...OUAT...
voľné pokračovanie fanfiku
Obchodné tajomstvá
JADIERKY III.
23. kapitola
Horúco!...
Nestíhala vnímať ľadovú vzdušnú sprchu,
čo sa jej zapierala o vlasy a ramená. Snažila sa všemožne si chrániť
aspoň beztak už doráňanú tvár. Škvrny od dračej krvi, škriabance, omrzliny.
Našťastie nikde v okolí nebolo v poslednom čase zrkadlo, tak to
riešila ešte menej, ako v čase hovenia si v pokoji na otcovom zámku.
Jediné, čo už pociťovala intenzívne, bola
únava. Úplná vyčerpanosť organizmu, ktorý fungoval len zotrvačnosťou a posledné sily jej končatiny vynaložili na udržanie sa na
dračici. Naozaj posledné, lebo keď sa obrie telo začalo čudne natriasať, meniť
smer i výšku, prsty odmietli poslušnosť a šmýkali sa zo šupín, ktoré
jej nepríjemne rezali jemnú kožu.
Maleficent uhýbajúca sa strelám, čo
prichádzali zdola, mala čo robiť, aby svoju pasažierku ochránila pred pádom. Nezostávalo
jej teda nič iné, ako urýchlene pristáť.
Rovno na nádvorí a dúfať, že ju pri
strmom páde nezasiahne niečo z Rumplových geniálnych ostreľovacích
hračiek. Našťastie jej koža bola dostatočne hrubá a odolná
i schopnosť samoregenerácie nerobila jej prílišné vrásky z nejakých
tých záderov a popálenín.
Bála sa len o Krásku. Čisto zo zištných dôvodov.
...že sa jej prizabije skôr, ako si na nej
pochutí. Zdochliny neboli také chutné, ako čerstvé mäsko...
Prikryla ju jedným z krídel
a druhé zložila. Jej rýchlosť sa zniekoľkonásobila a smer bol priamy
- kolmo na zem. V poslednej chvíli nadvihla dlhý krk a vytrčila
dopredu silné zadné nohy.
V Rumplovej záhrade pristávala rada.
Všade kopa mäkkej hliny a nízkych kríčkov, len kde tu nejaká tá zavadzajúca
soška či kvetináč.
Rumpel neznášal, keď preorávala jeho záhradnú pýchu
a on musel zakaždým architektonicky riešiť jej nový vzhľad. Ospravedlňoval
ju jedine preto, že zväčša na jej krku visel sám a v stave, ktorý mu
neumožňoval riešiť takmer nič...Aj dnes s tým počítal. Bolo mu nad slnko jasné,
že tá bláznivá dračica sa nevzdá, pokiaľ svoj „tovar“ nedoručí za jeho bránu.
Prestal strieľať a premiestnil sa na
nádvorie. Preorané, preryté tvrdými pazúrmi a nadobro zas znivočené do
poslednej piade
Maleficent ešte vytriasala z paznechtov
akési cudzokrajné byliny a žmurkaním vyplavovala kamienky z nového bývalého
posypu na prístupovej ceste k pevnosti spod viečok.
Kráska na jej chrbte sa nehýbala vôbec. Prudkosť
a odstredivá sila ju doslova prilepili o drsnú kožu draka a bála
sa, čo i len zodvihnúť hlavu, ktorá sa jej krútila od silných poryvov
vetra, ktorým bola vystavená.
Stál s rukami prekríženými na hrudi,
nervózne podupkával nohou, prehĺtajúc radšej sprosté nadávky a jedy.
Dračica žmurkla a nosom drgla do Belly.
Tá sa striasla a nadvihnutá
o poldruha metra zasrienenou nozdrou vyfukujúcou navyše horúcu paru,
pustila sa jej krku, zatackala sa, zamanévrovala bezmocne rukami a rútila
sa k zemi.
Rumpel doširoka otvoril oči.
Pobehol a natiahol paže práve
v poslednej chvíli.
Vystrašené telo dopadlo mu rovno do náručia.
Obaja sa bezradne na seba pozreli
a v mžiku odvráteným zrakom prirýchlo žmurkajúc kdesi v okolí, v absolútnej tme,
hľadali odpovede na nejaké tie nepoložené otázky.
Pokúsila sa nadvihnúť vrchnú peru a aj
čosi povedať, ale pred očami sa jej náhle zatmelo a myseľ sa ponorila do blahosklonnej tmy zamdletia.
Nedokázala sa premôcť a zabrániť tomu...
Vrátil pohľad na jej profil, teraz pokojne opretý
o jeho hruď a chvíľu ticho, nemo zízal, zabudnúc aj na to, že kúsok od
neho si spokojná dračica naoko nezaujato vyťahuje okrasné rastlinky natlačené medzi
blanami pazúrov.
Keď však dlho nič nevravel, dokonca ani nebrýzgal, ozvala sa sama.
- Niekto mi kedysi vravel, že láska je
mnohovrstevnatá...Konečne viem, ako to asi myslel...- začala nad pomery
inteligentne.
Pozrel smerom hore k jej obrovskej hlave
a neočakával už nič rozumné. Dočkal sa...
- ... podľa mňa : plachta, vankúš, Kráska, ty
a prikrývka. Týchto päť vrstiev je tak akurát dosť na lásku, nemyslíš,
drahý?! – zažmurkala. – Tak sa spamätaj, naber smer tvoja spálňa a ja
zajtra prídem preveriť svoj čuch, či ešte stále rozozná panny. -
Na odpoveď radšej nečakala, predpokladala, že
by bolela. Napriahla obrie krídla a zmizla skôr, ako sa Rumpel nadýchol.
Ešte chvíľu stál v tme, s Kráskou
v náručí, bál sa i dýchať, aby ju jeho dvíhajúca sa hruď neprebudila, kým opatrne vykročil.
Zajtra si pozrú do očí...
domiceli
Pesnička od Daniela Landu z muzikálu Krysař...veľmi sa mi sem hodila...čo vy na to ?
pekna cast... Maleficent to ma zasa dobre vymyslene... koniec pekny :)
OdpovedaťOdstrániť