Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VIII., kapitola 90. HĽADANIE

Obchodné tajomstvá VIII
kapitola 90

Hľadanie.

   Kreslila si prstom do prachu stola a neveriacky krútila hlavou. Sedel oproti nej s tvárou natrčenou k slnku, čo sem odmietlo vstúpiť a tlmene rozprával. Už dlho. Už ho začala zmáhať únava, smäd aj hlad...aj strach, či to všetko nebude márna snaha.

  - Stále nemôžem uveriť tomu, že takto som ťa dokaličila ja... – potriasla hlavou Regina a teraz s úľubou a určitým zadosťučinením sa zahľadela na znetvorenú tvár svojho učiteľa.

  Pokorne zniesol jej cynizmus, lebo momentálne ťahal za kratší koniec. Veril však svojim schopnostiam, tak sa tváril, že jej ironickú poznámku prepočul.

  -...a neprizabil si ma za to... – tešilo ju provokovať.

  - ...zatiaľ... – zašepkal. – Ale si v poradovníku, drahá, ak ťa to upokojí. Ja už viem, kto v tom má svoje prsty. Päť prstov a jeden hák ! – precedil pomedzi zuby. – A tentokrát s ním už nebudem mať žiadne zľutovanie ! – pleskol dlaňou po stole, až sa vzniesol kúdol prachu.

  -  A kde mu je koniec ? – vyšlo z nej znudene.

  -  Predpokladám, že v Storybrooku. Osobne som ho tam poslal s...tvojím synom ako doprovod... -

  -  Nemám syna ! – vyprskla.

  Zhlboka sa nadýchol.

  - Tak odznova ! ...Tu si po „náhlom odchode matky“ , čo ťa pripravila o snúbenca nebola spokojná a ako kráľovná si sa rozhodla zrušiť všetky dobré konce...A aj sa ti to podarilo. Kliatba, ktorú si vyslovila, celý Začarovaný les preniesla do iného sveta. Sveta bez mágie a aj bez tých dobrých koncov. ..

  - Tak čo robím, dočerta, tu ?! V jednej polozrúcanej cimre s odporným, neschopným chlapom a imidžom bezdomovca ?! – prudko sa postavila.

  - Povedzme, drahá, že sme obaja spravili zopár chýb....A toto tu je trest za ne. Neoplatí sa byť nedôsledný. Nikdy ! Mal som Hooka zabiť už dávno! – vstal tiež a zaťal ruky v päsť.

  - Čo máš stále s tým Hookom ? – nechápala.

  - Je to sprepadený sviniar a podvodník ! Jeho úlohou bolo dostať moju rodinu do bezpečia ! Späť do Storybrooku. Sveta bez kúziel. Iba tam môže byť človek skutočne šťastný a spokojný...Aj ty si bola...aj tvoj syn Henry ! Lenže ten hnusný smradľavý pirát musel v Storybrooku vyložiť s nimi aj mágiu ! Neviem, čo to bolo, ale musela to byť vec, predmet, maličkosť...čokoľvek s minimálnou magickou mocou navonok, ale so schopnosťou stiahnuť k sebe všetku mágiu odtiaľto ! ...Chápeš to ? ...- zvyšoval hlas. – Chcel som tomu zabrániť a vidíš, ako som dopadol ?! – ukázal na svoje oči.

  - Dúfam, že nechceš, aby som ťa ľutovala. – odvrkla.

  - Seba poľutuj ! Kde je tvoja rodina ? Snúbenec mŕtvy, matka v Zemi-nezemi, vlastnému otcovi si vytrhla srdce a syn ti je ktovie kde...úplne sám ! ...- zaklamal zámerne.

  -  Odporné monštrum ! – zavyla.

  -  Hej, presne to si ! – odpovedal jej pokojne a zahryzol si do hánky.

  -  Čo budeme robiť..?! -  sadla si a sklonila hlavu. – Naozaj, tam...niekde...mám...syna ? –

  

    Emma sa mračila na nemožné tapety s imitáciou stromov, aj gýčmi prečačkané steny. Goldov starožitne zariadený dom síce tiež nebol podľa jej gusta, ani Marry Margaretin retro byt, ale tu sa cítila úplne neisto...

  Už dlho prekutávali Reginino sídlo. Bola to ich posledná nádej.

  - A vieš, aké sú tie stromiská hrôzostrašné po tme ?... Ako skutočný temný les ! – zašepkal Henry. – Po zotmení som radšej nikdy nevychádzal z izby. Myslím si, že toto je začarovaný dom. Niekedy v noci sa tu ozývali strašidelné zvuky... – pokračoval tlmene.

  - Henry, toto je obyčajná vila ! Síce nemožne zariadená, ale obyčajná, chápeš ? – pozrela Emma do oválneho zrkadla a niečo sa jej nezdalo.

  - Nie je obyčajná!  Tie zvuky bolo počuť po celom dome. Také výkriky a vzdychanie, akoby tu niekoho mučili ! A poviem ti, že aj Regina sa bála a volala aj políciu...lebo vtedy tu vždy stávalo šerifovo auto. Aj som videl šerifa Gragama vždy ráno odchádzať z domu...Musela sa veľmi báť...- nedal sa Henry a Neal s Bellou na seba nenápadne sprisahanecky žmurkli.

  Emma ho nepočúvala. Stále hľadela do tajomného zrkadla s vydutou plochou.

  - To bude ono.-  Podišla k nej Bella a rukou pretrela jeho povrch.

  Za zrkadlom sa zjavila malá miestnosť.

  - Waw ! Tajná izba ! A ja som o nej vôbec nevedel ! – zamračil sa Henry.

  - Keď ten klobúk nebol nikde v Goldovom dome ani obchode, tak musí byť jedine tu ! – usmiala sa Emma.

domiceli