Mr.GOLD Obchodné tajomstvá X., kapitola 105, NA VLNÁCH

Obchodné tajomstvá X

kapitola 105

Na vlnách

   Motorka dorachotila a zostalo ticho.

  More znudene prevaľovalo tekuté zvlnené sadlo svojho rozkysnutého brucha v teple doobedia a nechalo donekonečna odparovať slané výpary zachytávajúc ich na všetkom dookola ako nechcené suveníry z prístavu.

  Zložili si prilby a Bella potriasla hlavou, aby prevzdušnila vlasy.

  - Nešiel som prirýchlo ? – usmial sa na ňu August s úľubou hľadiac jej na brucho a zavesil prilbu na riadidlá. V cestovaní s bábätkami mal už svoje skúsenosti...hoci tie prvé celkom nezvládol...

  - Práveže som dúfala, že to všetko pôjde oveľa rýchlejšie. – povzdychla si. – Poďme, nesmieme strácať drahocenný čas.-

  Našli mostík na palubu a zmizli v zneviditeľnení.

  Hook stál opretý o hlavný sťažeň  a tváril sa, že si akousi mačetou robí manikúru.

  Ani sa nesnažil premeriavať si návštevníka, len sa sucho spýtal.

  - Kam a čo za to? -

  August pozrel na Bellu a položil jej ruku na plece.

  - Honkong....A dám ...čokoľvek. – pozrel s dôverou na ženu po boku..

  Tá prikývla.

  - Romantické miesto...ale načo nosiť drevo do lesa ? – ukázal špicom divne zakrútenej dýky na Bellu. – Poznám tam zopár vychytených podnikov, ktorých služby sa ti nezjavujú ani v najtajnejších snoch, kámo... – odlepil sa od sťažňa, lebo dobre očakával výpad.

  - Ja to s Bellou myslím vážne, tak ťa žiadam, aby si to vážne bral aj ty !  - ukázal na piráta prísne prstom August.

  - Tvrdý chlapík...- zarehotal sa kapitán. – To ženám imponuje, však...Kráska...- podišiel popred ňu hľadiac jej do tváre.

  - Hook, prosím ťa, máš najrýchlejšiu loď medzi svetmi a ja s Augustom sa musíme dostať tam aj späť skôr, ako to Rumpel zistí...prosím... – povedala naliehavo.

  - Ale, áno, áno...mám zmysel pre „takéto“ tajné dobrodružstvá, ale myslíte si, naivne,  že sa to ON fakt nedozvie ?! – zaškeril sa.

  - Dozvie, ale to už bude jedno. Ak dosiahneme, čo chcem, Goldovi už nezostane nič iné, len sa s tým zmieriť. Ostatne, bude to aj v jeho prospech. Toto mu veľmi skomplikovalo život...– odpovedal August.

  - Chudák pán Gold... – povedal nadnesene Hook zalomiac rukami. – Či si to ten chudáčisko zamilovaný zaslúži ?!...Slepo zamilovaný...- doložil zažmurkajúc nasilu.

  - Nedovolil by mi to...A ja to musím urobiť... Už to ďalej nevydržím... Dívať sa na neho...ako sa trápi...ako nemôže...- šepkala.

  - ...buď radšej ticho, Bella ! ...a nechaj si intímne detaily pre seba ...s Augustom...– zastavil ju Hook potriasajúc hlavou.

  - Tak pomôžeš nám, alebo nie ? – zdvihol hlas netrpezlivý muž.

  - Dnes v noci. Bude príhodný vietor. – otočil sa Hook a ukázal na východ z paluby.

  Bella nemala z celého rozhovoru dobrý pocit. Niečo sa jej nezdalo. Hookovi nikdy veľmi neverila a...

  - Budeme potrebovať ešte väčší obnos peňazí. Aj pre Hooka, aj pre toho muža...On totiž, pokiaľ viem, nič nerobí zadarmo. A toto je dosť chúlostivá záležitosť. – zamračil sa August, keď pomáhal rozrušenej Belle s prilbou.

  - O to sa neboj. To zariadim...je to naša posledná nádej. – vzdychla a skôr ako nasadla, chytila sa za brucho.

   Niečo ju ...koplo...prvýkrát...po prvýkrát za celé tehotenstvo pocítila ten zvláštny pocit...že v nej rastie dieťa. Deti.

   Zoširoka sa usmiala.

   - ...hovorí jej niečo o väčšej sume peňazí...že to ten nejaký jeho známy nerobí zadarmo...takže asi budeš sponzorom celej akcie...že je to chúlostivé, či čo... a ona sa drží za brucho... a nejak  priblblo sa usmieva... – komentoval dianie na móle pirát a po očku pozeral na Golda, stojaceho mu teraz po pravici, teda po háku, a videl rozjedovaného muža, ktorý mu pripomínal sopky na tichomorských ostrovoch.

  Ešte chvíľu a palubu mu zaleje láva, potom zasypú tony kameňov a všetko to pokryje najmenej  polmetrová vrstva popola...zmiešaná s Goldovými  prešedivelými vlasmi.

  Druhýkrát si empatický prístup radšej dvakrát dobre rozmyslí. Ako tak pozerá, konať dobro je nebezpečnejšie ako byť zloduchom na plný úväzok...

domiceli