OUAT Svetlá v zákrutách 14. kapitola ...A PREDSUDKY

ONCE UPON A TIME

Svetlá v zákrutách

kapitola 14

...a predsudky

      Pod nohami sa im ozýval hurhaj. Bol iný ako typický krčmový každodenný. Dnes sa chlapi odchádzajúci do vojny so Zlobrami lúčili so slobodou a niektorí aj so životmi.

  Pili, hodovali, kričali, plakali, spievali si ťahavé melódie i roztopašné popevky, akoby hlukom chceli vyplašiť nepriateľa, alebo zakryť strach z toho, čo ich čaká.

  Ako mu len závideli skľavenú nohu mysliac si, že sa práve vrátil z boja a hoci chceli, aby s nimi zostal a pil na ich zdravie a hlavne rozprával, čo zažil, zdvorilo odmietol a s Baelfirom sa utiahli do malej izbičky nad hostincom.

  Mal nad čím premýšľať. To, čo ráno počul na zámku od Sira Mauricea s Gastonom mu robilo vrásky. Ples bude o pár dní...ale bude to stačiť na nejaký plán...?  Aký plán ? ....

  Bae zúrivo odhodil knižku na nízky stôl, až sa Rumpel obzrel,  strhol zo seba plášť a ľahol si na posteľ v kúte, ani ju neodostelúc. Otočil sa k stene a tváril sa, že spí.

  Usmial sa zhovievavo jeho smerom, zdvihol pohodený plášť i šál, prevesil všetko cez stoličku, jemne to prihladiac.

  Zapálil sviečku, odstrojil sa, sťažka si sadol, pošúchal tvár drapľavými rukami a začal premýšľať. Ako bojovať s čarami ...Maleficent je vraj krutá zlá víla,  ktorú neúspechy, čo je možno na jednej strane aj potešujúce, vyprovokovali k ešte väčším ohavnostiam, ako pred nimi. Takže svetielko nádeje stále nikde.

  - Bae...teba nezaujíma, čo som sa dozvedel na zámku ? – spýtal sa po chvíli márneho kombinovania a hľadania riešenia.

  - Nie ! Je to tvoj problém ! Sám si ho rieš... – odvetil stroho.

  Asi únava. Pokýval hlavou Rumpel chápajúco. Oprel si aj sám hlavu o ruku a pritiahol k sebe knižku, čo ležala na kraji stola.

  Jej knižka. Koľkokrát asi prechádzala po nej svojimi útlymi prstami, prevracala stránky, obťahovala obrázky...? Usmieval sa a letmo sa dotýkal písmen a okrajov stránok, akoby to bola...ona. Odtiahol ruku pri tej myšlienke a potriasol hlavou, aby rýchlo, rýchlo zmizla...nešlo to ani rýchlo, ani nijako. Povzdychol a snažil sa už len nezaujato obracať stránky v knihe.

  Bae počúval. Vnímal ich šuchot a čakal, kedy prestane...

  Otočil poslednú z nich a našiel papierik. Pokrčený, zošúchaný, z jednej strany čistý, z druhej...

  - Bella ... – vyšlo mu z úst.

  Baelfire sa prudko otočil k nemu.

  Síce videl, ako sa trasie s papierikom v ruke a s druhou na perách, ako má doširoka otvorené oči od prekvapenia, čo uvidel...neveril mu. Už mu nikdy nebude môcť veriť...

  Pozrel na Bae a bolo mu ešte horšie..

  - To...nemusí ešte nič znamenať. – skúsil klamať synovi aj sám sebe.

  - Ako si len mohol ?! – zakričal nešťastne Bae a otočil sa zas k stene.

  - Nevedel som, netušil som... – hľadal slová.

  - Neverím ti !... To preto si sa chcel vrátiť ! ...Nie kvôli mne !... Kvôli sebe !... Aby si  mohol byť s ňou ! Máš ju rád ! ...A stretávate sa... niekde... tajne... – mrmlal do steny zranený mladík.

  - Nemám ju rád...teda... mám ju rád, ale inak, ako si myslíš...- habkal Rumpel. – Bae, Bae ! Teba mám rád! Iba teba, ver mi synak..Pre teba to všetko robím. Záleží mi len na tebe... – kľakol si k posteli a hladkal ho po plačom roztrasených ramenách.

  Na chvíľu zmeravel. Otočil sa, utrel si nos a povedal rovno.

  - Tak to dokáž !... Bella je moja...Dobre ? – spýtal sa detsky nevinne.

  Smutne sa usmial a prikývol. Myslel to v tento moment vážne, ale už v nasledujúcom ho ten ďalší prefackal výčitkami svedomia.

  - Ja nie som tvoj sok, chlapče. Ja nie...- povedal ticho. – Ale Gaston, jej snúbenec. O pár dní bude ples na zámku a tam chcú oznámiť dátum svadby. Ale predtým chcú Bellu nejako začarovať, aby so všetkým ochotne súhlasila... – rozpovedal mu, čo sa dozvedel.

  - Zabijeme Gastona ! – odvetil mu Bae odhodlane.

  - Nie, nie, my nie sme vrahovia ! To si zapamätaj ! – povedal prísne Rumpel a vstal. – Musíme vymyslieť niečo iné. Chcú na to použiť Maleficent....-

  - Tú čarodejnicu, zlú vílu, čo uspala Ruženku ? – utieral si Bae stále tečúci nos do rukáva.

  - Tú. Presne tú. – zamyslel sa opäť. - Je však jeden... človek, ktorý je mocnejší ako ona... –

  - Už iba... Temný pán...- doplnil Bae.

  - ...ale za jeho služby sa platí...len keby som mal čím...len keby som vedel ako...- rozmýšľal Rumpel nahlas.

  Vtom sa rozleteli okenice a prudký vietor z vonka zvalil sviečku na stole. Rozkotúľala sa po nerovnom povrchu, prskajúc všade vosk a zastala až pri knižke. V blesku sa tá chytila horieť.

  Obaja vystrašene vyskočili a zachraňovali, čo sa dá. Cez knihu prehodili plášť, ale pažravý oheň zachvátil už dosky stola a rozplazil sa po celej izbe, akoby bola obliata pálenkou.

  - Preč ! Musíme rýchlo preč, inak zhoríme ! ...Utekaj Bae ! Utekaj !... Stretneme sa v lese...Bež, synku ! Bež ! – kričal Rumpel a zúfalo balil vzácnu knižku do plášťa, aby ju ochránil pred plameňmi.

– Otec ! Otec !...Kde si ?! – strácal sa chlapcov hlas v dyme.

 Všetko v mžiku zachvátili plamene.

domiceli