovnie onej prednášky...akási rozprávka na dobrú noc...prípadne na dobré ráno.

  - V tomto svete sa vedci zatiaľ nedopracovali k návratom do minulosti. Vraj to nie je vedecky ani technicky možné a to som sa zhováral aj so samotným Einsteinom, ktorému som cestu do budúcnosti ešte dokázal prijateľne osvetliť, ale pri tomto som zlyhal. Chudák Albert vôbec netušil o čom hovorím a prijal odo mňa iba  tú trápne primitívnu teóriu relativity. Skromný človek... Len to nikomu nepovedz. Túto dohodu v mojich pamätiach, ak ich raz spíšeš, radšej vynechaj... Skrátka  cesta späť. V tomto svete nemožné... Ale je svet, kde to možné je !... Náš svet ! – s uspokojením dodal.

  - Ale sám si mi pri poslednom návrate tvrdil, že náš svet, už nie je...- začínala sa konečne orientovať Kráska.

  - To hej. Ten paralelný je úplne zničený. Ale ty sa vrátiš, ako ten červíček v jablku na to  isté miesto, na ten istý povrch toho istého jablka, len o kúsok ďalej...späť v čase... tam, kde ešte bol. Kde stál môj zámok, kde som si jedného dňa priviedol krásnu dievčinu a...-

  - ...a bol k nej krutý, jazyk mal ostrý, jedovatý, priania šialené a radosť ti robilo trápiť ju, kým jej slzy tiecť nezačali...- dokončila za neho.

 - Fuj, to muselo byť odporné monštrum, ktoré tu opisuješ...Poznám ho ?! - pokýval nechápavo Rumpel hlavou a snažil sa ju poštekliť.

  Keď sa po chvíli zas vyhrabali z vankúšov a prikrývok, stále sa smejúc, snažil sa vážne pokračovať.

  - Presne tam. A potom je už len na tebe, či dokážeš ...- predstava z nočnej mory mu zastavila myšlienky.

  - Dokážem. – usmiala sa a odhrnula mu vlasy z čela a prešla prstom po vráskach, akoby ich chcela zmazať.

  - Ďakujem, láska. – vrátil jej pohladenie.

  - Vy ste tu stále ? – vyvalil oči Neal na dvojicu usadenú na terase, zaujato rozoberajúcu technickú stránku plánu.

  - Zabudol si na čarovné slovíčka...- pripomenul mu Rumpel.

  - Čáry-máry...abraka-dabra...Čertabytobral ! – zasŕkal nakoniec popáliac sa na koláči, ktorý mu Rumpel v tom momente, za drzosť, zámerne ohrial na nepoživateľnú teplotu. - ...že ťa tieto srandičky stále bavia, otec ! – opatrne oblapával šálku s kávou očakávajúc prinajlepšom elektrický výboj.

  - Tak teda, dobré ránko, rodičia.  Smiem s niečím pomôcť, prípadne poradiť...- usadil sa do kresla a usrkol z obyčajnej kávy.

  - Hej. Behneš do supermarketu pre Húseničiaka s vodnou fajkou, cestou vykopeš na záhrade noru Aprílového zajaca, zastavíš sa po klobúk šialeného klobučníka, asi bude v čistiarni a zhasneš konečne svetlo na WC ! – zadal Rumpel.

  Nealovi zostal koláč na pol ceste.

  - Ocko to ale myslí smrteľne vážne...- pritakala Bella s rukami skríženými na prsiach. – Cestujeme do Krajiny za zrkadlom. – pozrela mu do očí.

  - Boh opatruj Ameriku od takýchto rodičov ! – zahrmotal stoličkou s koláčom trčiacim z úst, lapol kávu a kývajúc hlavou do strán odchádzal. – Všetky normálne rodiny idú do Disneylandu, ale my sa budeme na dovolenku trepať do...Krajiny za zrkadlom...Toto, keď budem rozprávať chalanom v krčme...- strácalo sa v útrobách domu.

  - Vy ste poslali Neala takto zavčas rána do krčmy ?! – spýtala sa neveriacky Emma z dverí kuchyne.

  - Nie, na WC zhasnúť svetlo ! – vysvetlil Rumpel zhovievavo.

  - A nezabudni dať dolu aj dosku ! – zakričala za ním Emma.

   Bella zdvihla palec.

  - Vravel tu niekto niečo o Disneylande ? – vytrčila sa z detskej izby hlava Henryho.

domiceli

 

...tak a máme tu záver desiatej série môjho FANFIKU...

...je mi jasné, že vám je jasné, že je to celé nejasné...

...z toho vyplýva, že pokračovať budem...ale po prvé sa vrátim k Svetlám v zákrutách a napojím pokračovanie...a potom aj sem...v jedenástej sérii...alebo v niečom nadväzujúcom s novým názvom...

:-)