...OUAT...
voľné pokračovanie fanfiku
Obchodné tajomstvá
JADIERKY III.
22. kapitola
Teplejšie......
Plamene ohňa boli také fascinujúce pre
uzimené dievča, že si v prvom momente ani nevšimla slizkú horu mäsa, ktoré
ohňu robilo mohutné hradby. Až keď sa hlava dračice zboku vyrútila na Krásku
s červenými rukami natiahnutými k teplu, tá sa strhla, schúlila do klbka a hlavu skryla
kdesi do lona, pripravená na to najhoršie.
Maleficent chvíľu prihlúplo zízala na
ľudského ježka, kým sa rozhodla konať. Čo najslabšie štuchla do roztrasenej
guľky vlhkou nozdrou. Najslabšie značilo, že chuderku Bellu odkotúľalo
k najbližšiemu stromu. Netušila, že je obsadený...
Pozrela sa smrti rovno do očí. Drakovi.
Dračica vystrúhala smutný ksicht
a zaklipkala obrími viečkami. Potom potiahla hlavou k miestu, kde sa
jej hompáľal hrot a snažila sa naň upozorniť.
Bella sa opatrne zviechavala z chladivej
zeme a oprašovala sa od snehu i kúskov ľadu, čo popadali
z konárov stromu, keď do neho vrazila. Chlad jej utíšil bolesť a teplá
krv z oškrenín si rýchlo rozmyslela svoj výlet na čerstvý nočný vzduch.
Vpila sa do vlhkého vlniaka a splynula s jeho slučkami neurčitej
farby.
Veľkým
oblúkom obchádzala okolo ohňa, ešte stále rozhodnutá utiecť, ale chvost dračice
sa medzitým preplazil za jej chrbát a uzavrel ju do obrovského kruhu, bez
možnosti ujsť.
Ju, aj nezvaného návštevníka za stromom...
Kráska pristúpila k ohňu
a v jeho svetle uvidela ranu, ktorú dračici uštedrila sama. Nevyzerala hrozivo, už z nej nešľahali gejzíry jedovatej krvi, ale hrot
v nej stále bol a zrejme...
- Vy potrebujete asi pomoc...- ozvala sa úctivo,
akoby sa nebavila s drakom, ale s ľudskou bytosťou.
Maleficent smutne prikývla a znovu namierila
nos na zranenie.
Zaváhala. Je to predsa drak. Postrach okolia.
Zlupne ma na jeden hlt...
Dračica zakňučala a tvárila sa, že
naisto umrie, ak sa Kráska nerozhýbe a nezačne konať. Lehniť
v studenom záveji, čo sa pod jej telom zmenil na špinavú brečku blata
a starého lístia ju už nebavilo, ale vidina vyhranej stávky nedovolila jej
popustiť.
Miniatúrnymi krôčikmi pristupovala bližšie,
dodávajúc si odvahy modlitbou, hoci ani netušila, ktorému svätému ju venovať,
kto má v kompetencii ochranu pred nevyspytateľnými drakmi.
Netvor však sklonil hlavu a prižmúril viečka.
Zospodu nedočiahla.
- Je mi to ľúto, ale musím vyjsť...až tam
hore...k rane...po vašom krku asi...najskôr...a skúsim...vám pomôcť...-
šepkala a hľadala, kadiaľ sa dať. Našťastie koža dračice bola dostatočne
hrubá a hrboľatá, pohodlne po nej vystupovala vyššie a vyššie.
- Teraz to asi zabolí. Ospravedlňujem sa... –
lapla hrot a z celej sily mykla.
Maleficent trhlo, prudko dvihla hlavu
a krídla sa jej natiahli smerom dohora, nemilosrdne kosiac konáre stromov, čo
im zavadzali. Vystrelené do výšky veže napli sa na nich blany ako obrovitánske
plachty na kráľovskej fregate. Vietor sa do nich zapieral a odrážal späť
smerom k lesu, bez šance vyduť ich, či nebodaj pretrhnúť.
Kráska sa prilepila k jej koži, nechty
zaťala do jarka medzi dvoma slizkými hrbolmi a zaprela sa aj kolenami,
lebo pohyby zranenej dračice boli nebezpečné a spadnúť z tejto výšky
znamenalo by pre ňu istú smrť.
Maleficent skontrolovala, či sa jej
„záchrankyňa“ drží dobre a párkrát pohla krídlami, ničiac porast
v okolí niekoľkých metrov. Vrcholce stromov lietali okolo ako nové nočné
vtáky a konáre metali svoje drevené blesky zabodávajúc ich pri dopade
ostro šikmo i kolmo do snehových závejov. Smršť vyplašila pokojne doteraz
spiace zvieratká a tie bezhlavo pobehovali okolo, oznamujúc podľa svojich
malých mozočkov bezodkladný istý koniec sveta.
Aj Kráske to tak pripadalo. Jediné, čo ju
napadlo bolo, že drak ju vlečie zase späť do svojho dúpäťa.
Poddala sa.
Dračica vzlietla, naposledy chňapnúc pred
odletom chvostom do stromu, pod ktorým stál doteraz pritajený Rumpel
a celú akciu iba nepohnute sledoval. Dobre vedela, že tam je
a sliedi.
Zamerajúc smer draka však pochopil, kam má
jeho „drahá priateľka“ namierené.
Tým smerom je predsa jeho zámok.
Zúrivo dupol a vo fialovom dyme premiestnil
sa rovnakým smerom.
Uvítať si návštevu. Uškrnul sa jedovato
a predstavil si velikánske, podľa starých da Vinciho nákresov zostrojené
strieľacie zbrane na svojich baštách.
Je čas ich vyskúšať...
domiceli
:D kosacka Maleficent :D a ze by ju zozrala :D to by mala vediet ze draha priatelka Malefiecent nepapa panny :) napriek tomu sa mi velmi pacil napad ze jej Bvella pomohla :) super :)
OdpovedaťOdstrániť