RUMBELLE - Slepé korene 4. kapitola ZÁDRHEL

Rumbelle 

6 séria

kapitola 4

Slepé  korene

...Zádrhel...

     - Tvoja rada nestála ani za deravý groš! – vítala rozzúrená kráľovná pomaly kráčajúcu, na prvý pohľad znudenú priateľku.

  - Však si ma takým aj vyplatila...Drahá... Len si akosi zabudla okolo tej diery dať trošku aj toho groša...- odpovedala jej bez záujmu, obzerajúc sa vo veľkých nástenných zrkadlách rozmiestnených pozdĺž celej audienčnej sály.

  Žena na tróne zošpúlila pery, až sa jej okolo nich spravil celý vejár vrások, prižmúrila oči s tým istým efektom, na radosť tej druhej, tiež už dávno za zenitom svojich najlepších rokov. Tá podvihnúc si sukne vyššie, než bolo treba, a slušné, aby ukázala svoje stále štíhle nohy, vykračovala si vykrúcajúc sa do bokov hore k trónu, drzo zaujmúc ten druhý, určený pre samotného kráľa.

  - Myslela som si, že na záležitosti ohľadne lásky a srdca si odborníčka, ale sklamala si na celej čiare! – nahla sa k nej vyčítavo brunetka, až sa jej kráľovská koruna zatriasla a diadémy na jej končitých vrškoch rozcengali.

  Extravagantne krikľavo oblečená blondína prevrátila očami a rozvalila sa pohodlne v nepohodlnom kresle.

  - Ja som ti vopred vravela, že Jeho – takmer dokonalého, nenapodobiteľného a šarmantného, si nemáš veľkú šancu získať!... Našťastie... – zamrmlala už tichšie, tváriac sa, akoby leštenie dlhých nechtov bola oveľa dôležitejšia vec, ako kráľovná na pokraji nervového zrútenia.

  - Mohla som predpokladať, že keď tebe dal košom rovno, tak tvoja pomoc bude stáť za starú belu!...- vyprskla a takmer si zahryzla do jazyka, ako ju tam poštípalo posledné vyslovené slovo.

  - Bella! ...- nadvihlo druhú z kresla. – Myslíš tú chutnučkú chrumkavú brunetku, čo mu vyvára medové čajíčky a leští...tie...oné... šáločky...a ktorú mi sľúbil, ako náhle už nebude pannou k obedu?! – žmurkla na priateľku, celú zrumenenú od zlosti.

  Tá zaťala zuby a ešte chvíľu rozdýchavala dievčininu podobu, ktorá sa pred ňou chtiac-nechtiac objavila.

  - Ty si vedela, že sa milujú...a nepovedala si mi to?! – precedila pomedzi pritesno zatlačený chrup.

  - Nepýtala si sa... – zatiahla naivne, tváriac sa prekvapene. -  Chcela si iba recept, ako získať jeho srdce...Inak by som ti porozprávala, že som na nich dvoch už kedysi veľmi dávno uvalila kliatbu, podľa ktorej sú si súdení a bla-bla-bla...to je na dlho, drahá.  – znudene kývla rukou a opäť sa v kresle rozvalila Maleficent.

  - Mohla som si ušetriť zopár zbytočných ťahov! – zamyslela sa kráľovná. – Ale počkať, počkať... Kliatba-nekliatba, ak Kráska je mŕtva, tak sa všetko predsa ruší...a jeho srdce bude zas voľné...a prístupné...svojej starej láske...- zasnívala sa.

  Maleficent na ňu žiarlivo zagánila. Jej sa nikdy nepošťastilo získať si Jeho a teraz má byť primerane nadšená, ako ho má dohodiť priateľke?  Hrozná predstava. Ale odstránenie mladučkej konkurencie by nebolo odveci...

  - Nebodaj si ju zabila?! A nepozvala si ma ani na koštovku?! To si hovoríš priateľka?! ...Pch! – urazene sa otočila bokom, leštiac rukávom guľu na svojej palici.

  - Tak, ak všetko klaplo, ako malo, sú z nej tisíce drobných, ničotných kamienkov rozsiatych po celej jeho záhrade a On kľačí na kolenách a prinajlepšom reve, čo to len urobil! – zaškerila sa Cora prižmúriac oči pri tej krásnej predstave skazy jednej lásky.

  - ...tak na kolenách...to sedí... revať, ako vidím, reve...ale ona je..celá... v jednom kuse. ...Síce bledá ako kameň...snáď ju škrtí priveľmi, zdá sa mi...- rozprávala si akoby sama pre seba Maleficent, zahľadená do svojej kúzelnej gule.

  - Čo?! Čo to trepeš ?!... Ona nie je mŕtva?!...Ako to?!...- nahla sa kráľovná nad guľu a s úžasom pozorovala obraz v nej.

  Po chvíli si obe pozreli do očí.

 - Nemá srdce! – skonštatovali dvojhlasne, vidiac dieru v jeho hrudi.

  Cora sa lepšie prizrela a s úškľabkom, ktorý jej skôr zohyzdil ako skrášlil tvár, sa spokojná odtiahla od Maleficent.

 - Môj povoz...- začala tajomne. -  Tak a teraz sa tras, Temný pán! Tvoje srdce je v mojich rukách a ty budeš skákať, ako ja doňho budem pískať!...- začala sa šialene smiať, až chudera druhotriedna čarodejnica radšej ustúpila do bezpečnej vzdialenosti. Vedela, že teraz ju už nepotrebuje a bude asi aj nebezpečné tu zotrvávať...

  Asi sa začnú diať čudné veci...

domiceli