OUAT - JADIERKY II. 15. kapitola PODMIENKY

...OUAT...

voľné pokračovanie fanfiku

Obchodné tajomstvá

JADIERKY II.

15. kapitola

Podmienky...

III.

  - Kde je to dievča?! – rozleteli sa dvere na ponurej dvorane a jeho ústa a byť drakom aj on, šľahá plamene. – Poslal som ťa po ňu predpoludním, padla noc a nikde nikoho! Ty si si dovolila ma neuposlúchnuť, nebodaj podviesť...?!...Ty! Ak si ju cestou zožrala...tak...- skrivil prsty a roztriasol sa.

  - Už si ráčil skončiť, drahý priateľu? – zívla znudene a natiahla bosé nohy do svetla krbu, pohodlne ich zložiac do srste akejsi prerastenej riadne vyžratej mačky. – Čo sa strachuješ?! Je v mojej pivnici...- prekrútila očami.

  - Má byť v mojej pivnici! – nadýchol sa a chcel odísť po svoj majetok.

  - Len som si trochu prispôsobila podmienky našej dohody. – zastavila ho hneď prvou vetou.

  Zvrtol sa.

  - Aké podmienky? Mala si ju len uniesť z jej paláca a dopraviť ku mne. Ostatné je v mojej kompetencii! A ty si začni lízať holú labu, lebo ja našu stávku vyhrám a ty mi budeš slúžiť! Budeš mojou otrokyňou! V reťaziach, pod práskaním biča, o hlade, o smäde, vo vlhku a ako bonus vysadím okolo tvojej voliéry záhon ruží! Budú tvoj sosák mučiť, keď ja náhodou nebudem mať čas. ...- zaškeril sa.

  - To by si mi neurobil! Beriem všetko, ale tie ruže si si mohol odpustiť! – vykrivila urazene ústa. - Šlo predsa o priateľskú stávku a ja sa len snažím nahrať si body vo svoj vlastný prospech. Je to v rámci pravidiel. Nečítaš drobné písmenká ?...Pozri, je v mojom záujme, aby sa tá hus do teba zaľúbila...A pozri na seba. Podľa tvojho ksichtu vytesávali na Notre Dame chrliče, povahou môžeš smelo konkurovať sesterniciam harpyám, dobré vlastnosti sa ti vyhli a charakter ťa netrápi...čo mi zostalo? Hrdinský čin! ...- žmurkla, ale istá si nebola, či práve to na vyplašenú Krásku u nej v podzemí zaberie.

  - Ja mám sekať zo seba hrdinu? Kvôli sprostej slúžke?! Zabudni, drahá! Apropó, horia ti nechty na nohách...- zmraštil nozdry od zápachu, čo sa šíril od krbu. – Navyše, je to zas proti môjmu záujmu v tejto stávke, nemyslíš? Jáj, čím by si asi...prepáč, zabudol som.-  poklopkal si povýšenecky po čele a dehonestujúco kývol nad priateľkinou inteligenciou rukou.

  Nenechala sa vytočiť.

  - Poznám ťa. Iste by ťa nebavilo vyhrať ľahkú stávku. – začala pichať do osieho hniezda jeho nabubralej ješitnosti. – Lenže, ak sa dokážeš ubrániť žene, ktorá je do teba úprimne zaľúbená, to by bolo víťazstvo. To by bola výzva hodna teba, slovutného Temného pána....nemyslíš?...Jáj, čím by si asi...prepáč, zabudla som. – vrátila mu  poklonu.

  Nevnímal. Bol zamyslený. Áno, áno...takto to bude lepšie...Je mu jasné, že sa ho pokúša sprosto podviesť, ale tým ho len podnecuje k lepším a hodnotnejším výkonom. Takže je to vlastne v poriadku.

  Videla to na ňom, preto spokojne pokračovala.

  - Pekne si počkáme, kým jej ocinko nevyhlási po krajine, že dá pol kráľovstva a ruku dcéry tomu, kto ju zachráni a ...- predostierala svoj plán.

  - Ja nechcem jej ruku! – naplašil sa.

  - Veď ju ani nedostaneš!... Dám si ju pekne do pácu s brusnicami a medzi každý prst hrubý plát plesnivého syra a dobre prerastenej slaninky! Po pár dňoch si ju upečiem nad brezovým drevom s bylinkami...hmmm...už teraz cítim tú lahôdku...- zasnívala sa.

  - Premňa-zamňa, ale malíček mi nechaj, potrebujem ho do jedného kúzla ako ingredienciu...ale musí byť z panny...si si istá, že je panna? ...zadrel, lebo mu na tom záležalo. Inak to kúzlo nebude fungovať...

  - Myslíš si, že by naverímboha hnila u mňa v pivnici, keby nebola? Ja tie stuhnuté, blanité okrasy nežeriem! Sú nechutné! To by musel byť hladomor, aby som sa znížila k takému blivajzu...Ale si si nejaký priveľmi istý, že bude aj po pár týždňoch u teba...- zaškerila sa a vykúzlila veľavravný úsmev.

  Pamäťou mu prešla posledná klauzula stávky a slová, čo v nej stáli, ak prehrá, boli dostatočnou motiváciou na to, aby sa tomu tak nikdy nestalo! Striaslo ho odporom. Vstal.

  - Dobre. Prídem, keď to vybubnujú, ty budeš sekať chvíľu drahoty, potom ťa zderiem z kože a dúfam, že omdletú ju konečne dotasím k sebe. Už ma nebaví míňať drahocennú energiu a kúzla na upratovanie pevnosti. - natiahol stuhnuté svaly a chystal sa na odchod.

  - Apropó, ozaj, mágia...- zastavila ho zas. – V tejto stávke nie je povolená! Budeš hrať poctivo, bez kúziel a čarov. – pozrela na neho prísne.

  - Cha! Porazím ťa aj tak ľavou zadnou...drahá...! –zavrčal namiesto pozdravu.

  - Zaujíma ma skôr tá predná – stredná...drahý...- zamrmlala si spokojne pod nos, pohladila pätami mačku po rozvalenom bruchu, predstavujúc si vo farbách svoju výhru.

domiceli