Obchodné tajomstvá X
kapitola 107
Právo
noci...
Chodbu zaplnil dlhý štíhly tieň. Zafarbil na
tmavošedo koberec, časť steny i pár obrazov a stále nebol spokojný.
Občas primaľoval pár centimetrov zľava i z druhého boku, ale rovné
ťahy mu robili problém. Všetko bolo akési roztrasené.
Z dvier na druhej strane vykukla blond
hlava a vidiac novú maľovku, vkročila pomaly do nej.
Podišla k nemu a prišlo jej ho
ľúto.
Dostať ľudí na pokraj bezmocnosti dokázala vo
svojom predošlom živote neraz a nikdy sa nezaujímala, ako sa s tým
ďalej vyrovnávajú. Splnila si svoju úlohu, ostatné bolo v réžii iných.
Polície, žiarlivej manželky, právnikov...
Tu sa ale dívala na rovnako zasiahnutého muža
a pripúšťajúc si svoj podiel viny, cítila sa nesvoja. Toto bola jej rodina.
Rodina musí držať spolu.
- Neveril som, že odíde. – ozval sa vycítiac
jej prítomnosť a dokonca i skúmavý pohľad.
- Pán Gold, ona to musela urobiť. A vy ju musíte nechať ísť. – zašepkala
Ema.
- Ja nemusím nič, to si láskavo zapamätajte !
– roztiahol prsty na ruke, ale triasol sa.
- August... –
- Nepripomínajte mi to meno ! Keby chcem, už
teraz je z neho drevené uhlie, ale...Bella je na prvom mieste a ja
rešpektujem jej rozhodnutie. – precedil ťažko cez zuby.
- Augusta som jej poradila ja osobne. Myslím
si, že si je vedomý toho, že zostal našej rodine niečo dlžný a toto by
mohol byť spôsob, ako to splatiť. –
- Aj to zaplatí !... Draho mi to zaplatí ! ...-
vravel si akoby sám pre seba.
- Nezdá sa vám, pán Gold, že sa správate
trochu detinsky ? Žiarlivosť nie je dobrý radca. – skúsila psychológiu.
- Žiarlivosť ? Tak na tú sa opýtam ja vás,
keď sa tu o pár dní zjaví Tamara, drahá Emma ! – zaškľabil sa a hľadal vchod späť do spálne.
Ešte v nej bola cítiť jej vôňa
a mal pocit, že ich spoločné lôžko je na jej strane stále teplé. Prešiel
po tom mieste rukou a na konci ju zaťal v päsť.
Ani osviežujúci prílivový vietor jej nestíhal
chladiť hlavu a celé horiace telo.
Trela si zimomravo ramená a cítila
bolesť. Prižmúrila oči nad tou fyzickou. Ešte pred hodinou si ju bral drsne
a sebecky, bez jediného slova a bála sa priznať sama sebe, že sa jej
to páčilo.
Konečne opäť cítila jeho silu a telo,
ktoré na pohľad klamalo svojou zdanlivou opotrebovanosťou a útlosťou bolo
vybudené na maximum a demonštrovalo jej svoju nadvládu takým spôsobom, až
sa jej i teraz, pri spomienke, podlamovali kolená, zastavoval dych a mala pocit, že
stráca vedomie.
Zatvorila oči.
Zakláňala hlavu dozadu a videla zas
prehnutý oblúk svojho spoteného tela prijímajúceho jeho vášeň, poddávajúceho sa
bezo zvyšku jej napĺňaniu, že na nič iné
v tom momente nebolo a ani nikdy už
v mozgu nebude, miesta. Márne sa bránila a metala, čím viac
vzdoru cítil, tým neodbytnejší bol a až keď už nedokázala tlmiť vzrušenie,
tíšil ju opäť nežnými bozkami, ako chladivý vánok teraz jej rozhorúčenú
tvár....
Než otvorila opäť oči pod korbou masívnej
lode žiarili už červenkasté svetlá Honkongu.
Vystrelil do polosedu a kymácal sa
dopredu a dozadu, dýchajúc otvorenými ústami. Siahol si na miesto, kde
boli oči, ale našiel len to, čo očakával.
Potriasal hlavou, ale sen bol zasa späť.
Strašidelná nočná mora pospájala útržky z minulosti, prítomnosti
i budúcnosti do jediného strašidelného obrazu a on nemal najmenšie
tušenie, kde je k nemu aspoň nepatrná legenda.
V tom sne videl nádhernú ženu.
Mala všetky atribúty jeho milovanej Belly,
ale nemohla to byť v žiadnom prípade ona.
Táto sedela na ňom obkročmo a kývala sa
ako kobra pátrajúca, kde zabodnúť svoj rozdvojený jazyk. Jej jazykom však bolo
desať netrpezlivosťou sa trepajúcich prstov tancujúcich mu pred tvárou.
Potom sa obraz stratil a nahradili ho
iné zmysly. Bolesť začínajúca kdesi pri koreni nosa. Vôňa čerstvej krvi. Výkrik
vyrážajúci sklá na oknách a slaná príchuť potu miešajúca sa s tou
sladkou červenou v jeho hrôzou otvorených ústach...
Len zrak... nepočul, nevravel, necítil od
toho momentu viac nič.
Potriasol zúfalo hlavou.
Hlúpy...hrozný....nezmyselný sen !
Akoby by mohol svoju lásku obviniť, že je
príčinou jeho slepoty...
- Sme na mieste. Počkaj tu, ja zistím, čo
a ako a vrátim sa po teba. – usmial sa jemne August, mylne si
mysliac, že to strach zvýraznil jej farbu tváre a prižmúril oči.
- Nebudem zbytočne strácať čas ! Idem rovno
s tebou. – vykročila Bella pritiahnuc si sveter bližšie k telu.
- Ak by ste chceli ísť do trojky, som tu...-
ozval sa ironicky Hook od kormidla.
domiceli
úplne úžasné... prehnutý oblúk svojho spoteného tela prijímajúceho jeho vášeň...
OdpovedaťOdstrániťchudák Rumpel, ale on sa s tým vysporiada, verím tomu... posledná Hookova veta zase pridala humor do celej časti:D skvelé:)
milujem vaše...umenie skratky :) pekná časť :) rozhovor s Emmou pekný :) a Hook :DDDDDDD krása! :)
OdpovedaťOdstrániť