OUAT - Prvá - 1. kapitola FF

OUAT

Prvá pilotná kapitola

Prvá

Gympláčky v zácviku

    Na mieste bývalého kasína postavili škaredú hranatú opachu. A rovno dvojposchodovú. Dočasne tu škola bola aj v pôvodnom hostinci-kasíne, kým si niekto na predvojnovom ministerstve školstva a národnej osvety uvedomil, ako to asi vypaľuje v očiach verejnosti.  

  Z gracióznej elegancie prelomu storočia zostali len dve asi metrové  imitácie mramorových stĺpov so spodnou pätkou a dierkou na drôt hore, ktoré sa potom osemdesiat rokov povaľovali po rôznych kabinetoch, než ich objavila akčná riaditeľka a odvelila do strážnej služby po oboch stranách vstupu do svojich kancelárií. Jednej pre sekretárku, jednej oficiálnej a trezoru, kde administratíva chodila tajne vypaľovať zobáky, lebo na pôde školy je fajčenie prísne zakázané. Nedajboh na očiach verejnosti.

  Gympel.

  Oranžovo-smotanové fľakaté valce, podľa ktorých s veľkou pravdepodobnosťou zvolili aj poslednú vonkajšiu fasádu, zdegradovali na podstavce pod kvetináče,  zaklincovali črepníkmi s čímsi, čo vyzeralo ako zhnité slonie nohy, z ktorých rástli zelené metrové pokrútené chlpy. Počas letných prázdnin vždy vyschli, v septembri ich ostrihali, potom pripomínali už čosi iné. Návštevám dupkajúcim na chodbe pred riaditeľňou to na tvárach rozkresľovalo čudné, zhrozené výrazy, s ktorými vchádzali k vedeniu a nemuseli sa už začať tváriť vážne. Konfrontujúc sa s riaditeľkou tejto inštitúcie sa im stretnutie s Votrelcom ukázalo v opačnom garde a Vojna svetov s Dňom nezávislosti nulovo mysteriózne.

  Veta: „Máš ísť do riaditeľne,“ v preklade znamenala dlhú červenú linku na EKG obete.

  Bola tu so spolužiačkami zo základky v máji na prijímacích pohovoroch a teraz s otcom na zápise, ale nič z toho, čo videla, ju neohúrilo. Deduško gympel nezodpovedal sladkastým pestrofarebným seriálovým školám, skôr nejakému filmíku pre pamätníkov. Pamätala si, ako jej mama kedysi rozprávala o obrovských skriniach po chodbách gymnázia s preparátmi, vypchatými zvermi a hlavne knihami odspodu po plafón. Z fauny tu zostal iba tokáň, impozantne strašiaci na vyradenej kopírke pred biologickým labákom a vo formaldehyde zaliate nejaké neidentifikovateľné embryo. Z nádobky si chodieval fyzikár odlievať, keď opätovne počmáral permanentnou fixkou interaktívnu tabuľu, lebo akýkoľvek alkohol je na pôde školy prísne zakázaný. Vďaka systému za v liehu nakladané mŕtvoly. Pomohol by aj odlakovač na nechty, ale to taký fyzikár netuší.  Nikdy si neosvojil otrepané študentské fóriky so zamenenými fixkami. Ani tie s kriedou obnoveným vzorom podsedáku. Prúžkované tesilky boli prijateľnejšia verzia, ako tie so žuvačkou...

  Cupkajúc za otcom si sklamane obzerala čerstvo vymaľované chodby. Nijaké obrie osemdesiatročné vitríny tu teraz neboli.  Zostali len tie vstavané, v pozdĺžnych chodbách, pretreté stíkrát na bielo, aby zapadli ešte viac. Za nimi zostalo zopár zaprášených šutrov na geológiu, ktorá sa učila len počas jedného polroka, drôtikové makety na matiku a pár vyblednutých diplomov z olympiád ešte z minulého storočia. V jednej akvárium. Momentálne prázdne, lebo útok šunkovej bagety z bufetu rybičky nerozdýchali. Obsah vitrín nikdy nikoho nezaujímal, hoci prezervatív natiahnutý na skúmavke v polici s laboratórnymi pomôckami  vyzeral byť už slušne zaprášený.

   A všade tablá čierno-bielych „kockatých hláv“, ako gymplákov zvyšok malomestského študentského etnika s úľubou označoval a závidel im, že v máji môžu s nimi tlupy maturantov s rapkáčmi chodiť po meste, žobrať do klobúka prachy a prepíjať to po chatách v okolí.

   - Škoda, že tu nezostávajú úplne všetky tablá. Ale nepomestili by sa za tie roky. Tie najstaršie vždy balia do bublinkovej fólie a vykladajú na povalu. Keď majú po rokoch gymnazisti stretávku, idú ho pohľadať a potom pri ňom ...spomínajú. Keby tu boli všetky, tvoja mama by sa denne mohla na teba dívať a strážila by mi ťa. - povzdychol si otec pred jednou z preglejok s polepenými zažltnutými fotkami, kde-tu už so skrúteným rožkom od slnka. AD REVIDENDUM 2000.

  Tablá, predpotopné „knihy tvárí“, si všimla už na prijímačkách, ale nádej na obriu knižnicu zostala kvôli druhému poschodiu, prístavbe a suterénu, kam sopliakov pred testami nepustili. A na DOD ju zas nepustil otec. Vraj zabitý deň. Ešteže Ruby bola, dokonca na všetkých Dňoch otvorených dvier v meste aj v blízkom okolí, kým jej na to babka neprišla a nezabuchla tie na  detskej izbe v šiestom doživotnom domácom väzení tento rok.

  Na sekretariáte pri zápise otec vypísal zopár papierov, odobril etiku a zaškrtol druhý cudzí jazyk. Na všetkom sa dohodli už dávno. Prakticky skôr rozhodol otec. Dojatý z dcéry gymnazistky.

-         Nie, nijaké iné požiadavky nemáme. Však, Belinka. Viete, nebožka si priala, aby... - 

    Opatrne pozrel na dcéru. Predpokladal, že sa zamračí. To ho zamrzelo. Papiere na zľavu cestovného a daňový bonus, či čo to bol za šalabaster, opatrne preložil a nasúkal do vnútorného vrecka saka.

  Na zápis sa vymódil. Bol by tu stál už od štvrtka poobedia, kedy prišlo rozhodnutie o prijatí, ale zápis dali až na piatok. Zatvoril kvetinárstvo, nechal sa odhovoriť od kvetov, ktorými chcel obsypať všetkých od vrátničky po riaditeľku za to, že mu jediná dcéra bude študovať práve tu a potom na výške a potom...Čo ak ju bude potrebovať NASA alebo ktosi ešte dôležitejší.

  - Tak sa teda na teba tešíme v septembri. Keby niečo, na zápisnom lístku máte kontakty. Zaradenie do tried bude potom na nástenke vo vestibule. Vybavte si dovtedy potrebné. Preukážky na cestovné potvrdzujeme priebežne v úradných hodinách. - odštebotala sekretárka naučené frázy. Všetko robila podvedome, do očí klientov sa už ani nedívala. Pri žiakoch ju škrelo, že im robí úradníčku, učiteľov považovala rovno za debilov, ktorí si bez jej papierovačkovej pomoci nepomôžu, jediná, koho uznávala, bola riaditeľka, lebo tá si bez nej naozaj nepomohla. Prizápisová ústretovosť bola účelová, kto prv príde, prv sa zapíše a každý zápisný lístok má pre školu cenu zlata. Alebo niekoľkých stoviek  normatívu na dušu.

  - A už mám gymnazistku. – zatiahol zas dojato otec, ale neodvážil sa ju objať, pritúliť ani nič podobné, akoby toho už nebol ani hoden. On nemá ani učňovku, celý život drie v kvetinárstve.

   Bola mu za to vďačná. Načo otcovi kaziť radosť, že stať sa žiačkou tejto inštitúcie už zopár rokov nie je ťažké ani česť. Berú všetko, aj s chlpmi. Prekvapí ho, keď sa dozvie, že sem ide aj Ashley, čo v piatom ročníku na geografii  hľadala Rimavskú Sobotu v kalendári, dokonca aj Ruby, ktorá si pred babkou dupla, že na potravinársku ani na čašník-kuchár-mäsiar  nepôjde, lebo tam chodia len socky a prístihovia, s ktorými to vzdali aj vlastní a vykladať do Tesca bude môcť aj s maturitou. Babka počítala s tým, že ju nevezmú, ale prepočítala sa. Mohla si domyslieť, že jej vnučka Ruby je riadne číslo a ak si niečo vezme do svojej peknej doprefarbovanej hlavy, tak ani dobre mienené poza uši jej to z nej nevytlčie.

    - ...si pováž, že som skončila predposledná pod čiarou, aj by som to zabalila, ale večer volali, nech prídem na zápis! Normálne, že ma berú, že sa uvoľnilo miesto alebo čo... -  volala nadšená Ruby v ten istý deň, kedy jej tatko slzil nad doporučene dodaným oficiálnym rozhodnutím o prijatí. - ...si vieš predstaviť, že ja a gympel?! Ty, kokso, budú tam mať poprask! - rehotala sa do aparátu nadšená ktoviečím, lebo vzdelanie to iste nebolo.

  - Babenky, je to tam! Je to tam! –

  Volala všetkým Ruby koncom augusta, keď sa jej podarilo vysnoriť triedneho. Už mužský rod znamenal výhru.

  - Babenky je to tam, ale je to v riti!

  Volala v septembri, keď zistila rozdelenie tried.

  Izabela French, katalógové číslo štyri v 1.B. Čítala pozorne a márne v zvyšnom zozname hľadala známe mená.

  - Ako to, že ja s Ashley aj s Mulan sme v déčke a teba jedinú capli do nejakej béčky?! Belle, ja by som sa urazila! Ty nie si nijaké béčko, zlatko. - objímala ju nešťastne, opatrne vyhodnocujúc, či aj nebude lepšie, ak konkurentka zostane bokom. Ešte to tak! Je to kamka a tú ona neopustí. A ak je to náhodou budúca sokyňa, lebo po lete už nenosí strojček na zuby, bude lepšie mať ju na očiach.

  - To sa musí zariadiť. Ideme za zástupkyňou! Chodieva k nám na obedy, je to teda stará známa. – strhla dva z papierov, vydržkovala naštartovaným konškolákom, čo sa nevedeli nabažiť svojho mena na zozname, lapla ju a ťahala po chodbe ako zdutú kozu.

  Nebola zdutá, bolo jej skôr do plaču. Ale plakať nesmie, Ruby jej pred bytovkou spravila jemný nevtieravý make-up, ktorý sa jej už votrel do spodnej časti rukávu svetríka, keď odoháňala nejaký hmyz spod oka.

  Čierne vrany nad obočím Ruby sa započali nebezpečne spájať.

  - Ty si si dala franinu ako druhý cudzí jazyk?! - nechápavo sa dívala na vyplašenú chuderku vedľa seba skonfrontovaná práve s ochotným vysvetlením zástupkyne o budúcom inventári jednotlivých tried.  

  - Viete, dievčence, rozdelenie tried je podľa jazykov. Nemôžem ju len tak prehodiť, lebo v prvej dé je nemčina s ruštinou. Iba béčka má francúzštinu. Na zápisnom lístku si uviedla tú ako druhý cudzí jazyk. – ďobkala do papierika, ktorý otec pred letom vypisoval.

  - Tak takto, pani zástupkyňa, jasné, že len „béčka“ majú franinu, my normálni sme sa prihlásili na anglinu, ale veď sa na ňu pozrite! Ona je normálna zlatá baba, len ten odliatok mozgu sa asi nevydaril. To prečo si si napísala franinu, ty trapka?! – trmácala plecom Belle akčná Ruby a bola rada, že drží jazyk za zubami, ešte by jej to nebodaj pokazila. - Ona to tak nemyslela, skrátka chce byť so mnou a ešte aj  s touto a s touto v jednej triede,  - ďobala do zoznamu. - Však sa to dá zariadiť, však?! Máte u mňa v Bistre u babičky ľadové čaje k menučku zadara, ak to zariadite. - prejavila sa u Ruby podnikateľská akčnosť, mírnix-dírnix ponúkajúc babičkin kontingent v bistre na námestí za protislužby. Nápoj k menu bol odjakživa zadarmo, tak ju babka tentokrát neprizabije.

   - Takže si popri povinnej angličtine volíš druhý cudzí jazyk iný? Chceš to zmeniť? Treba si to definitívne  rozmyslieť. Dnes sa ešte dá urobiť zmena, potom, keď sa rozbehnú rozvrhy a utrasú skupiny to, žiaľ, možné už nebude. - otočila sa čiernovláska apaticky na Belle. 

  Toto bude riešiť s kopou zobákov ešte najmenej týždeň a to sa každého z nováčikov na zápise pýtajú, s kým chce byť v triede. Dokonca, aj s kým nechce. Potom sedia s riaditeľkou hodiny nad kombináciami, aby ich v septembri menili. Odvolávam, čo som sľúbil, sľubujem, čo som odvolal...

  Prikývla za ňu Ruby. Osobne preškrtla v zozname béčky svoje kamarátske „áčko“ a dovolila si spraviť obriu šípku aj na zoznamoch, keď ich víťazoslávne vyvesila zas vo vestibule.

   - Ty si fakt najkamka, Ruby! - hodila sa jej za dverami rovno okolo krku, ignorujúc piskot nejakých výrastkov tešiacich sa na nečakanú  lesbickú show.

  - Prestaň ma tu kompromitovať, lebo tvoja bestfriend mieni v budúcnosti riešiť úplne iné cudzie jazyky, ako teraz. To si zapamätaj! - opatrne ju zo seba zoškriabavala testujúc vypiskujúcu skupinku starousadlíkov na cudzie jazyky.

  - Otec bude sklamaný, že som zrušila francúzštinu. Kvôli mamke, bola jej obľúbeným predmetom. Dúfam, že ju budú mať v ponuke mimoškolských aktivít, aspoň ako konverzáciu. - dochádzalo Belle, čo práve popáchala.

   - Netrapoš! Koľko slávnych Francúzov poznáš, há?! Ich filmom nikto nerozumie, až na teba. Navyše, my sme gympláčky, my budeme mať úplne iné jazykové problémy. Jazýčkové...- rozrehotala sa na celú chodbu.

  Bude si musieť vygúgliť nejakých pekných Rusov, ktovie, či si Belle všimla, že jej prekrúžkovala práve ruštinu. Každý druhý jazyk je dôležitý. Zvlášť, ak ide o chalanské. Oblizla si vnútro vrchnej pery. Je čas sa poobzerať po nejakom novom objave. Ako to, že nijakého gympláka dodnes nezbalila?!

 

    - Džísis, baby, ja som taká happy! Naša štvorka pokračuje v ťažení! – rozvalená v sedačke na prízemí, určenej pre čakajúce návštevy, s rukami roztiahnutými po celom operadle, žmúrila oči dohora, do diery schodiska, čo sa strácalo kdesi na druhom poschodí a predstavovala si svoje minisukne zo žabej perspektívy. Bude musieť prehodnotiť výber spodnej bielizne. Páni gymnazisti si to zaslúžia. Tí všetci budú jej. Dobre, pár kúskov prenechá aj kamoškám. Ale až po určitej selekcii.  Toto všetko bude teraz  ich! A najmenej štyri najbližšie roky. Možno aj päť, ak sa jej podarí zopakovať si ročník.

  - A takto, nie, že ma tu budete oslovovať Ruby, vy trapky. Som odteraz Romana. Uvedomte si, že nie sme krpaté prváčence a na princezné z disneyoviek sa už v družine nehrávame, aby bolo jasné. - veľavravne zagánila na svoju tlupu.

  - My nie sme prváčky? - trhlo Ashley nanášajúcej si slinu na rozbité koleno.

  - Čo také sa ešte musí stať, aby sa takéto čosi už viac nestalo?! - zavyla zúfalo smerom k naivke. - Uvedomuješ si, moja, že si na gympli?! Kedy už prestaneš mať v hlave vymetené, slečna Popoluška, há?! Gym-pláč-ka! Dešifruješ to? To od teba vyžaduje isté správanie sa, no, povedz aj ty, Belle. - došli jej argumenty a zostali len vulgarizmy, ale musí si aj sama vstúpiť do svedomia a zúžiť ich využívanie na akceptovateľnú dávku. Takže kamošku dnes neponúkne. - Belle, zobuď sa, čo čušíš?! – musela do nej sotiť hlasnejšie a vyrušiť ju z rozjímania nad chalanskou skupinkou, čo sa práve strojila okupovať bufet. Našťastie si jej pohľad Ruby zatiaľ nevšimla, to by mali hneď inú prednášku. Aj to bude.

   -  Princezné, Belle, riešime tu našu budúcnosť!  Tu niektorým asi v lete zmäkol mozog! -

   - Prosím, Ruby?! Viete, ...vidím to tak, že tu, v novom prostredí, nemáme momentálne žiadne identitárne otázky sebaurčenia a tým pádom ani uznaný priestor na emancipačné naratívy a manifesty, – rozhojdala sa na zapretých dlaniach, nie si celkom istá, či vyjadrila to, čo Ruby chcela počuť a či má fakt ten chalan v bielom tričku také vymakané telo pod ním.

    - To sa už akože nebudeme hrať na princezné? Ale mne sa to celkom páčilo. Bolo to dosť  cool a originálne a...- zafňukala svoje pádne argumenty za zachovanie identity s detstvom Ashley.

  Ruby sa s údivom dívala na jej vyjavenú tváričku. Vete knihomoľky Belle zas raz nerozumela, preto je aj Belle, Bellou,  Kráskou zatiaľ bez zvieraťa, ale kde sa v tupučkej Ashley vzalo osvietenie a ako sa jej podarilo preložiť tú Bellinu kravinu, to asi nikdy nepochopí.

   - Náhodou, veď keď minulé leto môj dedko zohnal tie nahrávky OUAT a dali sme u Ashley ten maratón prvých dvoch sérií, bolo to super. Pamätáte? -  cukrom zo štolverky, čo práve omylom prehltla, nadopovaná Mulan sa vážne postavila za sklamané dievča, ktoré zopár rokov trpelo prezývku Cindy, kvázi skratky Cinderelly, čo nikto nevedel vysloviť, kým jej ju počas maratónu veľkoryso zmenili na seriálovú Ashley, čo konečne neznelo, ako pomenovanie dievčiny, čo v školskej jedálni vyvracala tekvicový prívarok a ušla sa jej teda rozprávková Popoluška.

  - To ako vážne?! - pátrala Ruby po opozícii.

  - Myslím si, že kontinuita... - odlepila dlane zo sedačky Belle, spokojná s prezývkou „Belle“, lebo oficiálna Izabela, čo jej dali v pôrodnici, celkom iste omylom, ju trápila viac, ako vyrážka po jahodách.

  - Pŕŕ, to ako chcete hrať tú hru aj tu, na strednej? Akože, taktože, nezdá sa vám to trochen pritiahnuté za vlasy?! Máme pätnásť, baby! Aj keď, keď sa nad tým tak zamyslím,  Ruby znie fajn. Aj lepšie ako Romana. Však Belle? -  

  Usmiala sa. Ruby dnes odobrí, aj keď ju bude chcieť vystrihať na ježka.
  - Povedzme si rovno, ono už ani nejde o hru, ale viete si Ruby predstaviť ako nejakú Romanu?! Mne to ani z úst nejde. Kto je Romana?! Veď už aj jej vlastná babka jej hovorí Ruby. - 

  - Aj ja som spokojná s Mulan, hoci Wang Hong Xue by ste si vedeli ľahko zapamätať, či?! - usmiala sa drobná aziatka zhrozene pri spomienke, keď jej hovorievali Ťing-Ťing, čo bol výraz pre pandu a chvíľu aj Pej-pej,  modrá rybka, aj keď skomolená, ani nie tak kvôli maskotovi z olympiády, ako skôr hroznému modrému svetru, ktorý milovala. Po nástupe vymletej rybky Dory ďakovala Bohu alebo Budhovi, alebo v čo verila za princeznú Mulan.

  Jediná, čo by mohla protestovať, by bola aj tak Ruby. Neušla sa jej nijaká princezná. Skrátka „Dcéra kraba neporodí vtáka“ vypotila jednu z dedkových múdrostí Mulan na margo zúženého výberu, narážajúc na to, že sa k jej rebelskej povahe nejaká princezná vôbec, ale vôbec nehodí.  Ruženku odmietla kvôli prispatosti, Ariel bola stále mokrá a ona nebýva predsa stále nadržaná, Jazmína jej pripomínala babkinu kuchyňu a Rapunzel bola bloncka, čiže úplná katastrofa. V momente,  ale ako v ONCE UPON A TIME videla Meghan Ory, vedela, že toto je jej osud. Ruby. Čo tam po tom, že jej protipól bola obyčajná Červená čiapočka. V devine si prefarbila vlasy, potom babka jej líca, ale zbaviť sa krikľavočervenej sa dalo iba čiernou. Zostali gaštanové odtiene a to ju natruc babke uspokojovalo.

   - Ruby, spomínaš si ako mala Belle tú prezentáciu na výchove utrpením o nás, o princeznách? To bolo... Ako to bolo? -  rozžiarili sa Ashley očká, hoci osobne si v rozprávkach všímala iba doplnky k šatám a maximálne ešte zvukovú stopu, čo ju vždy rozplakala.

  - To nebolo primárne o princeznách, Ash. Šlo o prezentáciu inšpiračných zdrojov v súvislosti s vývojom rodových úloh dievčat a tým pádom celkovo žien v spoločnosti. Odhliadnuc od istého nostalgického aspektu disney príbehov nám z nich v podvedomí zostávajú silné stopy, kvázi správy o dôležitosti rodinných vzťahov. Hrdinky sú vykresľované elegantne, pracovito, ale odhodlané plniť si svoje domáce práce...-

   - Hamuj, Kráska, ako kto, ako kto! Daj si s domácimi prácami odpich!  Som na strednej! -zamiešala sa Ruby do poučky, ale v podstate bola hrdá, že tento idiotský nápad, hrať sa ďalej na princezničky z rozprávočiek má aj nejakú tú obhájiteľnú platformu. Aspoň tak nejak to z drístania Belle vyplýva. Ale tá prezentácia vtedy rozslzila aj starú slovenčinárku a tú nerozplakala ani cibuľa. A keby mal niekto niečo proti, ako dvihnutý kútik úst a spol., tak to aj tak bude riešiť skôr ona sama a ručne stručne.

    - Ok, ok, vzdávam sa. Meníme destináciu, ale my, babenky, zostaneme hviezdami! Tu budeme odteraz vládnuť! To sa mi páči. Ja tak rada chodím do školy, aj rada chodím zo školy, len neznášam ten čas medzi tým, ale s našou štvorkou to nejak hádam na štvorečky dám...-

   - Dievčatá,  a čo vy tu ešte?! Pre vás akože nezvonilo?! -

  S rukami vbok, v tesnom sivom sačku kostýmu stála nad nimi hrozba. Rozkročmo. Ani si nevšimli, kedy chodba stíchla. Teraz už definitívne. Riaditeľka osobne! Toto bude mega Devil Queen!

  - Na svojej škole nestrpím nedodržiavanie školského poriadku! Ak vás s ním ešte neoboznámili, láskavo choďte do tried, vaši triedni vás už raz-dva usmernia! -  natrčila pestovanú ruku smerom do chodby prváckych tried. -  A  odzajtra nech vás každú vidím v prezuvkách! – doznievali chodbou dobre mienené vyhrážky.

   - Pozrite,  profesorko, vaše stratené princezničky sem konečne našli cestu. A viete prečo, profesorko, keď vypadnú z okna blondína a bruneta, tak tá hnedá dopadne prv? Lebo bloncka cestou dvakrát zablúdi, však pusa? – privítaval medzi dverami štvoricu práve odchádzajúci chrapúň v uniforme, nenápadne žmurkajúc na vyplašenú Ashley.

  - Pán Graham, boli by ste taký láskavý a šli usmerňovať zvyšné triedy o BOZP?! Iste vás už netrpezlivo čakajú. Dievčatá, rýchlo vojdite a nájdite si niekde miesta, my sme už začali s vnútorným školským poriadkom. Ale najskôr..., koho to tu máme...- bral do rúk zoznam z katedry štíhly muž s pestovanou briadkou a chystal sa odškrtnúť si posledné štyri dosiaľ chýbajúce mená.

   - Baby, veď ten vyzerá božskejšie ako Hook! - štuchla do svojich Ruby, nespúšťajúc z objektu pred katedrou oči. 

  - Vraveli ste niečo, slečna, slečna... - opäť márne pátranie v zozname.

  - Volajte ma Ruby. A už sme nalodené, pán kapitán! Pokojne pokračujte, kde ste skončili, keby mi dačo chýbalo, rada prídem na doučko, - elegantne sa zasunula rovno do prvej lavice a s úsmevom číslo tri vyložila na ňu aj svoj dobrý, ústretový  charakter.

  Trieda sa chichotala, ale zrejme mu lichotilo, že ho berú, asi aj žerú a asi aj uznávajú, keď si spokojne škrabkal briadku a hľadal niečo, čím ohúri pubertiakov skôr, ako im nasolí  prvé nedostatočné, aj prv ako mu celkom prelezú cez hlavu. S tým musí trochu počítať, aj keď bude učiť fyziku.