Mr.GOLD Obchodné tajomstvá IX., kapitola 97. TAJOMSTVÁ ZEME-NEZEME

Obchodné tajomstvá IX

kapitola 97

Tajomstvo Zeme-nezeme

   - Nevravím, že to bude jednoduché a ani nezaručujem, že sa to podarí...- povedal už miernejšie, hoci doteraz so zápalom vysvetľoval prítomným svoj plán.

  Regina sa očividne nudila čistiac si akousi trieskou nechty a hompáľajúc nohou prevesenou cez opierku. Kašľala na svoj pôvod, vek aj stav. V tomto odeve a v tejto spoločnosti nemala chuť hrať sa na kráľovnú.

  Hook bol ako na tŕňoch. Vedel, o čo ide a tušil aj to, prečo On hovorí o všetkom len okrajovo.

   Príbehy návratov domov sa väčšinou nekončili dobre. Bola to skrátka vždy Odysea, nech plán a príprava boli sebelepšie...Čo ak aj teraz to bude presne tak...cesta do Zeme-nezeme bola nebezpečná zakaždým a návrat z nej takmer nemožný...A tu je to "medzizastávka" na ceste domov...nutná...a On o nej hovorí tak pokojne.

  Vycítil jeho rozpaky, keďže nič nenamietal. Bol mu za to svojím spôsobom vďačný. A považoval to aj za prvotnú splátku toho, čo vlastne spôsobil. Aj tak bol rozhodnutý mu to na konci spočítať.

  - Vravíte, že víly na svojej strane máme...ale nerozumiem tým vtákom...to akože sa budeme s nimi zhovárať a musia nám odobriť postup ?...Rozumiem tomu dobre ? – pozastavovala sa Emma nad prílišným nonsensom, čo postupne vyplavovali detaily plánu.

  Neal sa tiež radšej nezapájal. Skúsenosti s pobytom na tomto ostrove, teda v Zemi-nezemi sa mu znova vynárali a videl len svoju vtedajšiu sebeckosť, arogantnosť a bezstarostnosť detstva. Teraz bol dospelý a všetko chápal inak.

  - ...Zomrieť bude strašne veľké dobrodružstvo...- spomenul si na myšlienku, keď ako mladý chlapec pochopil, čo je smrť a začal sa jej báť, hoci si to nechcel pripustiť.

  Aj teraz ho zamrzelo, že to povedal nahlas, lebo výraz tváre Emmy mu pripadal po jeho slovách smutný.

  Nerozosmutnili ju frázy o smrti. Spomenula si na Henryho. Na slovko „strašne“, za ktoré ju hrešil, lebo sa v škole učili, že sa nepoužíva....vtedy a vtedy... V tom momente si uvedomila, ako veľa má spoločné s otcom, s Nealom a predstavila si, ako hreší aj jeho...a ako sa on bráni a hľadá argumenty ako každý ješitný otec, aby obhájil svoju pravdu ...a cítila sa zrazu tak...inak.

  - Bude to zvláštne presvedčiť sami seba, že v nás stále zostal kus dieťaťa s vierou aj v nemožné a opäť pocítiť svrbenie medzi lopatkami, ako v časoch, keď sme ešte vedeli lietať... – povedal tajomne a jeho metaforám porozumel len Neal.

  - Ja viem lietať stále ! – ozvala sa sebavedomo Regina. – Keby si nezhltol čas, krokodíl, a tým nezrušil kúzla v tomto sprepadenom lese, už tu nesedím a letííím domov. ...keď sa zotmie, aj tak  vyrazím...ešte je priveľmi teplo. – rozvalila sa znudene na kresle preložiac si nohu cez nohu.

  - Drahá, čo keby ste šli k svojej „sutine“ a vyhrabali z nej päť čo najväčších kúskov zrkadla, v ktorom ráčila zmiznúť vaša matka. – požiadal ju vážne.

  - Ešte to tak ! Čo ak tam stále je ?! – preľakla sa kráľovná.

   Emma vstala a šla sama. Neal ju nasledoval. Regina len mykla plecom, ale nezostala sedieť. Čo ak by jej črep bol nejaký príliš krivý, nedokonalý či podobne katastrofálny. To si radšej nájde ten svoj sama.

  Osameli.

   -  Počujem tikať čas. – ozval sa konečne Hook.

  - Počuješ správne...To odrátavanie patrí tebe ! – na chvíľu sa odmlčal kým pokračoval, istý si, že ho počuje len Hook. - Všetci si myslia, že sa čas zastavil, ale nie je to pravda...- šepkal, aby ho Emma a Baelfire náhorou predsa len nezapočuli. – ...vracia sa stále späť. Asi si si to nevšimol, ale zo Začarovaného lesa sa už stala súčasť Zeme-nezeme. Tu nestarneme. Nikto tu nestarne, preto sa musíme odtiaľto dostať čím skôr !... Kým ide iba o dni, nebudeme po návrate do Storybrooku alebo kdekoľvek inde nič cítiť, ale ak sa nám to nepodarí...pôjde o týždne...o mesiace...o roky. A to by sme už túto pustatinu nemohli nikdy opustiť, lebo potom by z nás zostal len...neviem...Prach ?...Vzduch ?... Len prázdno !... Chápeš, kapitán ?! – skláňal sa až k jeho tvári.

  - Raz si mi povedal, že ma aj tak zabiješ... – poznamenal Hook.

  - Je to tvoj osud, pirát. Ja som ti ho nepredurčil....Ale prijal som túto víziu s ohromnou radosťou. To mi môžeš veriť...- zaškeril sa nebezpečne.

  - Verím... – prikývol mladý muž a zaťal zuby.

domiceli