...jéjo...tri osmičky vedľa seba...8 najšťastnejšie číslo...dúfam, že aj kapitolka bude (pre vás ) šťastná...
PS : Upravila som nastavenia komentárov ( mojou chybou sa nedalo komentovať všetkým, teraz už môže každý, ďakujem za ne...
:-)
Obchodné tajomstvá VIII
kapitola 88
Atrament
Zo zmoknutého chodníka sa odrážal zvuk
kovových podpätkov. V jeho strede sa trochu zakymácala a lodičky si
radšej vyzula. Vlhký chlad sa jej vsal do siloniek a postupoval by aj
vyššie, keby bol chodníček k vchodu dlhší.
Rýchlo odomkla a slastne zaborila šľapy do
koberčeka v predsieni.
Pokúsila sa hodom o vešiak prevesiť kabelku na
hák, ale skončila tam, kde vždy, medzi kopou navyťahovaných topánok, vedľa
botníka. Odkopla ju kúsok stranou, aby sa o ňu nepotkla a po špičkách
vošla do kuchyne zanechávajúc mokré špinavé stopy na dlaždičkách.
Cestou od Ruby ju pochytil priam vlčí hlad.
Pančovaná káva z automatu v nemocnici a hladné Hopperove oči
s mentolovými cukríkmi, čo je ponúkol po otázke: „Čo mi vy môžete
ponúknuť?“, po ktorej Ruby zabehlo od smiechu a druhý záchvat dostala, keď
z vrecka trasúcou rukou vydoloval škatuľku s mentolkami, ju nenadchli.
Ale Ruby je
zábavná...Ako len mohla dokaličiť takú babu...Radšej sa to nepýtala ani sama
seba, nieto tej zábavnej dlhovlásky.
Šúchala si striedavo jednu nohu o druhú,
rozmazávajúc si mokro zo spodkov nôh po bokoch lýtok, s rukou zaprenou
o dokorán rozcabrené dvere chladničky, zízala do nej s nevôľou.
Prv než ju otvorila, bola ochotná postupovať
systémom „schovatý-neschovatý - idem !“, ale mlieko, artičoky a vajcia jej
plán dokonale znechutili.
Pripleskla dvere, až to zadrnčalo, zažla lampu
nad dresom a vytiahla zo skrine arašidové maslo. Privoňala, striaslo ju
a napchala si za lyžicu do úst, sťažka prehltnúc.
- Odporne dobrééé! – šmarila otvorený pohár
od seba, až cinkol o batériu, oprášila ruky a vážne sa zamyslela, čím sa teraz pred polnocou
dokŕmi.
- Henry bol dosť sklamaný, že si ho nevzala
so sebou. – ozvala sa Emma opretá o veraje.
- Čo si ty za mater, že by si dovolila
jedenásťročnému sopliakovi sa po nociach motať po krčmách ?! - osopila sa na ňu
Lacey znova túžobne pozerajúca do poloprázdnej chladničky.
Emma bez slova podišla k nej, odtisla ju
a vytiahla z police dôkladne zabalený kus koláča. Podala jej ho.
S plnými ústami spokojne prežúvala
a pahltne do seba tlačila jeden kúsok za druhým.
- ...tak som bola pozrieť starých
známych...je tam toho... Bola som aj za Ruby, je to fajn žieňa, ale po štvrtej
ma vyhodili, vraj je po návštevných hodinách...- prešla po mlieko späť do
chladničky a vrátila sa k lukulským hodom v zamastenom papieri.
- A to nezabral ani tvoj šarm ? –
podpichla Emma s rukami prekríženými na prsiach spokojná, že aspoň Lacey
jej koláč chutí, lebo Neal s Henrym jej kuchárske umenie dostatočne nedocenili.
- Zabral...Od toho okuliarnatého cvrčka v bielom
plášti som dostala mentolku. – pochválila sa roztiahnuc výstrih do strán ako
názornú demonštráciu snaženia.
- A kde si bola doteraz ? – vytrhla jej
džbán na mlieko, s ktorým nevedela manévrovať a časť nápoja si teraz rozmazávala vo
výstrihu, vzala pohár a naliala jej.
Mlieko zmizlo na ix. Pretrela si
ústa hánkami z oboch strán a buchla pohárom o stôl.
- Čo teba je do toho, sakra ?! Si mi mater ?...
Tam sa radšej staraj, aby ma ten fafrnok nechodil stále otravovať s tými
jeho rozprávkami... Prečo nechodí za tebou ? Prečo si s ním nelofneš
a neprečítaš mu ich, nech neopruzuje ?!...- nadvihla pohár a znovu
ním ostentatívne buchla o stolovú dosku.
- Pretože neviem po francúzsky ! – zaprela sa
Emma o stôl a pozrela Lacey do očí.
- A ja viem ? – začudovala sa konečne
nasýtená brunetka pokojnejšie.
- Asi hej. Máš v izbe na stolíku Malého
princa v origináli a každý deň je záložka na inom mieste... – sadla si
Ema oproti nej za stôl a natiahla nohy.
- Fízel sa nezaprie ! – nahla sa kráska.
- Nie, som šerifka v tomto mestečku
a kedysi dávno som sa živila hľadaním ľudí. Detaily sú pre mňa dosť
dôležité... – odpovedala jej vážne.
- No tak viem ! To ale neznamená, že mu budem
čítať rozprávky ! Ešte aj vo francúzštine! – zaťala sa Lacey.
- Mala by si. Sú to pravdepodobne tvoje
rozprávky. Sú totiž rukou písané na voľných stranách v knižke. A keď
som porovnala písmo s lístočkom na nákup potravín, čo som ti nedávno
nadiktovala a aj tak sa ich nedočkala, náhodou som ho vyhodený našla
pred botníkom, kde si si zrejme robila debordelizáciu kabelky a nie všetko
z nej zrejme stálo za to, aby si to do
nej zas narvala, prišla som k zaujímavému záveru... – vykladala Emma
zaujato.
- Ja som v živote nenapísala rozprávku !
– zľakla sa Lacey.
- Z prekladača na internete ani nevyšla
rozprávka...leda ak pre dospelých...ale mala by si si to prečítať radšej sama. – uzavrela.
Vstala a po chvíli priniesla z Henryho izby veľkú starodávnu rozprávkovú knižku. Otvorila ju na rukou
popísanej strane a podstrčila Lacey.
Tá sa neochotne nadýchla, prekrútila očami
a začala čítať.
Chvíľu sa mračila, chvíľu sa jej pohľad
rozjasnil náznakom úsmevu, potom sa oči zaliali slzami. Niekoľko ich kvaplo na
stránku a atrament sa začal rozpíjať pod hladinou do strán sa rozťahujúcich miniatúrnych
slaných jazierok.
Emma sa preľakla.
- Zničíš ten záznam ! – povedala pragmaticky
a rýchlo sa dala do fúkania na písmo rozpíjajúce kvapky, s cieľom vysušiť ich, aby zachránila Henryho "rozprávku".
V tom momente sa písmo vznieslo nad
stranu a objalo obe ženy do svojho víru.
Striaslo ich.
Pozreli jedna na druhú.
- Bella ? – zašepkala Emma.
- Emma ! – vyskočila žena a silne objala
prekvapenú blondínku usedavo plačúc jej do ramena.
ach!! Bella si spomenula:) ale zase nie je Lacey:( dúfam, že potom bude toho Rumpla provokovať. Keď budú spolu... kedy budú spolu?:( krása:)
OdpovedaťOdstrániťwoooow. to som nečakala. tak skoro si spomenúť. wow. chválim :) a hej kapitolka je šťastná aj pre nás :) krása! :)
OdpovedaťOdstrániťŠťastná! :)
OdpovedaťOdstrániť