Obchodné tajomstvá X
kapitola 103
Mantinely
Nervózne premeriaval chodbu pred ordináciou.
Rešpektoval prianie Belly, že sa s lekárom chce porozprávať najskôr
osamote. Mohol by tajne načúvať, dokonca byť aj prítomný v inom
skupenstve, ale pochopil, že vzťah medzi dvoma ľuďmi by mal byť založený na
dôvere, tak sa po dlhých rokoch úskokov a podrazov učil byť tolerantný,
robiť kompromisy a veriť.
Veriť Kráske nebol žiadny problém...Ostatným zatiaľ neveril
a ani nedúfal, že niekedy bude...
- Som tak rád, že vás zas vidím, pán Gold ! –
rozľahlo sa chodbou.
- Mrzí ma, že nemôžem povedať aj ja to isté...-
sňal si Gold slnečné okuliare a otočil sa na päte k dobráckemu Archiemu Hopperovi.
Miloval teatrálnosť a predstaviť si
starého dobrého Cvrčka s otvorenými ústami a vypleštenými očami za
pritesným rámom na okuliare nebol veľký problém. Dokonca do obrázku dotvoril aj
pot na čele a pri korienkoch vlasov, keď divák videl čierne diery
v očných oblúkoch.
- To... je... nejaký váš krutý kanadský
žartík, však ? – skúsil úprimne vystrašený Archie.
- Ani kanadský, ani anglický, aj keď s
istotou neviem, odkiaľ pochádzali predkovia našej milej Reginy a jej
mamičky Cory – nasadil si znovu okuliare na znak toho, že rozhovor skončil,
otočil sa a pokračoval v „prechádzke“. Tri kroky tam a tri späť.
- Nechcel som sa vás dotknúť...- zahabkal
doktor.
- ...ale budete musieť ! Potrebujem totiž nájsť
toalety a moja vychádzková palica nemá GPS! – uškrnul sa.
- Ak chcete, zoženiem vám bielu...- ponúkol
sa priveľmi snaživý dobrák.
-
Viete, kde potom skončí ?!... – zaškľabil sa Gold. - Ak ste na dejepise
pri téme o stredoveku dávali pozor, tak obete umierali aj niekoľko dní, kým im
tým otvorom prešla celým telom, cez všetky vnútornosti a orgány a vyšla
niekde pod kľúčnou kosťou ! – potľapkal Archieho po pleci takmer ho zaraziac do
zeme. - Vy ma naozaj chcete všetci donútiť, aby som sa vrátil k starým
dobrým praktikám ?! – zahučal mu ešte rovno do tváre.
Dvere na ordinácii sa otvorili a svetlo
prsklo na oboch mužov.
- Deje sa niečo, kolega ? – usmial sa Dr.
Whale na Archieho.
- Iba sme tu, s naším milým pánom
cvokárom, skonzultovávali určité patologické zmeny v organizme pri použití
istých, povedzme, účinných liečebných prostriedkov z medicíny našich
prapredkov. – odpovedal namiesto opýtaného s veľkým úsmevom Gold, stále
nešetrne potľapkávajúci úbohého psychiatra po pleci.
Bella nervózne zaklopkala opätkami.
- Poďme, srdiečko. Tu už naozaj nemáme, čo
robiť. Porúčam sa, páni. – vystrel ruku k Belle a zavesiac sa jej
o rameno ponáhľal sa rýchlo preč.
Nemocničný smrad mu už liezol krkom
a fóbia z týchto priestorov narastala geometrickým radom.
- Ten sa asi nikdy nezmení. – usmial sa Whale
s rukami prekríženými na prsiach.
- Chcel...chcel ma napichnúť na kôl...cez...cez...
– pomaly sa spamätával Hopper.
- Cez riť ? – dokončil Whale, priklapol mu
sánku a potom aj dvere pred nosom.
S otvorenými ústami pôsobil dosť dementne.
Nemocnica bola dávno za nimi a predsa
ani jeden z nich nezačínal rozhovor.
Gold nevydržal, zastal a začal ako prvý.
- Mal som pravdu... Však ?... Žiadna veda
nikdy nedokáže nahradiť mágiu ! ...Ale ja som v podstate rád, že mám túto
trápnu procedúru už za sebou...dúfam, že si spokojná a môžeme ďalej
pokojne žiť v našom malom útulnom domčeku za mestom... Upravíme trošku
interiér aj exteriér a nebude nám nič chýbať...vskutku nič ! ...-
vytriasal zo seba útržky, ale nervozita, s ktorou to hovoril, dávala jasne
najavo, že nie je vonkoncom zmierený s výsledkom.
Vzala mu pokojne hlavu do dlaní. Vytrhol sa.
Urobila to zas.
- Upokoj sa, láska. – zašepkala. – Očná
chirurgia napreduje míľovými krokmi a dnes už transplantácia očí nie je
žiaden problém. Stačí, aby darca... – vysvetľovala.
- Nechcem sa na teba dívať cudzími očami !...
zaprotestoval nahlas. - Chcem svoje
vlastné ! Chcem ...vidieť, aká si krásna !... Ako sa na mňa usmievaš... ako
ráno otváraš okná na našej spálni a slnko ti presvecuje moju košeľu...
Chcem vidieť, ako v tebe rastú moje... naše deti a chcem byť prvý, čo
ich aj uvidí !... Chcem !... – sťažka sa nadýchol a znova si vytrhol tvár
z jej mäkkých dlaní a otočil ju kdesi hore, k oblohe kývajúc ňou
záporne do strán.
- Aj budeš, ver mi. – odpovedala mu napodiv
pevne a rázne. – Len musím čosi zariadiť... Buď trpezlivý a dôveruj
mi, prosím... – oprela sa o neho a prinútila ho vykročiť.
domiceli
čosi zariadiť? prekvap nás, Bella:) a Rumpel si tie poznámky nikdy neodpustí, ach, starý dobrý Archie :D časť pekná, rozhodne sa teším na ďalšiu:)
OdpovedaťOdstrániťzaradiť? :) ale ten Gold a Archie ma dostali, este teraz sa smejem :D krása! :) chcem dalsiu cast, a chcem, a chcem a chcem! :))
OdpovedaťOdstrániťprosim...Dakujem ;)
Musím sa priznať, že čítať takéto niečo od profesorky slovenčiny... to chce minútku na vstrebanie. Je tam slovo ČAROVAŤ! :-D Nedalo mi to, prečítala som si aj 1o2. aj 1o3. časť pretože som bola absolútne stratená a vážne som nevedela kto je kto. Nevadí. Mám povedať názor na štýl. Ten sa mi veľmi páči! Našla som dokonca aj vetu, ktorá by u vás ako tretia neobstála ale u mňa ako prvá vaša určite. "Veriť Kráske nebol žiadny problém..." -mne ako nezainteresovanej tam nesedí veľké K, ale bez neho by to bol ten typ vety na zamyslenie. Veriť kráske nebol žiadny problém. Alebo nie je. Každopádne píšete vážne super aj keď pre mňa, čo trpím averziou voči kde bolo tam bolo, bolo vážne ťažké pochopiť čo kto hovorí a aký to má zmysel. Neviem, či sa to podarilo doteraz. 1o2. časť sa mi páči ale oveľa viac, hlavne preto že "zviera" sa pri "kráske" správa tak pekne aj keď som (dúfam, že správne) pochopila, že k ľuďom asi nezvykol byť dobrý či zhovievavý. CHválim, len trošku vytýkam aj ja tú priamu reč. :) Odvolávam sa ale aj na to, že som blondína a asi to nechápem len ja! :D
OdpovedaťOdstrániťmariettočka! :D
Mariettočka, asi ťa zabijem ! Tak doteraz som tu bola inkognito a ty celému svetu vytrepeš, že som profka slovenčiny ?! Ako je teraz obhájim tie pravopisné chyby ?! Hááá ?! :-) Kráska s veľkým "K" je synonymom mena Bella - jeho doslovný preklad, takže v tej vete je to vlastné meno !
OdstrániťPS : Mne priamu reč nikdy nikto zatiaľ nevytýkal...:-D Ale beriem, sklápam uši a idem sa zamyslieť...:-)
PS 2 : Ďakujem za komentár...:-)