Cesta tmou
kapitola 3
Tiene
Štverali sa po kameňoch hrubých múrov.
Zapadajúce slnko nimi natieralo všetko, čo mu prišlo pod posledné, už beztak vypĺznuté
lúče.
Nechal si svietiť do doširoka otvorených očí
a snažil sa napriek nepríjemnému pocitu nežmurknúť. Zväčšené dúhovky, hoci
tento názov už dávno nezodpovedal pravde a ani sám si nepamätal pôvodnú
farbu svojich očí, sa leskli v žiari a drobné škvrny v nich
symbolizujúce početné prirýchlo zahojené zranenia sa premieľali... Akoby mu v
očiach vrelo.
Stál v širokom, dokorán otvorenom okne, bez kabáta,
iba v košeli a veste. Na krku sa mu z času na čas posunul hrbol
ohryzka, keď pod návalom myšlienok sťažka preglgol.
Dlhé límce košele s matným kovovým leskom dotýkali sa oboch ramien, ležali
na nich a vyhrievali sa v posledných lúčoch, zatiaľ čo nimi odhalená
hruď prijímala horúčosť s nevôľou a vysielala na konce chlpov kvapky
slaného potu, ako mementá vnútornej horúčky, čo ním lomcovala.
Dnešný deň mu kruto pripomenul Bae...
To nebolo deja vu, čo dnes prežil, to boli
zásahy rozžeraveným kutáčom priamo do srdca. Ešte teraz, hoci odvtedy uplynulo
už niekoľko hodín, cítil, ako syčí od bolesti, ako sa skrúca a zmrašťuje, ako
v ňom praskajú všetky cievky a poddávajú sa nezvratnej deštrukcii.
Sklonil hlavu a zaprel sa rukami
o parapetu. Skrútil ruky do pästí
a zúrivo udrel, až sa na nej rozbehli čiary prasklín do viacerých smerov.
Dýchal radšej zhlboka.
Odvykol si vzlykať. Zabudol plakať. Zostala
mu len zlosť. Jed a zúrivosť, ktorými riešil všetko.
Chudera Maleficent si ešte doteraz vymotáva
ihličie z vlasov, hoci by jej mal skôr za jej službu poďakovať. Nemal toto
slovo v slovníku...ani v náplni práce.
Bolo to celé také zvláštne...akoby to bol iba
sen.
Aspoň na malý okamih sa mu zdalo, že je Bae
zase tam. ...že sedí v tráve a načúva jej rozprávkam...
Videl zas jeho nesmelý, hanblivý úsmev,
rozbehané nervózne prsty zamotané do seba a nevinný, naivný pohľad,
ktorým ju doslova hltal. Odrážala sa v jeho očiach aj večer, keď už ležal
s očami zabodnutými do stropu, keď si myslel, že otec si ho nevšíma a netuší,
na čo myslí...
Vytiahol päste z parapety a so
stále zaťatými urobil krok dozadu, potom sa prudko zvrtol a dlhými krokmi
opúšťal temnejúcu miestnosť.
Po chodbe sa ozývali opätky čižiem podbité
plieškami ako nechty ťahané po kovovej
platni.
Vošiel
do veže a cestou k stolu mu zrak padol do veľkého zrkadla nahnutého
k podlahe, ako bývalo zvykom. Tak sa človek aj na malej ploche videl celý,
ale so zdeformovanou postavou.
Pristúpil bližšie, potom poodstúpil. To, čo
videl, naháňalo hrôzu aj jemu samotnému.
Poslednou kvapkou z neho vyvrela sebaľútosť,
dopadla a zašliapnutá vysokou,
koženou čižmou umrela.
Uvedomil si, že mu je jeho vzhľad ľahostajný.
Necítil k svojej osobe nič. Je zvláštne zistiť, že človek nemá rád ani sám
seba. Kým mal ešte syna...
Ale teraz...?
...necíti už lásku, prestáva byť ľudskou
bytosťou.
Odtrhol zrak od zrkadla a pohybom ruky rýchlo
zapálil sviečky na stole, na strope, po kútoch...
Mäkké žlté svetlo vlialo sa do malej
miestnosti pod vežou...ale obišlo jeho srdce.
Toto nebolo teplé svetlo domova...
Sťažka dopadol do kresla. Odraz svetla
tlačiaceho sa mu do chrbta nakreslil na dlažbe od kresla tieň. Dlhý, temný, nikde
nekončiaci.
Ako malý chlapec vytiahol rýchlo nohy hore na
kreslo a s kolenami pod bradou pevne zachytenými pažami skryl si hlavu
medzi ne.
Sviečky ticho praskali, a keď sa po
chvíli odvážil zdvihnúť hlavu a pozrieť na dlážku, ten tieň tam aj tak stále bol.
Rovnako dlhý, rovnako temný...zlovestný a jeho vlastný.
Zbytočne triasol záporne hlavou, zbytočne
tlačil nohy viac k sebe...nepomohlo ani zažmúriť oči.
Bol sám. Iba on a jeho tieň.
Vtom poodchýleným oknom vletel dnu nočný
motýľ. Bezbranne sa mykal hľadajúc smer, na neznámom mieste, spustiac sa raz tam, raz opačným
smerom, márne hľadajúc to, v čo dúfal, že tu nájde.
Z posledných síl vyčerpaný zamieril
k najväčšiemu svetlu. Hore, uprostred veže v kovovom lustri horeli
tam desiatky hrubých sviečok.
Naivný motýľ vrazil do prvej z nich
a len čo sa jej letmo dotkol, čakalo ho kruté vytriezvenie... Točiac sa,
o jednom krídle, čo mu zostalo,
vznášal sa smerom k zemi.
Dopadol jemne, akoby bol nehmotný. Búchal
jediným krídlom o chladný mramor...čoraz pomalšie
a pomalšie...tichšie a tichšie...vzdávajúc svoju krátku životnú púť.
Díval sa na neho chvíľu mlčky. Potom ho
chytil za zoškvrčané krídlo, podržal si ho pred očami a položil pomaly na
dlaň.
Dýchol a krídelko sa opäť narovnalo.
Splašený motýľ zatrepal sa mu na dlani zanechávajúc na nej sivý poprašok
z tela. Potom sa vzniesol a odletel priamo kdesi von do tmy...
Pozeral tým smerom a škaredú tvár mu na
maličký okamžik zmenil letmý úsmev ...
Snáď ešte nie je všetko stratené...
To srdce naliehavo
zaklopkalo...klop-klop-klop...a čakalo, že mu niekto...možno raz...príde predsa
len... otvoriť...
domiceli
I’m not strong enough to stay away.
Can’t run from you
I just run back to you.
Like a moth I’m drawn into your flame,
You say my name, but it’s not the same.
You look in my eyes, I’m stripped of my pride.
And my soul surrounders
And you bring my heart to it’s knees.
And it’s killing me when you’re away
I wanna leave and I wanna stay.
I’m so confused, so hard to choose.
Between the pleasure and the pain.
And I know it’s wrong, and I know it’s right.
Even if I try to win the fight
My heart would overrule my mind.
And I’m not strong enough to stay away
I’m not strong enough to stay away
What can I do?
I would die without you
In your presence my heart knows no shame
I’m not to blame
Cause you bring my heart to it’s knees
And it’s killing me when you’re away
I wanna leave and I wanna stay.
I’m so confused, so hard to choose.
Between the pleasure and the pain
And I know it’s wrong, and I know it’s right.
Even if I try to win the fight
My heart would overrule my mind.
And I’m not strong enough to stay away
There’s nothing I can do
My heart is chained to you
And I can’t get free
Look what this love has done to me
And it’s killing me when you’re away
I wanna leave and I wanna stay.
I’m so confused, so hard to choose.
Between the pleasure and the pain
And I know it’s wrong, and I know it’s right.
Even if I try to win the fight
My heart would overrule my mind.
And I’m not strong enough to stay away
Not strong enough, strong enough
Strong enough, strong enough to stay away
Strong enough, strong enough
Not strong enough, strong enough
Strong enough to stay away
I just run back to you.
Like a moth I’m drawn into your flame,
You say my name, but it’s not the same.
You look in my eyes, I’m stripped of my pride.
And my soul surrounders
And you bring my heart to it’s knees.
And it’s killing me when you’re away
I wanna leave and I wanna stay.
I’m so confused, so hard to choose.
Between the pleasure and the pain.
And I know it’s wrong, and I know it’s right.
Even if I try to win the fight
My heart would overrule my mind.
And I’m not strong enough to stay away
I’m not strong enough to stay away
What can I do?
I would die without you
In your presence my heart knows no shame
I’m not to blame
Cause you bring my heart to it’s knees
And it’s killing me when you’re away
I wanna leave and I wanna stay.
I’m so confused, so hard to choose.
Between the pleasure and the pain
And I know it’s wrong, and I know it’s right.
Even if I try to win the fight
My heart would overrule my mind.
And I’m not strong enough to stay away
There’s nothing I can do
My heart is chained to you
And I can’t get free
Look what this love has done to me
And it’s killing me when you’re away
I wanna leave and I wanna stay.
I’m so confused, so hard to choose.
Between the pleasure and the pain
And I know it’s wrong, and I know it’s right.
Even if I try to win the fight
My heart would overrule my mind.
And I’m not strong enough to stay away
Not strong enough, strong enough
Strong enough, strong enough to stay away
Strong enough, strong enough
Not strong enough, strong enough
Strong enough to stay away
Nemůžu od tebe utéct
Můžu jen běžet zpátky k tobě.
Stejně jako můra jsem stažen do tvého plamene.
Říkáš mé jméno, ale není to stejné.
Díváš se do mých očí, jsem zbaven své hrdosti.
A moje duše se vzdává
A moje srdce srážíš na kolena
A zabijí mě, když jsi pryč
Chci odejít a chci zůstat.
Jsem tak zmatený, tak těžko se vybírá
Mezi potěšením a bolestí
A vím že to je špatně, a vím že to je správně.
I když se pokouším vyhrát ten boj
Mé srdce vždy přemůže můj rozum.
A nejsem dost silný abych se držel dál.
Nejsem dost silný abych se držel dál
Co můžu dělat?
Bez tebe můžu zemřít.
A s tvou přítomností moje srdce nezná stud.
Neobviňuju se za to,
Protože srážíš mé srdce na kolena.
A zabijí mě, když jsi pryč
Chci odejít a chci zůstat.
Jsem tak zmatený, tak těžko se vybírá
Mezi potěšením a bolestí
A vím že to je špatně, a vím že to je správně.
I když se pokouším vyhrát ten boj
Mé srdce vždy přemůže můj rozum.
A nejsem dost silný abych se držel dál.
Není nic,co bych mohl udělat.
Moje srdce o tobě sní.
A já tě nemůžu dostat zadarmo.
Podívej, co mi tato láska způsobila...
A zabijí mě, když jsi pryč
Chci odejít a chci zůstat.
Jsem tak zmatený, tak těžko se vybírá
Mezi potěšením a bolestí
A vím že to je špatně, a vím že to je správně.
I když se pokouším vyhrát ten boj
Mé srdce vždy přemůže můj rozum.
A nejsem dost silný abych se držel dál.
Nejsem dost silný, dost silný,
Dost silný, dost silný abych se držel dál...
Dost silný, dost silný
Nejsem dost silný, dost silný
Dost silný, abych se držel dál
Můžu jen běžet zpátky k tobě.
Stejně jako můra jsem stažen do tvého plamene.
Říkáš mé jméno, ale není to stejné.
Díváš se do mých očí, jsem zbaven své hrdosti.
A moje duše se vzdává
A moje srdce srážíš na kolena
A zabijí mě, když jsi pryč
Chci odejít a chci zůstat.
Jsem tak zmatený, tak těžko se vybírá
Mezi potěšením a bolestí
A vím že to je špatně, a vím že to je správně.
I když se pokouším vyhrát ten boj
Mé srdce vždy přemůže můj rozum.
A nejsem dost silný abych se držel dál.
Nejsem dost silný abych se držel dál
Co můžu dělat?
Bez tebe můžu zemřít.
A s tvou přítomností moje srdce nezná stud.
Neobviňuju se za to,
Protože srážíš mé srdce na kolena.
A zabijí mě, když jsi pryč
Chci odejít a chci zůstat.
Jsem tak zmatený, tak těžko se vybírá
Mezi potěšením a bolestí
A vím že to je špatně, a vím že to je správně.
I když se pokouším vyhrát ten boj
Mé srdce vždy přemůže můj rozum.
A nejsem dost silný abych se držel dál.
Není nic,co bych mohl udělat.
Moje srdce o tobě sní.
A já tě nemůžu dostat zadarmo.
Podívej, co mi tato láska způsobila...
A zabijí mě, když jsi pryč
Chci odejít a chci zůstat.
Jsem tak zmatený, tak těžko se vybírá
Mezi potěšením a bolestí
A vím že to je špatně, a vím že to je správně.
I když se pokouším vyhrát ten boj
Mé srdce vždy přemůže můj rozum.
A nejsem dost silný abych se držel dál.
Nejsem dost silný, dost silný,
Dost silný, dost silný abych se držel dál...
Dost silný, dost silný
Nejsem dost silný, dost silný
Dost silný, abych se držel dál
to s motýľom úplne skvelé, koniec tiež, len nejak priveľa opisov, už som si tak zvykla na to, že skoro v každej časti je nejaký dialóg alebo proste niečo vtipné a tu mi to aj chýba:D inak pekná kapitolka, som zvedavá čo sa stane ďalej:)
OdpovedaťOdstrániťjéj, on dýchol na motýľa aby ožil.. tuším som sa ho prestala báť.. pripomína mi starého vodcu rytierov, aj tí, keď nevedeli vymyslieť dobrú stratégiu alebo ich príliš utláčal súper takto stávali pri parapetách :D taká kopa opisov mi vôbec nevadí :)
OdpovedaťOdstrániťani mne tie opisy nevadia :) Vy ste v nich najlepsia :)) a motýlik- to bolo pekné :)) krásna minikapitolka :D nádherné! :)
OdpovedaťOdstrániť