Obchodné tajomstvá VIII
kapitola 86
Prístav
„Nádej je ako
nočné nebo. Nie je na ňom jediný kút, v ktorom by vytrvalý pohľad nenašiel
aspoň jednu hviezdu...“
Hľadel dohora a v ruke stískal
miniatúrnu nádobku s jej vlasmi. Už bola celá horúca. Aj by bol zatvoril
oči a nadýchol sa, ale bál sa spomienok. Mal strach otvoriť zacelenú ranu
a hoci mohol podľa prísľubu očakávať, že pocíti úľavu
a šťastie...nedokázal to. Nechal spomienku na ňu stále radšej rozmazanú,
za hrubým sklom, pod nánosom ďalších udalostí...
Vlnky lenivo obtierali svoje priesvitné
telíčka o boky lode, noc ich tíšila iba miernym vánkom. A kdesi
v diaľke sa začínali črtať siluety malého mestečka.
Dokázali to.
Dokázal to.
Skryl amulet do záhrenia, pozapínal gombíky,
Nechal nech mu vzduch vysuší vlhké oči a pohol sa do podpalubia zobudiť
svoju malú posádku.
Stáli a pozerali dolu na mólo.
V dokoch iba niekde svietili svetlá na budovách. Všade bola tma, vlhko
a pach rybiny zdvíhal sa z drevených klád a pilierov omotaných
chaluhami.
- Je čas ísť. – ozvala sa Emma jednou rukou
objímajúc ospalého Henryho. – Ďakujem kapitán. Viem, že tu nikoho nepoznáte,
tak mi dovoľte pozvať vás k nám...prípadne U babičky bude
v hoteli iste voľná izba. – podávala mu druhú ruku.
Hook mlčal pozeral smerom k moru.
- Naša vila je veľká... Môžete bývať aj
u nás. – pozrela Bella na Neala, ale ten s rukami vo vreckách kýval
sa len do strán so stisnutými perami.
Jeho Hook zobudil ako prvého a kým
vstali ostatní, dlho sa rozprávali. Nemal z toho všetkého dobrý pocit
a jeho pesimizmus a sklon k negatívnym konšpiráciám sa začali
naplno prejavovať.
- Ja s vami nepôjdem. – povedal pirát
pomaly.
Zostali prekvapení. Okrem Neala. Ten vedel
o plánoch Hooka a tváril sa, že ho už nič nezaujíma.
- Chápem. – odpovedala mu ako prvá Bella. –
Necháš si nádej, že sa ti podarí vrátiť sa...späť domov. – pousmiala sa trpko.
- Ja zostávam doma. ..More je môj domov.
Jediný, ktorý mám. Je to moja rodina, moji priatelia, dom, záhrada a možno
si raz kúpim aj psa... na chytanie myší...lebo mačky na palube nosia nešťastie.
– skúšal nadľahčovať rozlúčku Hook, ale nebolo mu všetko jedno.
Naposledy sa pozdravili pohľadmi. Henry mu
podal ruku.
- Nezabúdaj, že si bol námorníkom !
A morský vlk je morským vlkom aj so suchou nohou ! Zostaň čestný,
ostražitý a odvážny ! Nie, že ma sklameš... – stisol mu ruku, až zasŕkal
od bolesti, ale nedal to na sebe znať.
- Rozkaz , kapitán ! – Henry smiešne
zasalutoval, zmýliac si námorníka s vojakom. – A smiem povedať Ruby,
že aj ja som vlk ako ona ? Myslím si, že ju to poteší. Vieš, teraz je celá
dolámaná a aj tak je jediným vlkom v Storybroku. Vlčicou... – opravil
sa.
- To je tá vysoká čiernovláska s krátkou
sukňou a veľkým výstrihom ? – pozrel Hook zboku.
- Ty poznáš Ruby ? To je paráda. Tak teraz
budú v Storybrooku traja vlci. Jedna vlčica, teda, a dvaja morskí
vlci... – rozkladal si Henry a tlačený Emmou pomaly vystupoval po vlhkom
mostíku dolu na mólo.
Len čo vkročili na drevo ťahajúce sa od cesty
z prístaviska, preletel nad nimi modrastý prúd a keď sa obzreli,
nevideli už nič.
Nevideli loď zahalenú zneviditeľňovacím
kúzlom, ani jej kapitána s poslednou vetou na perách.
-
Nebudú, Henry. V Storybrooku
je všetko inak...
- Som nachmelená, keď tu stojím v týchto
handrách ?... To sú už fašiangy, alebo ktorá korela?... V Králičej Nore
robia retro týždeň ?!... To som blbá z tohto všetkého... – mrmlala si
Lacey znechutene sa dotýkajúc svojho odevu bojovníčky otáčajúc sa okolo svojej
osi.
Emma vyjavene hľadela na muža stojaceho
opodiaľ.
- Neal ! Si to ty ?! – vyšlo z nej
nakoniec, až sa Henry zháčil, vyvrátil k nej hlavu s otázkou.
- Kto je Neal, mami ? –
domiceli
a už to začííííííína :) len dúfam že sa Hook nezmení tiež. škoda tej Belly :( ale inak sa mi časť páčila :) aj obrázok :) krása :) ale jedno mi vŕta v hlave. bola Ruby spomenutá schválne alebo nie :) pekné! :)
OdpovedaťOdstrániťbožee, Lacey je späť!:D je príliš zlé, keď sa teším a cítim istý nával nadšenia z toho, že sú popletení?:D je to super:)
OdpovedaťOdstrániť