...OUAT...
voľné pokračovanie fanfiku
Obchodné tajomstvá
JADIERKY II.
18. kapitola
Obrat...
VI.
Dym už bol taký hustý, že mala problém sa
aj nadýchnuť, nieto sledovať, čo sa to na nádvorí deje. Posledné, čo si všimla,
bol akýsi tajomný rytier, oberajúci s pomerne tvrdými nadávkami bodliaky
z miest, ktoré neboli pokryté drôtenou košeľou, čo sa náhle vynoril
z nízkych vrátok v rohu, iba kúsok od nej.
Spozorujúc ju, prilepenú o múr,
vystrúhal podivuhodnú poklonu okorenenú nezrozumiteľným preslovom, ktorý sa
rozplynul vo zvukoch rúcajúceho sa
schodiska práve zasiahnutého ďalším plamenným prúdom nasmerovaným na južnú vežu.
...“Iste bude zďaleka. Možno cudzinec.“ preblesklo jej
hlavou, ale to už sa jeho štíhla postava vymrštila smerom, kde sa chystal pristáť drak, čo doteraz
likvidoval drevené súčasti a obloženia pevnosti.
Pretierala si oči, ale slzili o to
intenzívnejšie, čím viac, všade dookola poletujúceho, popola do nich nevedomky
vtláčala. Prestávalo sa jej to páčiť a nahnevane zodvihla vrchnú sukňu,
aby sa dopracovala k čistým spodničkám. S úľavou zaborila do ich jemných
snehobielych čipiek tvár a pokúšala sa ju trením vyčistiť.
Nádvorie stíchlo. Dračica s natiahnutým
krkom pozerala po „zmiznutej“ Kráske a muž od popola s prešedivelým
chocholom neveril vlastným, podľa priezoru v prilbe zúženým očiam.
- No, pekne! – oprel sa rytier dlaňou
o masívnu nohu draka a prekrížil nohy v pohodlnej póze, šermujúc
malým mečíkom v druhej ruke. - Ja sa tu snažím, ako vyšinutý, moje ruky
pod tiažou meča sa už ledva držia na nohách, ty ukážkovo efektne metáš blesky
a plamene a ona sa ani len nepozrie! – pozrel sa sklamaný on, na po
boku mu stojacu Maleficent, čo mu súhlasným, hlúpo vyzerajúcim prikyvovaním
drukovala a čakal, kým Kráska odhalí tvár, nielen nohy a kolená
a stehná a...
Bella naposledy prskla a odhodila hŕbu
látky späť, kam patrila.
Ledva stihol zaliezť dračici medzi nohy, aby
si nevšimla, že práve oddychovali.
Maleficent sa tam k nemu sklonila a pretiahla
krk bránou svojich nôh až kdesi ku chvostu, akoby po votrelcovi pátrala.
Zastaviac jej obrovský ksicht tesne pred
tvárou, poklopkal si zúfalo na čelo a prešiel spojenými prstami pod krkom,
aby jej dal jasne najavo, že ho hra práve prestala baviť, nech sa ráči
s revom vyvaliť a strčiť si pod pazuchu laby jeho meč, inak preň
nájde iné stanovisko...zabodnisko.
Nepočítal však s Bellinou náhlou
odvahou. Tá, vidiac, že drak prestal byť obozretný a hlavu má ktoviekde,
lapla akýsi hrdzavý hrot z bývalej mreže a vrazila ho celou silou
netvorovi kdesi do krku, kde pulzovala jeho obria žila, možno aj tepna.
Rumpel len videl, ako sa oči Maleficent
zväčšili dvojnásobne, ako sa zmatneli, potemneli, zatiahli akousi šupinou.
Doteraz pevne zabodnuté zadné laby začali podupkávať a boľavý krk
prichádzajúci o vzácnu tekutinu, čo práve triesnila v širokom prúde
všetko naokolo sa pokúšal vytiahnuť hlavu z vlastného podpalubia.
Neobratne však zavadila o Rumpla
a toho odvrhlo až k múru. Skončil v kôpke pod hŕbou opadávajúcej
omietky a droleného kameňa z ryhy, čo práve nerovnomerne do obvodového múra vyrýval
chvost Maleficent, pretože Bella zasiahla nervové centrum a dračica
prestala ovládať práve túto svoju zbraň.
V zúfalstve, že by mohla popáchať ešte
viac katastrof, s ktorými
v pláne vôbec nerátali, sťažka sa zodvihla a rúcajúc cestou ďalšie
a ďalšie kusy priblízkych hradieb, vzlietla hore, zabalansovala nad
pevnosťou a zmizla.
Nádvorie opäť utíchlo.
Bella celá od krvi, v šoku, neratovala seba, ani svoje zlaté, teraz
krvavočervené šaty, čo sa jej začínali na tele rozkladať, pretože dračia krv je
prudko jedovatá, rýchlo potrhala slučky a zbavila sa zoškvŕkajúcej látky
a rýchlo bežala k miestu, kde videla dopadnúť svojho záchrancu.
Ležal bez pohybu tvárou dolu, mala čo robiť,
aby ho vôbec prevrátila.
Zachrčal, zalapal po dychu a zúženým
pohľadom vidiac čosi červené pred sebou z posledných síl zašepkal, kým
definitívne zamdlel.
- Červená čiapočka...?-
Bella pozrela na svoje rozožraté ruky, čo si
márne trela o spodnice, škaredé, do krvi vyžraté červené fľaky jej tam
zostali. A na tvári zrejme tiež...Zo šoku ani necítila bolesť.
Poobzerala sa po oblohe, či sa drak náhodou
nevracia a vidiac, že všetko okolo je pokojné, pokúsila sa pohnúť
rytierom.
- To je od teba pekné, že mu chceš pomôcť...-
ozvala sa Milosrdenstvo, ale s oťaženým mužom, jej ako nehmotná bytosť
pomôcť nevedela. Súcitne s ostatnými Jadierkami sledovala, ako sa mocuje
s bremenom v snahe odtiahnuť ho kdesi pod strechu.
domiceli
priznám sa že som už aj zabudla na tie Jadierky :) tak ma pohltil ten dej :) tú dračiu krv Ste len prispôsobili alebo to je naozaj tak aj v OUAT? :) asi len prispôsobili.... :) krásna časť :)
OdpovedaťOdstrániť...dračia krv je vždy jedovatá a zaujímavá...niektorá mení tých, čo sa v nej vykúpu na nesmrteľných - ( Pieseň o Niebelungoch) ...iná je jed...- v rozprávkach...:-) Ja by som si netrúfala vymýšľať si! Píšem iba čistú pravdu !!! :-D
Odstrániť