Mr. GOLD Obchodné tajomstvá VIII, kapitola 86. PRÍSTAV

Obchodné tajomstvá VIII

kapitola 86

Prístav

   „Nádej je ako nočné nebo. Nie je na ňom jediný kút, v ktorom by vytrvalý pohľad nenašiel aspoň jednu hviezdu...“

  Hľadel dohora a v ruke stískal miniatúrnu nádobku s jej vlasmi. Už bola celá horúca. Aj by bol zatvoril oči a nadýchol sa, ale bál sa spomienok. Mal strach otvoriť zacelenú ranu a hoci mohol podľa prísľubu očakávať, že pocíti úľavu a šťastie...nedokázal to. Nechal spomienku na ňu stále radšej rozmazanú, za hrubým sklom, pod nánosom ďalších udalostí...

  Vlnky lenivo obtierali svoje priesvitné telíčka o boky lode, noc ich tíšila iba miernym vánkom. A kdesi v diaľke sa začínali črtať siluety malého mestečka.

  Dokázali to.

  Dokázal to.

  Skryl amulet do záhrenia, pozapínal gombíky, Nechal nech mu vzduch vysuší vlhké oči a pohol sa do podpalubia zobudiť svoju malú posádku.

 

  Stáli a pozerali dolu na mólo. V dokoch iba niekde svietili svetlá na budovách. Všade bola tma, vlhko a pach rybiny zdvíhal sa z drevených klád a pilierov omotaných chaluhami.

  - Je čas ísť. – ozvala sa Emma jednou rukou objímajúc ospalého Henryho. – Ďakujem kapitán. Viem, že tu nikoho nepoznáte, tak mi dovoľte pozvať vás k nám...prípadne U babičky bude v hoteli iste voľná izba. – podávala mu druhú ruku.

  Hook mlčal pozeral smerom k moru.

  - Naša vila je veľká... Môžete bývať aj u nás. – pozrela Bella na Neala, ale ten s rukami vo vreckách kýval sa len do strán so stisnutými perami.

  Jeho Hook zobudil ako prvého a kým vstali ostatní, dlho sa rozprávali. Nemal z toho všetkého dobrý pocit a jeho pesimizmus a sklon k negatívnym konšpiráciám sa začali naplno prejavovať.

  - Ja s vami nepôjdem. – povedal pirát pomaly.

  Zostali prekvapení. Okrem Neala. Ten vedel o plánoch Hooka a tváril sa, že ho už nič nezaujíma.

  - Chápem. – odpovedala mu ako prvá Bella. – Necháš si nádej, že sa ti podarí vrátiť sa...späť domov. – pousmiala sa trpko.

  - Ja zostávam doma. ..More je môj domov. Jediný, ktorý mám. Je to moja rodina, moji priatelia, dom, záhrada a možno si raz kúpim aj psa... na chytanie myší...lebo mačky na palube nosia nešťastie. – skúšal nadľahčovať rozlúčku Hook, ale nebolo mu všetko jedno.

  Naposledy sa pozdravili pohľadmi. Henry mu podal ruku.

  - Nezabúdaj, že si bol námorníkom ! A morský vlk je morským vlkom aj so suchou nohou ! Zostaň čestný, ostražitý a odvážny ! Nie, že ma sklameš... – stisol mu ruku, až zasŕkal od bolesti, ale nedal to na sebe znať.

  - Rozkaz , kapitán ! – Henry smiešne zasalutoval, zmýliac si námorníka s vojakom. – A smiem povedať Ruby, že aj ja som vlk ako ona ? Myslím si, že ju to poteší. Vieš, teraz je celá dolámaná a aj tak je jediným vlkom v Storybroku. Vlčicou... – opravil sa.

  - To je tá vysoká čiernovláska s krátkou sukňou a veľkým výstrihom ? – pozrel Hook zboku.

  - Ty poznáš Ruby ? To je paráda. Tak teraz budú v Storybrooku traja vlci. Jedna vlčica, teda, a dvaja morskí vlci... – rozkladal si Henry a tlačený Emmou pomaly vystupoval po vlhkom mostíku dolu na mólo.

  Len čo vkročili na drevo ťahajúce sa od cesty z prístaviska, preletel nad nimi modrastý prúd a keď sa obzreli, nevideli už nič.

  Nevideli loď zahalenú zneviditeľňovacím kúzlom, ani jej kapitána s poslednou vetou na perách.

-         Nebudú, Henry. V Storybrooku je všetko inak...

  - Som nachmelená, keď tu stojím v týchto handrách ?... To sú už fašiangy, alebo ktorá korela?... V Králičej Nore robia retro týždeň ?!... To som blbá z tohto všetkého... – mrmlala si Lacey znechutene sa dotýkajúc svojho odevu bojovníčky otáčajúc sa okolo svojej osi.

  Emma vyjavene hľadela na muža stojaceho opodiaľ.

  - Neal ! Si to ty ?! – vyšlo z nej nakoniec, až sa Henry zháčil, vyvrátil k nej hlavu s otázkou.

  - Kto je Neal, mami ? –

domiceli