OUAT - JADIERKY II. 20. kapitola ZA VRÁTAMI...

...OUAT...

voľné pokračovanie fanfiku

Obchodné tajomstvá

JADIERKY II.

20. kapitola

Za vrátami...

VIII.

      Uložený na prični tesne pred rozpálenou pecou, necítil sa dvakrát príjemne, ale ešte nebol čas prestať predstierať mdloby. Okolo neho to šramotilo, kadečo sa presúvalo, odkladalo, asi hľadalo. Pod hlavou mu skončilo čosi mäkké a za kožušinu, čo mu práve pristála na tele by bol najradšej niekomu vrazil päsťou do tváre. Ale mdloby sú mdloby.

  Teplo zintenzívnelo. Obe ženy naklonené nad neho pokúšali sa mu zvliecť prilbicu. Čo už, už sa nemôže brániť...moment prekvapenia prichádza.

  Skotúľala sa aj s Bellou, ktorá ju ťahala k sebe na zem.

  Maleficent sa nesnažila krásku dvíhať, nuž sa zviechavala sama a pozorne hľadela na ženinu tvár, čo sa s úľubou kochala v tvári muža. Akoby sa poznali, akoby ho...mala aj rada.

  Vstala, pristúpila bližšie a trhlo ňou.

  - No, povedz, nie je nádherný? Tie ostré črty, končitý nos, pevne zovreté pery a vysoké čelo...- rozplývala sa s povzdychmi žena a Kráska hľadala v tvári črty svojho vysnívaného princa. Márne.

  Bol špinavý, spotený, zakrvavený, ale....vskutku, to nemohla poprieť, pôsobil veľmi mužne a statočne. Ostatne, veď ju prišiel zachrániť!

  - ...a tie mäkké oči...- pokračovala Maleficent.

  - On sa prebral? – zahľadela sa Belle na jeho tvár znova, ale nepohol sa na nej ani sval.

  - Niééé, to iba ja...si predstavujem, aké mäkké a hnedé sú, vieš?! – snažila sa opraviť svoju reč, ale aj tak sa Kráske zdalo, že ho nevidí po prvýkrát...

  - Treba ho umyť. Zabehnem von po sneh, roztopíme ho, ohrejeme nad ohňom a umyjeme ho...- zrozpačitela trochu a dala sa do pátrania po nejakom väčšom kotlíku na vodu.

  - Úžasný nápad, ja ti ho zatedy pripravím, vyzlečiem z toho drôtu...do hola...- žmurkla na ňu na všetko pripravená Maleficent a začala hľadať, kde nechal tesár dieru, ako sa vlastne také brnenie zvlieka.

  - Teba je málo prizabiť, drahá! – vystrelil do polosedu a precedil medzi zatnuté zuby obzerajúc sa opatrne, či sú naozaj v kuchyni už sami.

  Nahla sa nad neho a vyškerila ako vlašský orech.

  - Pekne si zas lažinkaj a tvár sa mŕtvo sám a uvidíš, ako ťa jej nežné rúčky raz-dva preberú k životu, drahý...- prešla mu ostrým nechtom od koreňa nosa, po špičku.

  Chňapol jej po ňom, skoro jej ho zlomil.

  Utrela si spakruky nos a znova nahŕňala mrznúci sneh do nádoby. Začínalo riadne prituhovať.

  - Tak ako? Páči sa ti? ...- ozvala sa šeptom Amoris.

  Neodpovedala. Keby nebola tma, aj sa začervená.

  - Je taký iný, ako som si ho predstavovala. – priznala napokon.

  - Ale zachránil ťa, je statočný, odvážny a nebojácny...- pridala sa k jeho obhajobe Pravdovravnosť.

  - A mohla by si ho mať rada, nie? – spýtala sa opatrne Nádej.

  Bella sa len pousmiala.

  - Nechcem vás uraziť, priateľky moje, ale nechajme to všetko na čas. – odpovedala im.

  - Na čas?! – vykríkli svorne. – Na toho odporného neprajného dedka, čo nemá ani štipky súcitu?!...To nemyslíš vážne?!...- skúšali dohovárať, ale Kráska sa už blížila ku kuchyni a tam sa ozývali dva iné hlasy. Jadierky utíchli a zmizli.

  „Prebral sa! A ja som pri tom nebola!“ – pohla do kroku, ale pribrzdili ju slová, čo útržkovito zachytávala z kuchyne.

  - ...mohla si ma uložiť do postele, aby som mal pohodlie, drahá...-

  - ...vyčkaj, drahý, všetko bude...musíš byť trpezlivý, môj zlatý...-

  Bella otvorila oči dokorán. Nemýlila sa! Títo dvaja sa poznajú...Veď oni si tu vyznávajú lásku! A ja hlupaňa som si myslela....On neprišiel zachrániť mňa...on si prišiel po ňu!...On ju ľúbi...Pritlačila si radšej ruku na ústa, aby nevykríkla.

  - ...už ťa vidím, ako nedočkavo hladkáš oblé ramená a snažíš sa dostať sa za korzet...ako ťa vábia dlhé štíhle nohy a ty putuješ nimi až do onoho tajomného mesta, kde...-

  - Môžeš prestať, drahá?! .. tie tvoje erotické fantázie mi dvíhajú...-

  - ...to ešte počkaj, na dvíhanie, kým príde mladá...- zadrela Maleficent.

  -  Čože?!...V živote, aby si vedela, sa toho dievčiska ani len nedotknem! ...-

  „Je to pravda! Miluje tú ženu! ...a takto krásne jej to dáva najavo, že...žiadna iná pre neho nemá význam...To je také romantické. Kiež by som aj ja také čosi raz zažila...“ zasnívala sa ľútostivo.

  Kráske vybehli slzy. Opatrne položila kotlík na zem, zvesila z háčika hrubý vlniak, zabalila sa doň a vykročila do noci. Nemôže brániť láske tých dvoch...

  - Nie je preč už akosi dlho? – začudovala sa Maleficent, keď ju doberačky so znudeným najedovaným Rumplom prestávali baviť. – Mali by sme ju ísť pohľadať, nemyslíš? -

  - Ja som  omdletý, choď si pekne sama! – vyvalil sa na pričňu a prižmúril oči.

  Šla.

  Hneď vo dverách narazila do odloženého kotlíka a jeho hrmot roznášala ozvena do všetkých strán.

  - Je preč! Rumpel, ona ušla! Vzala môj vlniak a je preč!...ona nás musela počuť...a zľakla sa...tvojich sprostých rečí! – zaprela sa o veraje a skríkla do kuchyne.

  Iba znudene prekrútil očami a podložil si pod hlavu ruky.

  Stávka sa prevalila v jeho prospech. Pousmial sa...

domiceli

...tak,  a tu nám končí druhá séria JADIEROK...

...:-D ...