Rumbelle
6 séria
kapitola 8
Slepé
korene
...Prekvapenie...
Sotva sa dotkli kľučky, aby čo
najrýchlejšie zmizli zo zámku, dvere na náprotivnej strane sály sa
s hrmotom roztvorili a s rukami od seba, ako obe krídla dvier,
stál v celej svojej kráse pán zámku.
S hlavami pootočenými zamrzli
v nemom úžase od zhrozenia. Ako ľadová sprcha ich nadôvažok prebrali jeho
slová.
- Čože?! Vy dve ste ešte stále tu?!...-
zvrieskol, až sa rozvlnili jemné záclony na vysokých oknách. – Mal som za to,
že si inteligentnejšia, ale zrejme akýkoľvek pobyt s touto vyšinutou
ženskou ťa oberá aj o posledné zvyšky rozumu! – pokračoval dlhými krokmi
kráčajúc k nim.
Pozreli sa jedna na druhú, nevediac
v prvom momente, komu patrila druhá časť jeho výčitiek.
- Ste smiešne! – trhol hlavou dozadu, vidiac
ich bezmocnosť a strach.
Maleficent si stala pred Bellu pripravená
zniesť jeho hnev. Bellu potrebovala. Bella bola jediná jej nádej...
Usmial sa nad jej obetou.
- Maleficent, drahá...- začal zaliečavo,
približujúc sa tvárou až k tej jej. – Tebe nedali povolenie k odletu?
Alebo si zas zabudla zaklínadlo, ako sa z jednej ohavy mení na inú?!
Došľaka! Jeden sa tu už nemôže spoľahnúť ani na vlastného draka!...Tak ja sa
obetujem, celý večer hrkútam s tou oštarou, nacieďam ju uspávacími
práškami, som ochotný posunúť hranice svojho odporu k zbližovaniu sa so
ženskými a ty ?! ...Nie si schopná sa nakopnúť, naložiť túto krasotinku na
chrbát a odvliecť do Corinho dúpäťa po moje srdce?! ...- kričal, až sa mu
z úst penilo.
Tentokrát si pred Maleficent stala Bella
a hrdo mu pozrela do tváre.
- Že ti nie je hanba, takto sa správať
k dáme! – zdvihla ukazovák pred jeho nos.
Zaškeril sa pobavene.
- K „dáme“?...To akože, ktorú máš teraz na
mysli? Ja tu nijakú na zámku neskrývam! ...nebodaj myslíš tú opitú, chrápajúcu
matrónu v mojej spálni? ...alebo túto dávno vypelichanú dračicu so sklerózou?!...či
nebodaj seba?! Ušmudlanú, dobitú chuderku ?! ...že „dámy“...Si smiešna,
drahá...- poklopkal jej na čelo.
Bella sa nezdržala. Skôr, ako to mohla
zvážiť, či si skutok rozmyslieť, ruka jej vystrelila a pristála rovno na
Rumplovom líci, až ho ohlo do boku.
- O...o...ou! – zhodnotila situáciu
Maleficent a snažila sa vycúvať z dvorany.
Narovnal sa.
- Keby ťa nutne nepotrebujem, už si mŕtva...!
- zasipel.
- Radšej budem mŕtva, ako ti slúžiť! –
vrátila mu odpoveď.
Natiahol k nej ruku. Rovno na hruď...ale
mal smolu. K srdcu sa nedostal. Ako popálený stiahol spotenú jedom roztrasenú dlaň do päste a sklamaný,
že ju nebude môcť ovládať, prižmúril oči a skúsil to trochu miernejšie.
- Potom rád tvojej žiadosti vyhoviem, ak na nej budeš trvať...- usmial sa.
Bella však zostala na pozore.
- Ty...- ukázal prstom na Maleficent. –
...roztiahni krídla a naša hrdinka spolu so mnou pôjde, či chce, či nie,
na výlet! Poďme! Už nemôžem strácať čas !...– surovo ju zdrapol za rameno
a vystrčil von dverami.
Keď Maleficent prvýkrát mávla obrovskými
blanitými krídlami, so strachom sa pritisla o muža sediaceho za ňou.
Preložil cez ňu jednu z rúk a pritiahol si ju ešte bližšie, takmer
jej vyrazilo dych.
Zažmúrila oči. Bili sa v nej protichodné
pocity a city si prehadzovali záujem s odporom. Zalieval ju pot a následne
triaška zhmotňovala sa na jej chrbte v zimomriavkach navretých
v podobe husej kože.
Rýchlo, rýchlo vymyslieť niečo, ako sa dostať
z tejto prekérnej situácie...
domiceli
Vy dokážete tak dôveryhodne podať každú časť, že človek zostane v pomykove keď si prečíta ako to v skutočnosti je :) na začiatku sa mi zdalo toho drahá priveľa, síce viem že to je charakteristická črta Rumpla ale niekedy mi lezie na nervy.... a facka najlepšia z celej časti :D nečakala som :) to obraňovanie Malerficent Belly a opačne sa mi páčilo aj keď viem, že Maleficentine dôvody na to asi neboli úprimné... nevadí hlavne, že to tam bolo :) krásna časť :))
OdpovedaťOdstrániť