OUAT - JADIERKY III. 22. kapitola TEPLEJŠIE...

...OUAT...

voľné pokračovanie fanfiku

Obchodné tajomstvá

JADIERKY III.

22. kapitola

Teplejšie......

      Plamene ohňa boli také fascinujúce pre uzimené dievča, že si v prvom momente ani nevšimla slizkú horu mäsa, ktoré ohňu robilo mohutné hradby. Až keď sa hlava dračice zboku vyrútila na Krásku s červenými rukami natiahnutými k teplu, tá sa  strhla, schúlila do klbka a hlavu skryla kdesi do lona, pripravená na to najhoršie.

  Maleficent chvíľu prihlúplo zízala na ľudského ježka, kým sa rozhodla konať. Čo najslabšie štuchla do roztrasenej guľky vlhkou nozdrou. Najslabšie značilo, že chuderku Bellu odkotúľalo k najbližšiemu stromu. Netušila, že je obsadený...

  Pozrela sa smrti rovno do očí. Drakovi.

  Dračica vystrúhala smutný ksicht a zaklipkala obrími viečkami. Potom potiahla hlavou k miestu, kde sa jej hompáľal hrot a snažila sa naň upozorniť.

  Bella sa opatrne zviechavala z chladivej zeme a oprašovala sa od snehu i kúskov ľadu, čo popadali z konárov stromu, keď do neho vrazila. Chlad jej utíšil bolesť a teplá krv z oškrenín si rýchlo rozmyslela svoj výlet na čerstvý nočný vzduch. Vpila sa do vlhkého vlniaka a splynula s jeho slučkami neurčitej farby.

   Veľkým oblúkom obchádzala okolo ohňa, ešte stále rozhodnutá utiecť, ale chvost dračice sa medzitým preplazil za jej chrbát a uzavrel ju do obrovského kruhu, bez možnosti ujsť.

  Ju, aj nezvaného návštevníka za stromom...

  Kráska pristúpila k ohňu a v jeho svetle uvidela ranu, ktorú dračici uštedrila sama. Nevyzerala hrozivo, už z nej nešľahali gejzíry jedovatej krvi, ale hrot v nej stále bol a zrejme...

  - Vy potrebujete asi pomoc...- ozvala sa úctivo, akoby sa nebavila s drakom, ale s ľudskou bytosťou.

  Maleficent smutne prikývla a znovu namierila nos na zranenie.

  Zaváhala. Je to predsa drak. Postrach okolia. Zlupne ma na jeden hlt...

  Dračica zakňučala a tvárila sa, že naisto umrie, ak sa Kráska nerozhýbe a nezačne konať. Lehniť v studenom záveji, čo sa pod jej telom zmenil na špinavú brečku blata a starého lístia ju už nebavilo, ale vidina vyhranej stávky nedovolila jej popustiť.

  Miniatúrnymi krôčikmi pristupovala bližšie, dodávajúc si odvahy modlitbou, hoci ani netušila, ktorému svätému ju venovať, kto má v kompetencii ochranu pred nevyspytateľnými drakmi.

  Netvor však sklonil hlavu a prižmúril viečka. Zospodu nedočiahla.

  - Je mi to ľúto, ale musím vyjsť...až tam hore...k rane...po vašom krku asi...najskôr...a skúsim...vám pomôcť...- šepkala a hľadala, kadiaľ sa dať. Našťastie koža dračice bola dostatočne hrubá a hrboľatá, pohodlne po nej vystupovala vyššie a vyššie.

  - Teraz to asi zabolí. Ospravedlňujem sa... – lapla hrot a z celej sily mykla.

  Maleficent trhlo, prudko dvihla hlavu a krídla sa jej natiahli smerom dohora, nemilosrdne kosiac konáre stromov, čo im zavadzali. Vystrelené do výšky veže napli sa na nich blany ako obrovitánske plachty na kráľovskej fregate. Vietor sa do nich zapieral a odrážal späť smerom k lesu, bez šance vyduť ich, či nebodaj pretrhnúť.

  Kráska sa prilepila k jej koži, nechty zaťala do jarka medzi dvoma slizkými hrbolmi a zaprela sa aj kolenami, lebo pohyby zranenej dračice boli nebezpečné a spadnúť z tejto výšky znamenalo by pre ňu istú smrť.

  Maleficent skontrolovala, či sa jej „záchrankyňa“ drží dobre a párkrát pohla krídlami, ničiac porast v okolí niekoľkých metrov. Vrcholce stromov lietali okolo ako nové nočné vtáky a konáre metali svoje drevené blesky zabodávajúc ich pri dopade ostro šikmo i kolmo do snehových závejov. Smršť vyplašila pokojne doteraz spiace zvieratká a tie bezhlavo pobehovali okolo, oznamujúc podľa svojich malých mozočkov bezodkladný istý koniec sveta.

  Aj Kráske to tak pripadalo. Jediné, čo ju napadlo bolo, že drak ju vlečie zase späť do svojho dúpäťa.

  Poddala sa.

  Dračica vzlietla, naposledy chňapnúc pred odletom chvostom do stromu, pod ktorým stál doteraz pritajený Rumpel a celú akciu iba nepohnute sledoval. Dobre vedela, že tam je a sliedi.

  Zamerajúc smer draka však pochopil, kam má jeho „drahá priateľka“ namierené.

  Tým smerom je predsa jeho zámok.

  Zúrivo dupol a vo fialovom dyme premiestnil sa rovnakým smerom.

  Uvítať si návštevu. Uškrnul sa jedovato a predstavil si velikánske, podľa starých da Vinciho nákresov zostrojené strieľacie zbrane na svojich baštách.

  Je čas ich vyskúšať...

domiceli