Mr.Gold Obchodné tajomstvá IX., BONUSová kapitola ZATVOR OČI...

 ...tak, ako som sľúbila, je tu BONUSová kapitola...

...dosť sladká... ( Deniska, radšej ani nečítaj, pre teba by to bol HOROR ! ...ale veď vlastne... to si aj chcela... :-D )

 

Obchodné tajomstvá IX

BONUSová kapitola

Zatvor oči...

   Sú okamihy, keď aj banálne zvuky nabaľujú na seba nové významy a stávajú sa súčasťou obrazu spolu s hmotou a vôňou. Nie je to viditeľný obraz, je to malá súkromná galéria kdesi dnu, v človeku, pod povrchom všednosti.

  Šrípanie dvier bolo jedným takým ťahom štetca a trochu potuchlá vôňa historického nábytku práve nastriekaným fixatívom zachovávajúcim sviežosť maľby.

  Tam za prahom, v prítmí tesnej predsienky začínalo čosi, čo nenahradia honosné vestibuly päťhviezdičkových hotelov ani rozľahlé ľudskou nohou nepokorené pláne matky prírody. V tom miniatúrnom priestore medzi vešiakmi s kabátmi s prepotenými límcami a topánkami so zošľapanou kôrou na pätách, ktoré sa ešte zídu do záhrady, pod špicom zatvoreného dáždnika ukotveného v papuči a pokrčenými strapcami večne nakrivo položeného koberčeka, farby rybieho brucha, začínal domov...

  Ten škrípajúci zvuk dávno nenaolejovaných pántov vsal sa mu do plátna tela a kedykoľvek v budúcnosti bude tými dverami prechádzať, či už pôjde o odchod, alebo návrat, zazneje mu v srdci ako kovové valčeky zvonkohry nad dverami aj vtedy, keď už olej pooblizuje staré pánty, sčernenými slinami ich zašpiní po celom tele a umlčí ich plač.

  Ten zvuk mu rozochvel telo.

  Stál na prahu, pridŕžal sa rukou chladných verají a pery sa mu triasli.

  Bol doma. Konečne doma.

  Vošla dnu, zavesila kľúčiky do malej skrinky a otočila sa k nemu. Do chrbta sa mu zapieralo slnko a celá postava stmavla. Rany a nezahojené popáleniny už neboli také jasné, len únava ovládajúca telo kŕčovito zapreté slabnúcou rukou o palicu naznačovala, že sily sú na minime a už dlho nevydrží hrať na strunu nezničiteľného muža.

  Pred ňou nič hrať nemusel, nemohol a vlastne ani nechcel.

  Ona jediná mala právo vidieť jeho slabosť, nedokonalosť a chyby, ktoré z neho robili obyčajného človeka.

  Ona ho milovala. Veril jej. Napriek skutočnosti, že bol, akým bol...

  Aj teraz cítil jej pohľad a tušil, že sa nežne usmieva a len prirodzený stud jej bráni, aby sa mu zas nezavesila na krk, neobjímala ho a nebozkávala.

  Odlepil ruku z verají a natiahol ju smerom k nej nastaviac dlaň. Podišla a položila si mu na ňu líce.

  Chvejúce sa brušká jeho prstov dotýkali sa  sametového povrchu a z čŕt tváre čítali ako v Brailovom písme odkazy o láske... Nežný úsmev, privreté viečka, horúci dych...písali mu ich do hustých riadkov jedinečnej štruktúry kruh za kruhom stále dokola - dookola až k samotnému stredu a zase späť. Nekonečný, nikde a nikdy nekončiaci  príbeh lásky dvoch ľudí, ktorí doteraz pridraho platili za takéto okamihy.

  Prikročil bližšie a položil si unavené čelo mlčky na jej rameno. Aj cez látku cítila, že je vrelé. Hladkala ho po vlasoch na temene preberajúc sa nimi ako stránkami knižky, ktorú nechceme vypustiť z rúk, lebo jej obsah nás chytil za srdce, nahradil v mozgu ostatné a aj keby prídeme niekde, kde už začína koža obalu a my nemáme, čo viac nové čítať ďalej, vieme, že sa vždy dá vrátiť späť, že tie stránky sú tam stále, stále rovnako zaujímavé a hoci ich budeme čítať po tisícikrát, vždy nás naplnia rovnako...lebo je to kniha nášho života. Sú dve časti obalu, ale stred je ich spoločný...

  - Pripravím ti kúpeľ...a niečo zajesť a potom... – odmlčala sa. Dopovedala len úsmevom, ktorý nemohol vidieť a predsa vedel, že tam je...

  - Ľúbim ťa... – poďakoval šeptom.

  Bolo by jednoduchšie použiť na všetko mágiu, ale paradoxne s mágiou by sa stratilo to čaro...A zaplatiť za ňu práve tým, by bola privysoká cena. To vedeli obaja..aj bez slov.

  Vo vani sa perlila voda. Stál bezradný v strede malej miestnosti a premýšľal, aké to bude. 

  Teraz, kým je slepý a odkázaný na jej pomoc. 

  Ješitné ego bublalo nespokojnosťou a arogantne sa bránilo vyškrtávajúc z pomyselného zoznamu všetko, čo telo zvládne samé...Bolo to podľa neho skoro ...všetko.

  Na pleciach mu pristáli dve malé dlane a pohli sa smerom ku gombíkom.

  - Nemusíš...nie, nechaj...ja to zvládnem... – pokúsil sa o obranu.

  Chytila ho za obe ruky pripravené na hrudi na rozopínanie a stisla ich.

  - Ja viem... Viem, že zvládneš, ale dovoľ mi to, prosím...Prosím... Nemusím, ale chcem...- ticho rozprávala a hrala sa s každým gombíkom presne tak, ako on kedysi.

  Sklonil hlavu a pery sa mu zvlnili úsmevom.

  Nechal ju, nech sa mazná s každým zvlášť. Čím nižšie bola, tým viac sa mu dych zrýchľoval a nestačila sa ani dotknúť posledného, vytiahol ruky ku krku a ...

   - Počkaj, počkaj...tieto si rozopla naozaj zle...To takto nepôjde... – a rýchlo sa dal do opätovného zapínania vrchných gombíkov.

  Rozosmiala sa.

  Rozopla znova prvé dva, schytila spodok košele na bokoch a prekonajúc nedbalú bariéru jeho rúk vyzliekla mu košeľu cez hlavu.

  Kým svoju korisť odhodila, držal ju v náručí.

  - To nebol férový ťah...ako sa ja s tým vyrovnám, že som prišiel o košeľu a ty...- nebadane zozadu vyťahoval jej top zapravený v sukni a pokúsil sa o rovnaký manéver.

  - Ale ja sa nejdem kúpať...- bránila sa len slovne.

   Umlčal ju bozkom.

  - Niekto tu niečo vravel ?! – otáčal hlavou dookola.

  -... že ja sa...- nestihla.

  Do jeho pier sa nedalo veľmi rozprávať.

  Prechádzal dlaňami pomaličky po jej hladkých teplých bokoch vyhŕňajúc pred sebou jemnú látku topu.

  Vymanila si ruky a zvyšok rýchlym ťahom dokončila sama.

  - Opäť neférový ťah...takto to nepôjde...Prišiel som o najzaujímavejšiu finálovú časť...- sťažoval sa pomedzi bozky.

   Vzala jeho ruky do svojich a priložila mu ich rovno na odhalené prsia.

   - Ukážem ti ako satisfakciu skratku do cieľa...berieš ?... – vrátila mu bozk.

   - Nie...- povedal rázne.

   - Ako ?!...ako... mám tomu rozumieť ?! – odtiahla hlavu od jeho tváre.

   - Chcem si cieľ nájsť sám a to si píš, že nebude žiadne skratka ! Pôjdem riadnou okľukou ! – povedal rýchlo a nenápadne prejdúc jej obnaženou hruďou, schválne spomalene, vrátil ruky k lopatkám.

  Voda šumela a perlila...  Kúpeľňa sa napĺňala horúcou parou...a vzdychmi.

domiceli