OUAT - JADIERKY III. 24. kapitola ČO MÁŠ V OČIACH...

...OUAT...

voľné pokračovanie fanfiku

Obchodné tajomstvá

JADIERKY III.

24. kapitola

Čo máš v očiach...

      Kráčal mlčky. Bol sám. Ignoroval mágiu, nie kvôli stávke, kvôli sebe. Bremeno bolo krehké, doráňané, slabé, v jeho rukách...

Bola v jeho rukách.

...plne, odovzdane, bezmocne. Ktovie, či by kričala, bránila sa, odvracala s odporom zrak. Na tom nezáleží. Je jeho majetkom. Má na ňu právo. On – jediný.

Je v jeho rukách.

... teraz, schúlená, tichá. Už nikdy na tom nikto nič nemôže zmeniť, ani ona sama. Nedovolí osudu, aby s ním vybabral, ani osudu, ani životu, ani smrti, ani Maleficent...

Bude v jeho rukách.

... celkom, nezvratne, navždy.

   V spálni bolo horúco. Jemu bolo horúco. Ona bola horúca. Zrejme znivočené a ukonané telo spustilo obranné mechanizmy a začalo bojovať. Horúčkou vyplavovať nahromadené útrapy. Opatrne ju položil na obrovské lôžko a poodstúpil, aby si ako predátor s prižmúrenými očami obzrel svoju korisť. Kútik úst sa mu nadvihol a nervózne prsty rozohrali šuchotavú melódiu svojich rýh, brnkajúc jeden o druhý nervozitou i túžbou.

  ...láska je mnohovrstevnatá...prebleskla mu mysľou  zaujímavá teória streštenej dračice.

  Ale telo na lôžku nezodpovedalo „vrstve“, po ktorej by muž necudne túžil...Skôr naopak.

  Zlomená kôpka v lesklom saténe pôsobila kontrastne a priam volala po ochrane. Zmáčané potrhané hodvábne spodničky so zvyškami znetvorených čipiek visiacich vo franforcoch, zababrané mokrým, od popola zašpineným snehom. Sotva zahojené škrabance a modriny vykvitnuté po pažiach i nohách.

  Odvážil sa len medzi dva prsty zachytiť franforce jej odevu a pokúsil sa potiahnuť nimi odhalené končatiny. Potom sa pousmial nad takou detinskosťou...Je tu sám. Len ona a ON. Je to jeho majetok, jeho korisť, jeho slúžka, gazdiná, správkyňa...jeho a len a len jeho. Môže si s ňou robiť čo chce, čo uzná za vhodné, čo sa mu bude páčiť, na čo bude mať chuť...

  Nozdrami mu mykalo a váhal, kým natiahol nad ňu ruky a premenil dodriapaný odev na čistý, spolu aj s telom v ňom. Už-už chcel zahojiť ďalším kúzlom aj všetky rany, a vrátiť jej podobu Krásky z otcovho zámku, keď sa z parapety ozval dobre známy hlas...

  - Porušuješ dohodu, drahý! – namierila na neho prst Maleficent opretá v ľudskom tele o rám okna. – V stávke bolo: žiadna mágia! A keď žiadna, tak nijaká. Okamžite ju vráť do pôvodného stavu..!.- prikázala, mysliac to podľa tónu vážne.

  - Je mi ľúto, drahá, nedá sa  slúžiť.  Zabudla si...? Nemôžem čarovať! – vynašiel sa pohotovo.

  - Dám si na teba bacha, Rumpelstiltskin! Toto bolo posledné tvoje kúzlo ohľadom tejto hlúpej smrteľníčky... Buď budeš hrať fér, alebo ju zožeriem hneď, aj keď sa mi z jej nevinnosti prevráti žalúdok a budem  vracať tri dni! – vyhrozila sa.

  - Vypadni!... A môžeš začať! – vykríkol a milá dračica, teraz neprezieravo bez krídel, skopŕcla sa z okna a skončila s nadávkami v ťahavom brečtane pod oknom, pomaly sa  ním zosúvajúc až na tvrdú zem.

  Z okna, odkiaľ „vypadla“, ako si prial, sa ešte ozval jeho zúrivý hlas.

  - Už nikdy sem neprídeš v dračej podobe, aby ti bolo jasné! A nebudeš ma tajne špehovať v okne ako dajaká blbá holubica. To po prvé! Odteraz, kedykoľvek prekročíš môj prah, budeš bez mágie aj ty! Nech máme sily vyrovnané! A po druhé, tú stávku aj tak vyhrám ja ! – pripleskol okenice.

  Maleficent mávla rukou, ale nech robila, čo chcela, do dračej podoby sa jej pretransformovať nedarilo. Nadvihla sukne a s frfľaním vyrazila von z brány. Možno to skúsi zas, až za hradbami.

  - Mňa nikto nebude beztrestne obviňovať, že hrám nefér, alebo, že nebodaj nejak podvádzam ! – vrieskal po chodbe a vrážal do nastavaných brnení, váľal vázy a krčil koberce.

  Po chvíli sa vracal späť, kopnúc ešte kde-tu do dačoho, aby si vybil stále bublajúcu zlosť.

  V rukách niesol truhličku s bylinkami, masťami a odvarmi.

  Dvere ešte rozcabril útokom, ale masívnu lekárničku už na príručný stolík položil pomaly a čo najtichšie.

  Kráska stále nič nevnímala. Horúčosť jej vohnala červeň do tváre i pot medzi zvlnené pramene vlasov, dýchala nepravidelne, rýchlo a trhane, viečka sa jej chveli, ako by ju opanoval zlý sen.

  Medzi dva prsty nabral z masti v nádobe, druhou rukou nadvihol jej pažu za dlaň, pridržiavajúc si ju len palcom a liečivé ingrediencie opatrne vtieral do rán. Mágiou by to šlo hneď, ale tento spôsob mal iné čaro...

  Zdalo sa mu, akoby jej tvárou mykol tieň bolesti a po ňom zas úľavy... Odtiahol ruku a črty tváre mu zrazu zmäkli.

  To Jadierky Pochopenie a Nežnosť nenápadne preliezli  bruškami jeho prstov až do samotného srdca zvítajúc sa s Amoris.

  Položil jej ruku pozdĺž tela, celú pozorne prikryl mäkkou prikrývkou zložiac jej ju tesne pred zvlhnutou hruďou ako pred hradbami, za ktoré nesmie a po krôčikoch ustupoval smerom k dverám, nechápavo kývajúc hlavou sám nad sebou.

  Prudko sa zvrtol a zmizol v studenej chodbe.

domiceli