RUMBELLE - Slepé korene 7. kapitola PRECITNUTIE

Rumbelle 

6 séria

kapitola 7

Slepé  korene

...Precitnutie...

     Ruky sa jej triasli, nie od tiaže podnosu plne naloženom kadečím z kuchyne, ale skôr od obrazu, ktorý videla pred sebou.

  Sedel pohodlne rozvalený za vrchom stola a po jeho pravici švitorila vínom už trochu opojená kráľovná, hrdo natŕčajúc svoju diamantmi prezdobenú hlavu aj hruď svetlám stoviek sviečok v dvorane. Občas sa nahla k svojmu vysmiatemu spoločníkovi a ten ju spomalene poškrabkal pod bradou, ako mača, pritakajúc jej gavaliersky vo všetkom, čo mlela.

  Na opačnom konci stola sedela unudená Maleficent, rýpajúca sa vo svojej štvoritej porcii plneného bažanta, ale jedlo jej vôbec nešlo dolu krkom, nútená ako kráľovnino garde zízať na dve obstarožné hrdličky, ktorým už pot tiekol pozdĺž tvárí cukrovať sa vzájomnými lichôtkami už dobrú poldruha hodinu.

  Konečne vošla Bella. Poblednutá, strhaná, ale stále oveľa krajšia, ako ostatné dve ženy v izbe.

  Jediné, čo gardedámu napadlo, bolo vytrčiť spod stola svoju nohu presne v momente, kedy Kráska prechádzala okolo.

  Zakymácala sa, na podnose sa všetko roztriaslo. Dvorana na chvíľu zamrela. Prítomní spozorneli. ... a skôr, ako sa zosypala na zem, jediným pohybom spomalil jej pád a už len sledoval, ako jedna zo šáločiek letí rovno na hlavu Cory.

  Stihol  šálku zachytiť včas, ale jej obsah sa aj tak vylial do účesu zhrozenej návštevy.

  Kráska sa s povzdychom zviechavala zo zeme a zhrozená kráľovná spoza stola.

  S hrmotom odtlačila stoličku a vybehla proti nešikovnej slúžke, vytasiac kdesi spoza pása malý jazdecký bičík.

  Vzduchom zaprašťala zapletená koža a pristála na ramene úbohej dievčiny. A potom ďalšia a ďalšia, kým sa spoza vrchu stola znudene neozval.

  - Mohla by si láskavo prestať, drahá?! Z toho zvuku ma bolia uši. Navyše nemám k dispozícii iné služobníctvo, len túto nešiku, tak ju, prosím, nezmárni skôr, ako nám rozostelie...- rozlúpol s poslednými slovami akýsi orech a vydoloval z neho jadro, ktoré aj tak hodil na stôl, medzi kopce jedla.

   Obsah jeho slov mučiteľku zaujal...

  „Ale, ale, tak on to s dnešnou nocou myslí vážne...“ pousmiala sa Cora a otočiac sa, uštedrila opätkom Kráske ešte aspoň kopanec, až potom sa  pohla  k nemu, pomaly vstávajúcemu spoza stola.

  Utieral si prsty do obrúska jeden po druhom a s nevôľou hľadel na Bellu skrčenú medzi rozbitým riadom.

  - Toto si ešte vypiješ, daromnica! Okamžite priprav kúpeľ pre moju vzácnu návštevu a za každý jeden jej polepený vlas sa teš na ranu bičom! Osobne...vlastnou rukou ti zaplatím za dnešné služby tak, ako si zaslúžiš! – zasyčal jej smerom s takým odporom v hlase, že radšej by bola zniesla rovno tie rany, ako počúvať z jeho úst také nenávistné slová.

  Aj Maleficent spozornela.

  Začínalo asi veľké finále. Ak to správne pochopila, čo v jej prípade zas až také jasné nebolo.

  Počkala si, kým „hrdličky“ nezmiznú za dverami a priskočila ku Kráske.

  - Davaj! Zviechaj sa a vyrážame! Nemáme veľa času...- ťahala ju za krvavými čmuhami poznačené rameno.

  Trochu sa trhla, lebo nechápala, čo od nej táto streštená dračica vôbec chce. Vytrhla si ruku a posunula sa o kúsok dozadu.

  - A ja že som natvrdlá! Došľaka! Tebe je jedno, že sa tu cukruje s hentakou prestarnutou kofou a ešte ho chudáčiska čaká možno aj nejaké to oslintávanie a výmena telesných tekutín...Páči sa ti to? ...alebo by si radšej bola na jej mieste ty? Čo?!...Ešte stále ti nedochádza, že ak okamžite nezačneš niečo robiť, aby si ho zachránila, tak o neho prídeme obe?! ...- skúšala podávať ďalšie indície k mape budúcnosti.

  Bella sa zamračila. Nepáčili sa jej slová, ani ich význam a už vôbec nie predstava Jeho a tej druhej. Maleficent svitala nádej, že sa vzchopí, pochopí a začne konať...Jej jediná nádej. Sama nemala šancu...

  - Tak ideš to skúsiť, alebo kašleš na svoj život a zajtra skapeš pod Temného bičom?!... Nie, že by mi na tebe nejako extra záležalo, ale hentej ho nenechám!... Si myslí, chudera, že keď kedysi boli milencami, tak nám ho môže zas vziať a robiť si s ním, čo chce?... Ako k tomu ja, jeho jediná priateľka, vôbec prídem?! – takmer sa rozvzlykala.

  - Neviem, čo ...môžem urobiť...Nenávidí ma... – skúsila si priznať pravdu Kráska.

  - A načo máš mňa? – potešila sa Maleficent. – Vstávaj, ideme!... hľadať nás iste nebudú...- striasla sa hnusom pri predstave tých dvoch a ich plánov na dnešnú noc...Ani Kráske to nebolo dvakrát jedno.

  Poslušne vstala a nasledovala navrhovateľku...

domiceli