Obchodné tajomstvá IX
kapitola 100
Rodina
Prova lode sa vnorila do hladiny mora
prudko, takmer voda zaplavila hornú palubu. Loď sa rýchlo narovnala, párkrát sa
zakolísala vyšplechujúc celé trsy vodných prúdov s tisícmi drobných kvetov
kvapiek vzadu aj vpredu. Plachty do prasknutia napnuté uvoľnili svoje svalstvo
a s uspokojením s dobrým pristátím zvoľna spúšťali sa a už
len slabúčko, nečujne šemotili dotýkajúc sa drevených konštrukcií. Niekoľko
litrov slanej, po rybách intenzívne páchnúcej morskej vody sa roztekalo
a tvorilo abstraktné mapy.
Prístav bol blízko. Čierny pás móla
prišpendlený tmavými kôlmi o dno pod hladinou presekol more a prízemné doky na dve polky
a čakal.
Vnútorný nepokoj ich rozochvieval. Už sa
nevedeli dočkať, ako vystúpia na pevnú zem a duša im bude stále plávať ako
na vlnách. Chvíľu spolu s telom.
Čo ich vlastne doma čaká.
Emma pevne stisla Neala oboma rukami nad
lakťom.
- Náš Henry ! – takmer zvolala.
Nepozrel hneď na breh, najskôr sa zahľadel
jej do tváre.
Priam žiarila šťastím. Pery jej vykúzlili
jemný, trochu trasúci sa úsmev, akoby čosi šepkala, oči sa silno rozžmurkali,
lebo slzy chceli tiež vidieť nežný obrázok na začiatku móla.
Stála tam mladá žena s rozpustenými
vlnitými vlasmi držiaca chlapca s knižkou pod pazuchou za ruku.
- „Náš“ ?! – vytrhla sa Regina spod stále na
ňu nalepeného piráta a pristúpila k dvojici pred sebou.
Žena na brehu sa sklonila k chlapcovi
a o niečom sa zhovárali. Potom jej pustil ruku a začal celou
silou kývať smerom k prichádzajúcej lodi.
- Ten chalanisko, čo tak vykyvuje
z brehu, má byť môj syn ? – otočila sa kráľovná na Rumpelstiltskina.
Ten držal pery stále zovreté. Teraz ešte
Regina nič netuší. V momente, ako sa jej noha dotkne zeme, vrátia sa jej však spomienky aj na starú
identitu.
Emma pochopila, čo ju zas čaká. Otočila sa
k Nealovi a zaborila si tvár do jeho mikiny kŕčovito sa jej chytiac
oboma rukami zovretými s látkou medzi prstami v päsť.
Pomaly, neisto položil jej najskôr jednu,
potom druhú ruku na chrbát a jemne ju objal.
Pocítiac bezpečie jeho náručia zašepkala nástojčivo.
- Pomôžeš mi...Chcem svoju rodinu... Chcem
mať konečne svoju rodinu. – zatlačila mu rukami do hrude, vypustila látku
a prudko sa odtrhla, rýchlo utrúc slzy.
Nadýchla sa, vyrobila úsmev zo stisnutých pier a začala
tiež mávať.
Chlapec
sa rozbehol pozdĺž móla.
Loď sa piaď po piadi pomaly približovala
k brehu.
Hook urobil posledné manévre, ukotvil svoju
loď a pokynul cestujúcim, aby ju opustili.
Prvá sa vytlačila von Regina. Vo vysokých
čižmách rýchlo zišla po mierne nahnutom mostíku. Ledva sa dotkla dreva móla,
prešiel ňou svetlomodrý prúd a dolu pod loďou už stála síce trochu smiešne
oblečená, ale právoplatná starostka mestečka Storybrook.
- Henry, zlatíčko ! – vykríkla
a roztvorila náruč. – Prišiel si sem privítať svoju mamu ? To je od teba
milé.... – rozplývala sa.
Rozbehnutý Henry prudko zabrzdil. Zneistel.
- ...áááno.... – vyjachtal prekvapený
a takmer rozpučený jej vrúcnym objatím.
Z lode už kráčali dolu Emma
s Nealom v závese.
- Vyzeráš veľmi dobre. ...pristane ti
to...Ale smiem sa zvítať s...mamou...s Emmou a s Nealom ? ...–
vyhŕkol rýchlo a vymanil sa jej z objatia.
Emma si kvokla a objala chlapca. Ten sa
o ňu prikvačil ako zatúlané, opustené šteňa k hydrantu. Neal ich
automaticky zvrchu skryl vo svojom objatí oboch.
Regina len s nevôľou hľadela na objímajúce
sa súsošie pod názvom „Rodina“. Čosi ju pichlo pri srdci.
Jej zmenenú tvár si všimol Hook.. „Nie je
taká chladná, odmeraná a cynická ako pôsobí navonok...“ zaregistroval.
Henry lapol Emmu s Nealom každého za
ruku, ale otočil sa prekvapivo i k Regine.
- Ideme domov, mami, poď s nami ! –
usmial sa.
Zostala na rozpakoch.
- Idem, zlatko...idem. – nenávistne hodila
okom po Rumplovi, ktorý ešte stále stál na palube. – Ty si to vedel ! –
zamrmlala si pod nos, keď si dala do súvisu udalosti zo Začarovaného lesa
a príchodom sem.
Celý čas ju zavádzal. On vedel, čo sa
stane...On vedel, kto je Emma... „Dočerta ! Ten chlap, ten chlap, čo prišiel
s ňou...ten Neal...je Henryho otcom
!!! Iste to bude tak ! ...Ale je to...vlastne Baelfire...Jeho syn...takže Rumpel je Henryho
starý otec !... Právoplatný starý otec !!! ...A čo som ja ?!...Kto som pre neho
ja ?!...NIKTO !“ – dozrelo v nej poznanie. Odtrhla so zlosťou jeho jedom
naplnené jablko vo svojom vnútri a otrčila ho imaginárne proti nemu ako
zbraň!
- Toto si odskáčeš ! Pán Gold ! ... –
zakričala, zvrtla sa, sotila do mlčky stojacej Belly a ponáhľala sa za
trojicou, čo už bola hodný kus vpredu.
Hook pokrútil smutne hlavou.
O neho sa už nikto nestaral...
Krok po kroku opatrne schádzal dolu
podopierajúc sa trasúcou rukou o palicu.
Nedalo sa nevšimnúť si jeho zúbožený,
žalostný stav. Zdal sa jej ešte horší, ako keď ho opúšťala na bojovom poli. Tam
verila v to, čo jej povedal...že jej slzy mu zacelia rany a vyliečia
ho. Zrejme sa mýlil...alebo...nepovedal pravdu, aby sa jej ho ľahšie opúšťalo.
-
Rumpel ! – zvolala so slzami na
krajíčku.
-
Bella !...Bella ! ...- šepkal,
lebo rozrušenie mu priškrtilo krk.
Jej hlas sa niesol prístavom ako vánok. Priam voňal a opájal...
Pobehla bližšie a ovila mu ruky okolo
krku nástojčivo, skoro ho zhodiac.
Podlomili sa mu kolená a telom prešiel
príval dlho potláčaných citov.
- Ach, Bella, láska moja... Neplač, neplač,
srdiečko, už je dobre...Už sme spolu. Navždy spolu... – šepkal vzlykajúcej
kráske do vlasov.
Jej horúce slzy mu zmáčali krk, jej bozky vlievali
silu do každého kúska tváre, ktorého sa dotkli, jej objatie napĺňalo viac ako
čokoľvek na celom svete i priľahlých zemiach.
Nevraveli už nič. Len ticho stáli
v objatí a prosili čas, aby bol k nim zhovievavý...
domiceli
opis hore krásny :) objatie kraásne! :) chudáčik Hook :( a Bella a Rumpel. pripomninalo mi to koniec prvej? duhej serie? tam pri studni :) ale teraz to je krajsie, ovela :) krása! :)
OdpovedaťOdstrániťPS: ja Vám verím že to nie je koniec a po bonusoch pribudnú aj dalsie casti :)
jeeeeej, no zmrzlina!! toto bolo tak strašne nádherné, hotová som z vás :D a tento fanfik ma zase vrátil k spomienkam na OUAT a proste, je to úžasné:) píšete skvelo, a teším sa na tie bonusovky či nejaké iné diela:))
OdpovedaťOdstrániťa čo tak trochen zmeniť obsah BONUSových a napísať niečo skutočne hororové? aspoň jednu takú, že najstrašidelnejšiu O:) *Drak* :D
OdpovedaťOdstrániť...ja asi utopím najskôr teba v tej lyžičke Dráčik !!! OK...ale iba ako sen...:-)
OdstrániťPS : treba si vážiť každého čitateľa...:-)
( ...kde som zapatrošila tú sprepadenú lyžičku, dočerta !)
včerA som bola u teba a vzala som si ju, prepáč, niekedy vrátim :)... a aký má význam utopiť ma v lyžičke a potom pre mňa napísať BONUS? :D či? to ako na pamiatku? :D *drak*
OdpovedaťOdstrániťJasné ! IN MEMORIAN ! HOdím ti ju s bonboniérou ( lebo na kvety som alergická ) do truhly pred kremáciou...počkaj nie, utopení zle horia...Nechceš zahrabať za živa ? Nemusíš mi potom vracať tú lyžičku...:-)
Odstrániť