Mr.GOLD Obchodné tajomstvá IX., kapitola 93. KROKODÍL ZHLTOL ČAS

Obchodné tajomstvá IX

kapitola 93

Krokodíl zhltol čas...

   - Neal, Neal ! Prebuď sa ! – trmácala Emma spokojne spiacim chlapom. – Kde sú Regina s pánom Goldom ?! – vyrukovala na neho s priamou otázkou, len čo trochu pootvoril oči.

  Les spal ďalej, dokonca ani listy sa nehýbali, a aj miniatúrne kvety machu stáli bez pohnutia v pozore. Žiadne hlasy, zvuky, šuchot..Nič.

  Márne sa obzerali, ich spoločníkov nebolo.

  Včera vyrazili zavčas rána smerom k moru, kde kedysi pristáli s Hookom. Šli celý deň a až kdesi uprostred noci ich zmohla únava a na chvíľu sa utáborili.

  Ráno bolo tiché, na žiadne otázky neodpovedalo.

   - Aby to sysle strovili, toto sa mi snáď iba sníva ! Celá moja garderóba je na vyhodenie ! – jedovala sa kráľovná strhávajúc zo seba kúsky rozdrolených kamienkov, slamy a triesok, z ktorých sa práve vyhrabala.

  Stál opretý o stĺp úplne bez života, obraný aj o poslednú nádej.

  - Môžeš mi láskavo vysvetliť, drahý, prečo som tu, u teba, spala zahrabaná v sutinách ? -

  - Kliatba. – odpovedal stroho.

  - To má byť nejaká tvoja nová zábavka ? Na rozptýlenie. Slúžky ti už nestačia ? – rýpala povýšenecky ďalej. - A ako to vyzeráš ? To ti nie je hanba ? Sa nečudujem tým chuderám, že skáču radšej z okna...- znechutene si ho obzerala zo všetkých strán.

  -  Ešte si sa zabudla spýtať na mamičku...- mrmlal si popod nos frázy, čo si pamätal zo všetkých predošlých dní.

  Na rozdiel od nej, čo každé ráno vstávala zo sutín s čistým štítom a čoraz špinavšími šatami, On si pamätal každý deň, každú hodinu, každý okamih...Stále to isté dookola...Len občas ho prekvapila zmenenou frázou...

  - Včera tu bol ples upírov, alebo čo ? To je nechutné...nabudúce ma na takéto staromládenecké párty už ani nepozývaj ! No, fuj ! – odvrátila od neho pohľad.

  -  Sľubujem, nebudem ! Už nikdy...drahá... – zašepkal.

  - No, ale to musel byť dobrý hunbuk...celý palác sme ti zdemolovali...Že si ty namiešal do nápojov nejaké huby či byliny ?! Starigáň jeden ! – hodnotila stav obydlia nechápajúca Regina.

  - To je nápad ! – vykríkol od radosti.

  - Ty chceš pokračovať v opijáši ? ...Pozri sa na seba ! Nemáš dosť ?!...Radšej to tu čarami rýchlo uprac a chcem hodnotné raňajky ! – rozkazovala si návšteva.

  Už jej nevenoval pozornosť. „Bylinky...obyčajné, prírodné bylinky im budú na úžitok, keď čary zlyhali...len aby sa Emma s Nealom čo najskôr vrátili späť.“

  Iste už pochopili, že kliatba znemožnila opustiť im zámok a sú tu, dúfal, že nie naveky, ale len zatiaľ, On a Regina uväznení...

  K moru sa nedostanú...tadiaľ cesta nevedie. Navyše bolo naivné predpokladať, že sa tam objaví nejaká loď...Ale bol to aspoň trochu nádejný  plán...

  Teraz mu svitla nová nádej. Mágia z prírody...

  - O chvíľu sa tu zastavia môj syn s nevestou, mohla by si trochu poupratovať a upiecť trebárs bábovku, drahá...- zakričal ešte na Reginu odchádzajúc smerom, kde kedysi stála veža.

  Tá si poklopkala na čelo a zvalila sa do výklenku k nejakému torzu sochy.

  - Jasné. Aj  čerstvého mlieka im môžem ísť nadojiť...Nikdy nevedel hovoriť vtipy. – obrátila sa k soche s polovičkou hlavy a objala ju okolo pliec.

  - Si mi nejaká povedomá, drahá. Nebola si náhodou manželkou toho Lóta z Gomory alebo zo Sodomy ?...Temný v tom čase testoval  nové výbušné zmesi a vymklo sa mu to z rúk. Ešteže odberateľ nežiadal vrátenie peňazí... Ten sírový ohňostroj vtedy ale stál za to, bol úžasný, všakže ? ...Aj ty si ho videla ? ...– poobzerala sa nenápadne, či nie je On niekde na blízku a nebadane oblizla skamenelé ucho.

  Bolo slané...

   - ...takže videla, pani Lótová... –

domiceli