Obchodné tajomstvá VIII
kapitola
89
Smrteľníci
Kráľovná bola totálne znechutená. Zúfalo pozerala na svoje znehodnotené
šaty, zaprášené vlasy a pokožku. Riešiť to ako bežný človek umývaním sa
prezliekaním si nevedela ani dobre predstaviť, nieto ešte zrealizovať. Navyše
v sídle starého mládenca.
- Počúvaj, drahý priateľ, - začala zaliečavejšie. - Nemohol by si mi
urobiť radosť, som akási indisponovaná. Popíšem ti moju predstavu a ty len
kývneš rukou. Čo ti to urobí... –
„Začína to dobre. Veľmi rýchlo pochopila, že so mnou sa jej oplatí
spolupracovať...“ pomyslel si spokojný pán sídla stále radšej neviditeľný opretý
o svoju palicu a plecom o múr.
- To je pre mňa maličkosť, drahá ! – zamával rukou preventívne na všetky
smery nevediac presne, kde práve je. – Spokojná ? – ozval sa po chvíli, keď
nepočul žiadne slová chvály na svoju šikovnosť.
- S tebou nie je..niečo...
v poriadku. – ozvalo sa tesne pred ním.
Stála asi krok od neho so zmraštenou tvárou a pozerala smerom, kde
boli jeho vyhasnuté oči.
- Nepáči sa ti môj výber šiat pre teba? Príliš
málo temné? Nie sú dostatočne obtiahnuté?...Mal som dojem, že tvoj vkus celkom
ovládam...vykladal smiešne gestikulujúc. - Pokojne skúsim niečo iné. – znova
urobil rukou rozkmitané gesto.
Stála a neveriacky hľadela, čo to stvára.
- Len sa láskavo neinšpiruj sám sebou. To, čo máš teraz na sebe, je
nechutné!... Bol si v noci strašiť nejakých úbohých dedinčanov ? Alebo
nebodaj pracuješ na vedľajší úväzok ako strašiak na priľahlých hradoch či
poliach?! Fuj...aspoň tú masku s vypálenými očami, čo máš na ksichte si si
mohol odpustiť. Som predsa len citlivá žena.. – zaškerila sa prejdúc mu dlhým
nechtom pod bradou.
Zamrzol. Ona ho vidí!... Je viditeľný...Keby mal oči, zatmelo by sa mu
pred nimi...
Zrejme prestali fungovať kúzla.
- Zámok sa ...stále sám obnovuje ? – spýtal sa zneistený.
- Nie ! Fajront !... Ani na tú sprepadenú mágiu sa už dnes asi nemôžeš
spoľahnúť...v jej prípade ani uľaviť si nejakým tým vytrhnutým srdcom...aké
úbohé. – prižmúrila oči.
Koniec. Toto bude jeho koniec.
Nešťastný a vytočený do nepríčetnosti zreval, oblapil palicu oboma
rukami a dal sa udierať do všetkého, čo mu pod ňu prišlo. Bolo to máločo.
Väčšinou iba šermoval vo vzduchu, tackal sa, kým sa zvalil na podlahu
s zmĺkol.
Sledovala ho z úzadia, a to čo videla, ju vôbec nepotešilo.
Podišla bližšie k trasúcemu sa mužovi.
- Mágia je preč...moja aj tvoja moc...sú ...preč... – vyšlo jej ticho z úst.
Zdvihol hlavu a natočil ju jej smerom. Vedel, že teraz sú odkázaní
len jeden na druhého a hoci jej neveril, nikto iný mu nezostával...
Pozerala na neho zvrchu a pohrdlivo. „Aký úbohý červ je
z neho...zašliapnuť ho ? Prebodnúť ? Dobiť jeho vlastnou palicou
?...Krásne predstavy, ale čo by som z toho mala...“
- Si slepý ? – spýtala sa rovno.
Len sklonil hlavu a kýval ňou na znak súhlasu. Bezmocne. Odovzdane.
Sklesnuto.
- Môžeš ma pokojne zabiť... Mám ti prezradiť, kde je dýka ? Budeš novou
temnou paňou...- šialene sa zasmial. – Temná bez moci ! Bez mágie ! Bez kúziel
! ...ale krásne temná... ak si ovšem sama ušiješ šaty a učešeš svoje havranie
vlasy... – smial sa cez slzy, - Škoda len, že v celom Začarovanom lese nie je ani jedna živá bytosť, ktorá by to ocenila. ..Nikde nikto...iba ty a ja...No, nie je to milé ?! - strácal súdnosť.
- O čom to tu splietaš ?! - vybuchla.
- To je na dlhé rozprávanie, drahá...Vidím to tak na tisíc a jednu noc... - pohŕdavo fľochol.
- Ty vieš viac, ako viem ja ! A chceš ma vydierať ?!...Aby som ti hneď nedolámala kríže, všakže ?!...- začala sa Regina dostávať do obrazu.
- Ruka ruku myje...-
- O čom to tu splietaš ?! - vybuchla.
- To je na dlhé rozprávanie, drahá...Vidím to tak na tisíc a jednu noc... - pohŕdavo fľochol.
- Ty vieš viac, ako viem ja ! A chceš ma vydierať ?!...Aby som ti hneď nedolámala kríže, všakže ?!...- začala sa Regina dostávať do obrazu.
- Ruka ruku myje...-
- Predpokladám, že máš nejakú poistku. V rukách !... Vždy si nejakú mal... –
nepoddávala sa žena a okamžite hľadala riešenia aj za neho.
- Ty...mi chceš naozaj... pomôcť ? – spýtal sa ticho.
- To určite ! Nebuď smiešny, drahý ! ..Chcem pomôcť hlavne sama sebe ! ...Ale
uvedomujem si, že musím asi zachrániť aj teba...Dvom sa to bude ťahať ľahšie.
A nejaký ten maličký dobrý skutok mi nezaškodí...Ale to si píš ! Keby nie
som na to odkázaná, nikdy to pre teba neurobím!... Pre nikoho to neurobím !...–
- To si píšem...Dohoda platí ! – natrčil k nej ruku.
S nechuťou ju prijala.
domiceli
bože, chudák Rumpel:( vy ste vedeli, prečo sa mi to nebude páčiť:( a tá Regina zase čo skúša? je to perfektné ale, som zvedavá na ďalšie časti:)
OdpovedaťOdstrániťMohli by si napísať jednu z budúcich častí mimoriadne sladkú a lepivú?? :)
OdpovedaťOdstrániť...ono, napísať lepivú časť, keď je každý z nich na opačnom konci sveta zas nie je také ľahkééé...:-) Počkám, kým sa stretnú...OK ?
Odstrániťzaujímavé. ďalšia dohoda. zamotáva sa to. to sa mi páči. ale súhlasím s Katie. chudák Rumpel. :( inak so beautiful story! :)
OdpovedaťOdstrániť