Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VIII., kapitola 89. SMRTEĽNÍCI

Obchodné tajomstvá VIII

kapitola 89

Smrteľníci

   Kráľovná bola totálne znechutená. Zúfalo pozerala na svoje znehodnotené šaty, zaprášené vlasy a pokožku. Riešiť to ako bežný človek umývaním sa prezliekaním si nevedela ani dobre predstaviť, nieto ešte zrealizovať. Navyše v sídle starého mládenca.

  - Počúvaj, drahý priateľ, - začala zaliečavejšie. - Nemohol by si mi urobiť radosť, som akási indisponovaná. Popíšem ti moju predstavu a ty len kývneš rukou. Čo ti to urobí... –

  „Začína to dobre. Veľmi rýchlo pochopila, že so mnou sa jej oplatí spolupracovať...“ pomyslel si spokojný pán sídla stále radšej neviditeľný opretý o svoju palicu a plecom o múr.

  - To je pre mňa maličkosť, drahá ! – zamával rukou preventívne na všetky smery nevediac presne, kde práve je. – Spokojná ? – ozval sa po chvíli, keď nepočul žiadne slová chvály na svoju šikovnosť.

 - S tebou nie je..niečo... v poriadku. – ozvalo sa tesne pred ním.

  Stála asi krok od neho so zmraštenou tvárou a pozerala smerom, kde boli jeho vyhasnuté oči.

 - Nepáči sa ti môj výber šiat pre teba? Príliš málo temné? Nie sú dostatočne obtiahnuté?...Mal som dojem, že tvoj vkus celkom ovládam...vykladal smiešne gestikulujúc. - Pokojne skúsim niečo iné. – znova urobil rukou rozkmitané gesto.

  Stála a neveriacky hľadela, čo to stvára.

  - Len sa láskavo neinšpiruj sám sebou. To, čo máš teraz na sebe, je nechutné!... Bol si v noci strašiť nejakých úbohých dedinčanov ? Alebo nebodaj pracuješ na vedľajší úväzok ako strašiak na priľahlých hradoch či poliach?!  Fuj...aspoň tú masku s vypálenými očami, čo máš na ksichte si si mohol odpustiť. Som predsa len citlivá žena.. – zaškerila sa prejdúc mu dlhým nechtom pod bradou.

  Zamrzol. Ona ho vidí!... Je viditeľný...Keby mal oči, zatmelo by sa mu pred nimi...

  Zrejme prestali fungovať kúzla.

  - Zámok sa ...stále sám obnovuje ? – spýtal sa zneistený.

  - Nie ! Fajront !... Ani na tú sprepadenú mágiu sa už dnes asi nemôžeš spoľahnúť...v jej prípade ani uľaviť si nejakým tým vytrhnutým srdcom...aké úbohé. – prižmúrila oči.

  Koniec. Toto bude jeho koniec.

  Nešťastný a vytočený do nepríčetnosti zreval, oblapil palicu oboma rukami a dal sa udierať do všetkého, čo mu pod ňu prišlo. Bolo to máločo. Väčšinou iba šermoval vo vzduchu, tackal sa, kým sa zvalil na podlahu s zmĺkol.

  Sledovala ho z úzadia, a to čo videla, ju vôbec nepotešilo.

  Podišla bližšie k trasúcemu sa mužovi.

  - Mágia je preč...moja aj tvoja moc...sú ...preč... – vyšlo jej ticho z úst.

  Zdvihol hlavu a natočil ju jej smerom. Vedel, že teraz sú odkázaní len jeden na druhého a hoci jej neveril, nikto iný mu nezostával...

  Pozerala na neho zvrchu a pohrdlivo. „Aký úbohý červ je z neho...zašliapnuť ho ? Prebodnúť ? Dobiť jeho vlastnou palicou ?...Krásne predstavy, ale čo by som z toho mala...“

  - Si slepý ? – spýtala sa rovno.

  Len sklonil hlavu a kýval ňou na znak súhlasu. Bezmocne. Odovzdane. Sklesnuto.

  - Môžeš ma pokojne zabiť... Mám ti prezradiť, kde je dýka ? Budeš novou temnou paňou...- šialene sa zasmial. – Temná bez moci ! Bez mágie ! Bez kúziel ! ...ale krásne temná... ak si ovšem sama ušiješ šaty a učešeš svoje havranie vlasy... – smial sa cez slzy,  - Škoda len, že v celom Začarovanom lese nie je ani jedna živá bytosť, ktorá by to ocenila. ..Nikde nikto...iba ty a ja...No, nie je to milé ?! - strácal súdnosť.
  - O čom to tu splietaš ?! - vybuchla.
  - To je na dlhé rozprávanie, drahá...Vidím to tak na tisíc a jednu noc... - pohŕdavo fľochol.
  - Ty vieš viac, ako viem ja ! A chceš ma vydierať ?!...Aby som ti hneď nedolámala kríže, všakže ?!...- začala sa Regina dostávať do obrazu.
  - Ruka ruku myje...-

  - Predpokladám, že máš nejakú poistku. V rukách !... Vždy si nejakú mal... – nepoddávala sa žena a okamžite hľadala riešenia aj za neho.

  - Ty...mi chceš naozaj... pomôcť ? – spýtal sa ticho.

  - To určite ! Nebuď smiešny, drahý ! ..Chcem pomôcť hlavne sama sebe ! ...Ale uvedomujem si, že musím asi zachrániť aj teba...Dvom sa to bude ťahať ľahšie. A nejaký ten maličký dobrý skutok mi nezaškodí...Ale to si píš ! Keby nie som na to odkázaná, nikdy to pre teba neurobím!... Pre nikoho to neurobím !...–

  - To si píšem...Dohoda platí ! – natrčil k nej ruku.

  S nechuťou ju prijala.

domiceli