Odporúčaný príspevok

FANFICTION MENU 21

nedeľa 9. júna 2013

Mr.GOLD Obchodné tajomstvá IX., kapitola 100. RODINA

Obchodné tajomstvá IX
kapitola 100
Rodina


   Prova lode sa vnorila do hladiny mora prudko, takmer voda zaplavila hornú palubu. Loď sa rýchlo narovnala, párkrát sa zakolísala vyšplechujúc celé trsy vodných prúdov s tisícmi drobných kvetov kvapiek vzadu aj vpredu. Plachty do prasknutia napnuté uvoľnili svoje svalstvo a s uspokojením s dobrým pristátím zvoľna spúšťali sa a už len slabúčko, nečujne šemotili dotýkajúc sa drevených konštrukcií. Niekoľko litrov slanej, po rybách intenzívne páchnúcej morskej vody sa roztekalo a tvorilo abstraktné mapy.
  Prístav bol blízko. Čierny pás móla prišpendlený tmavými kôlmi o dno pod hladinou presekol  more a prízemné doky na dve polky a čakal.
  Vnútorný nepokoj ich rozochvieval. Už sa nevedeli dočkať, ako vystúpia na pevnú zem a duša im bude stále plávať ako na vlnách. Chvíľu spolu s telom.
  Čo ich vlastne doma čaká.
  Emma pevne stisla Neala oboma rukami nad lakťom.
  - Náš Henry ! – takmer zvolala.
  Nepozrel hneď na breh, najskôr sa zahľadel jej do tváre.
  Priam žiarila šťastím. Pery jej vykúzlili jemný, trochu trasúci sa úsmev, akoby čosi šepkala, oči sa silno rozžmurkali, lebo slzy chceli tiež vidieť nežný obrázok na začiatku móla.
  Stála tam mladá žena s rozpustenými vlnitými vlasmi držiaca chlapca s knižkou pod pazuchou za ruku.
  - „Náš“ ?! – vytrhla sa Regina spod stále na ňu nalepeného piráta a pristúpila k dvojici pred sebou.
  Žena na brehu sa sklonila k chlapcovi a o niečom sa zhovárali. Potom jej pustil ruku a začal celou silou kývať smerom k prichádzajúcej lodi.
  - Ten chalanisko, čo tak vykyvuje z brehu, má byť môj syn ? – otočila sa kráľovná na Rumpelstiltskina.
  Ten držal pery stále zovreté. Teraz ešte Regina nič netuší. V momente, ako sa jej noha dotkne zeme,  vrátia sa jej však spomienky aj na starú identitu.
  Emma pochopila, čo ju zas čaká. Otočila sa k Nealovi a zaborila si tvár do jeho mikiny kŕčovito sa jej chytiac oboma rukami zovretými s látkou medzi prstami v päsť.
  Pomaly, neisto položil jej najskôr jednu, potom druhú ruku na chrbát a jemne ju objal.
  Pocítiac bezpečie jeho náručia zašepkala nástojčivo.
  - Pomôžeš mi...Chcem svoju rodinu... Chcem mať konečne svoju rodinu. – zatlačila mu rukami do hrude, vypustila látku a prudko sa odtrhla, rýchlo utrúc slzy.
  Nadýchla sa, vyrobila úsmev zo stisnutých pier a začala tiež mávať.
  Chlapec sa rozbehol pozdĺž móla.
  Loď sa piaď po piadi pomaly približovala k brehu.
  Hook urobil posledné manévre, ukotvil svoju loď a pokynul cestujúcim, aby ju opustili.
  Prvá sa vytlačila von Regina. Vo vysokých čižmách rýchlo zišla po mierne nahnutom mostíku. Ledva sa dotkla dreva móla, prešiel ňou svetlomodrý prúd a dolu pod loďou už stála síce trochu smiešne oblečená, ale právoplatná starostka mestečka Storybrook.
   - Henry, zlatíčko ! – vykríkla a roztvorila náruč. – Prišiel si sem privítať svoju mamu ? To je od teba milé.... – rozplývala sa.
  Rozbehnutý Henry prudko zabrzdil. Zneistel.
  - ...áááno.... – vyjachtal prekvapený a takmer rozpučený jej vrúcnym objatím.
    Z lode už kráčali dolu Emma s Nealom v závese.
  - Vyzeráš veľmi dobre. ...pristane ti to...Ale smiem sa zvítať s...mamou...s Emmou a s Nealom ? ...– vyhŕkol rýchlo a vymanil sa jej z objatia.
  Emma si kvokla a objala chlapca. Ten sa o ňu prikvačil ako zatúlané, opustené šteňa k hydrantu. Neal ich automaticky zvrchu skryl vo svojom objatí oboch.
  Regina len s nevôľou hľadela na objímajúce sa súsošie pod názvom „Rodina“. Čosi ju pichlo pri srdci.
  Jej zmenenú tvár si všimol Hook.. „Nie je taká chladná, odmeraná a cynická ako pôsobí navonok...“ zaregistroval.
  Henry lapol Emmu s Nealom každého za ruku, ale otočil sa prekvapivo i k Regine.
  - Ideme domov, mami, poď s nami ! – usmial sa.
  Zostala na rozpakoch.
  - Idem, zlatko...idem. – nenávistne hodila okom po Rumplovi, ktorý ešte stále stál na palube. – Ty si to vedel ! – zamrmlala si pod nos, keď si dala do súvisu udalosti zo Začarovaného lesa a príchodom sem.
  Celý čas ju zavádzal. On vedel, čo sa stane...On vedel, kto je Emma... „Dočerta ! Ten chlap, ten chlap, čo prišiel s ňou...ten  Neal...je Henryho otcom !!! Iste to bude tak ! ...Ale je to...vlastne Baelfire...Jeho syn...takže Rumpel je Henryho starý otec !... Právoplatný starý otec !!! ...A čo som ja ?!...Kto som pre neho ja ?!...NIKTO !“ – dozrelo v nej poznanie. Odtrhla so zlosťou jeho jedom naplnené jablko vo svojom vnútri a otrčila ho imaginárne proti nemu ako zbraň!
  - Toto si odskáčeš ! Pán Gold ! ... – zakričala, zvrtla sa, sotila do mlčky stojacej Belly a ponáhľala sa za trojicou, čo už bola hodný kus vpredu.
  Hook pokrútil smutne hlavou.
  O neho sa už nikto nestaral...

  Krok po kroku opatrne schádzal dolu podopierajúc sa trasúcou rukou o palicu.
  Nedalo sa nevšimnúť si jeho zúbožený, žalostný stav. Zdal sa jej ešte horší, ako keď ho opúšťala na bojovom poli. Tam verila v to, čo jej povedal...že jej slzy mu zacelia rany a vyliečia ho. Zrejme sa mýlil...alebo...nepovedal  pravdu, aby sa jej ho ľahšie opúšťalo.
-         Rumpel ! – zvolala so slzami na krajíčku.
-         Bella !...Bella ! ...- šepkal, lebo rozrušenie mu priškrtilo krk.
 Jej hlas sa niesol prístavom ako vánok. Priam voňal a opájal...
  Pobehla bližšie a ovila mu ruky okolo krku nástojčivo, skoro ho zhodiac.
  Podlomili sa mu kolená a telom prešiel príval dlho potláčaných citov.
  - Ach, Bella, láska moja... Neplač, neplač, srdiečko, už je dobre...Už sme spolu. Navždy spolu... – šepkal vzlykajúcej kráske do vlasov.
 Jej horúce slzy mu zmáčali krk, jej bozky vlievali silu do každého kúska tváre, ktorého sa dotkli, jej objatie napĺňalo viac ako čokoľvek na celom svete i priľahlých zemiach.
  Nevraveli už nič. Len ticho stáli v objatí a prosili čas, aby bol k nim zhovievavý...

domiceli

..tak a to je naozaj všetko ! ...

...zazvonil zvonec a mojej rozprávky je koniec...

...ale niéééé...žartujem...

...Ako sa poznám, iste nevydržím bez písania. Som skrátka fanatik a nehanbím sa za to. Takže všetkým, ktorí to vydržali pri mojom FANFIKU až do konca... sľubujem, že pridám nejaké tie tradične polepené BONUSové kapitoly...ako ostatne vždy...

:-)

 

 

 


6 komentárov:

  1. opis hore krásny :) objatie kraásne! :) chudáčik Hook :( a Bella a Rumpel. pripomninalo mi to koniec prvej? duhej serie? tam pri studni :) ale teraz to je krajsie, ovela :) krása! :)
    PS: ja Vám verím že to nie je koniec a po bonusoch pribudnú aj dalsie casti :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. jeeeeej, no zmrzlina!! toto bolo tak strašne nádherné, hotová som z vás :D a tento fanfik ma zase vrátil k spomienkam na OUAT a proste, je to úžasné:) píšete skvelo, a teším sa na tie bonusovky či nejaké iné diela:))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. a čo tak trochen zmeniť obsah BONUSových a napísať niečo skutočne hororové? aspoň jednu takú, že najstrašidelnejšiu O:) *Drak* :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ...ja asi utopím najskôr teba v tej lyžičke Dráčik !!! OK...ale iba ako sen...:-)
      PS : treba si vážiť každého čitateľa...:-)
      ( ...kde som zapatrošila tú sprepadenú lyžičku, dočerta !)

      Odstrániť
  4. včerA som bola u teba a vzala som si ju, prepáč, niekedy vrátim :)... a aký má význam utopiť ma v lyžičke a potom pre mňa napísať BONUS? :D či? to ako na pamiatku? :D *drak*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jasné ! IN MEMORIAN ! HOdím ti ju s bonboniérou ( lebo na kvety som alergická ) do truhly pred kremáciou...počkaj nie, utopení zle horia...Nechceš zahrabať za živa ? Nemusíš mi potom vracať tú lyžičku...:-)

      Odstrániť