Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VIII., kapitola 88. ATRAMENT

...jéjo...tri osmičky vedľa seba...8 najšťastnejšie číslo...dúfam, že aj kapitolka bude (pre vás ) šťastná... 

PS : Upravila som nastavenia komentárov ( mojou chybou sa nedalo komentovať všetkým, teraz už môže každý, ďakujem za ne... 

:-)

Obchodné tajomstvá VIII

kapitola 88

Atrament

   Zo zmoknutého chodníka sa odrážal zvuk kovových podpätkov. V jeho strede sa trochu zakymácala a lodičky si radšej vyzula. Vlhký chlad sa jej vsal do siloniek a postupoval by aj vyššie, keby bol chodníček k vchodu dlhší.

   Rýchlo odomkla a slastne zaborila šľapy do koberčeka v predsieni. 

  Pokúsila sa hodom o vešiak prevesiť kabelku na hák, ale skončila tam, kde vždy, medzi kopou navyťahovaných topánok, vedľa botníka. Odkopla ju kúsok stranou, aby sa o ňu nepotkla a po špičkách vošla do kuchyne zanechávajúc mokré špinavé stopy na dlaždičkách.

  Cestou od Ruby ju pochytil priam vlčí hlad. Pančovaná káva z automatu v nemocnici a hladné Hopperove oči s mentolovými cukríkmi, čo je ponúkol po otázke: „Čo mi vy môžete ponúknuť?“, po ktorej Ruby zabehlo od smiechu a druhý záchvat dostala, keď z vrecka trasúcou rukou vydoloval škatuľku s mentolkami, ju nenadchli. 

  Ale Ruby je zábavná...Ako len mohla dokaličiť takú babu...Radšej sa to nepýtala ani sama seba, nieto tej zábavnej dlhovlásky.

  Šúchala si striedavo jednu nohu o druhú, rozmazávajúc si mokro zo spodkov nôh po bokoch lýtok, s rukou zaprenou o dokorán rozcabrené dvere chladničky, zízala do nej s nevôľou.

  Prv než ju otvorila, bola ochotná postupovať systémom „schovatý-neschovatý - idem !“, ale mlieko, artičoky a vajcia jej plán dokonale znechutili.

  Pripleskla dvere, až to zadrnčalo, zažla lampu nad dresom a vytiahla zo skrine arašidové maslo. Privoňala, striaslo ju a napchala si za lyžicu do úst, sťažka prehltnúc.

  - Odporne dobrééé! – šmarila otvorený pohár od seba, až cinkol o batériu, oprášila ruky a vážne sa zamyslela, čím sa teraz pred polnocou dokŕmi.

  - Henry bol dosť sklamaný, že si ho nevzala so sebou. – ozvala sa Emma opretá o veraje.

  - Čo si ty za mater, že by si dovolila jedenásťročnému sopliakovi sa po nociach motať po krčmách ?! - osopila sa na ňu Lacey znova túžobne pozerajúca do poloprázdnej chladničky.

  Emma bez slova podišla k nej, odtisla ju a vytiahla z police dôkladne zabalený kus koláča. Podala jej ho.

  S plnými ústami spokojne prežúvala a pahltne do seba tlačila jeden kúsok za druhým.

  - ...tak som bola pozrieť starých známych...je tam toho... Bola som aj za Ruby, je to fajn žieňa, ale po štvrtej ma vyhodili, vraj je po návštevných hodinách...- prešla po mlieko späť do chladničky a vrátila sa k lukulským hodom v zamastenom papieri.

  - A to nezabral ani tvoj šarm ? – podpichla Emma s rukami prekríženými na prsiach spokojná, že aspoň Lacey jej koláč chutí, lebo Neal s Henrym jej kuchárske umenie dostatočne  nedocenili.

  - Zabral...Od toho okuliarnatého cvrčka v bielom plášti som dostala mentolku. – pochválila sa roztiahnuc výstrih do strán ako názornú demonštráciu snaženia.

  - A kde si bola doteraz ? – vytrhla jej džbán na mlieko, s ktorým nevedela manévrovať a časť nápoja si teraz rozmazávala vo výstrihu, vzala pohár a naliala jej.

  Mlieko zmizlo na ix. Pretrela si ústa hánkami z oboch strán a buchla pohárom o stôl.

  - Čo teba je do toho, sakra ?! Si mi mater ?... Tam sa radšej staraj, aby ma ten fafrnok nechodil stále otravovať s tými jeho rozprávkami... Prečo nechodí za tebou ? Prečo si s ním nelofneš a neprečítaš mu ich, nech neopruzuje ?!...- nadvihla pohár a znovu ním ostentatívne buchla o stolovú dosku.

  -  Pretože neviem po francúzsky ! – zaprela sa Emma o stôl a pozrela Lacey do očí.

   - A ja viem ? – začudovala sa konečne nasýtená brunetka pokojnejšie.

  - Asi hej. Máš v izbe na stolíku Malého princa v origináli a každý deň je záložka na inom mieste... – sadla si Ema oproti nej za stôl a natiahla nohy.

  - Fízel sa nezaprie ! – nahla sa kráska.

  - Nie, som šerifka v tomto mestečku a kedysi dávno som sa živila hľadaním ľudí. Detaily sú pre mňa dosť dôležité... – odpovedala jej vážne.

  - No tak viem ! To ale neznamená, že mu budem čítať rozprávky ! Ešte aj vo francúzštine! – zaťala sa Lacey.

  - Mala by si. Sú to pravdepodobne tvoje rozprávky. Sú totiž rukou písané na voľných stranách v knižke. A keď som porovnala písmo s lístočkom na nákup potravín, čo som ti nedávno nadiktovala a aj tak sa ich nedočkala, náhodou som ho vyhodený našla pred botníkom, kde si si zrejme robila debordelizáciu kabelky a nie všetko z nej  zrejme stálo za to, aby si to do nej zas narvala, prišla som k zaujímavému záveru... – vykladala Emma zaujato.

  - Ja som v živote nenapísala rozprávku ! – zľakla sa Lacey.

  - Z prekladača na internete ani nevyšla rozprávka...leda ak pre dospelých...ale mala by si si to prečítať radšej sama. – uzavrela.

   Vstala a po chvíli priniesla z Henryho izby veľkú starodávnu rozprávkovú knižku. Otvorila ju na rukou popísanej strane a podstrčila Lacey.

  Tá sa neochotne nadýchla, prekrútila očami a začala čítať.

  Chvíľu sa mračila, chvíľu sa jej pohľad rozjasnil náznakom úsmevu, potom sa oči zaliali slzami. Niekoľko ich kvaplo na stránku a atrament sa začal rozpíjať pod hladinou do strán sa rozťahujúcich miniatúrnych slaných jazierok.

  Emma sa preľakla.

  - Zničíš ten záznam ! – povedala pragmaticky a rýchlo sa dala do fúkania na písmo rozpíjajúce  kvapky, s cieľom vysušiť ich, aby zachránila Henryho "rozprávku".

  V tom momente sa písmo vznieslo nad stranu a objalo obe ženy do svojho víru.

  Striaslo ich.

  Pozreli jedna na druhú.

  - Bella ? – zašepkala Emma.

  - Emma ! – vyskočila žena a silne objala prekvapenú blondínku usedavo plačúc jej do ramena.

domiceli