OUAT - JADIERKY II. 14. kapitola STÁVKA

...OUAT...

voľné pokračovanie fanfiku

Obchodné tajomstvá

JADIERKY II.

14. kapitola

Stávka...

II.

  - Nemôžem povedať, že som rád, keď ťa vidím, ale pomôžeš mi s mojím plánom, drahá! – vychrstol na Maleficent, len čo prekročila prah jeho dvorany, oprašujúc sa ešte od snehu.

  - No čo, hádzal si si mincou a padol zas znak, čo znamená, že dnes opäť pijeme? – spýtala sa nezaujato, ale po chvíli ňou trhlo, lebo jej maličký mozoček, ešte zatiaľ triezvy, dopravil na jazyk otázku. – Ozaj, a keď padne panna...tak čo? –  zamyslela sa, odfrknúc poslednú vločku z manžety.

  - Tak hádžem druhýkrát, drahá! – doplnil informáciu hodiac znudene rukou. – Ale o to tu dnes nejde, či si zas dáš u mňa zadarmo do sosáku, alebo nie! Ja mám plán...- stíchol, lebo vedel, ako pomaly pracujú jej hemisféry.

  Až keď sa mu zdalo, že je pripravená počúvať, hoci jej ksicht vyzeral stále rovnako priblblo, pokračoval.

  - Nepamätám si toho z posledného opijášu veľa, ale niečo si šemotila o slúžke...Tak som sa rozhodol si jednu zadovážiť. Exkluzívny kúsok! Už som si ju bol aj obzrieť. Mladá, krásna, bohatá, z dobrej rodiny a panna! – skolaudoval svoju predstavu.

  - Bŕŕŕ...to skôr vyzerá, že sa chceš ženiť, nie najímať slúžku...- striaslo ju.

  - Nasnežilo ti na mozog a cez závej nevidíš? Nepotrebujem tu ženu! Potrebujem slúžku! – oponoval, ale nie veľmi presvedčivo.

  - Dobre, dobre...nebudem sa hádať. Ja viem svoje. Najprv smeti, potom deti...- zarýmovala si.

  - Aké deti mi to tu splietaš?! – rozčertil sa pán zámku a jedy mu nebezpečne roztriasli telo.

  Nezachytila tieto výstražné signály, aby stíchla a zaliezla do bezpečia, tak naivne pokračovala.

  - To tak chodí. Pán si najme slúžtičku, tá mu riadi, upratuje, je úslužná a ak je aj pekná a múdra, nakoniec skončí v páničkovej spálni a ľavobočkom si zabezpečí celkom slušnú budúcnosť na panskom dvore...- vykladala.

  Zastavil ju až stôl rúcajúci sa zo svojich nôh, hoci mal štyri, po tom, ako do neho tresol päsťou.

  - Ja nie som inseminátor bársjakých teliec z okolia! Ja som Temný pán! – vrieskal jej do tváre.

  - Temný-netemný...všetci ste rovnakí, drahý. Nadržaní ako stepné kozy, len čo sa okolo vás obtrie sukňa...Stavím sa s tebou, že bude nabúchaná skôr, ako zlezú snehy z tvojej strechy! – sadla si pohodlne do kresla a skrížila ruky na hrudi.

  Dýchal, skôr rozdýchaval tak zhlboka, až drnčali okenice.

  Ale poznala ho pridobre. Zo svetských vecí, práve stávky vyhovovali jeho cholerickej povahe a každú bral ako výzvu, dokázať okoliu svoju moc.

  - Beriem! – vyhŕkol.

  Usmiala sa cez zuby a vyhodila na pult podmienky.

  - Takže, priveď si sem to dievčisko, ale to ti hovorím, musí byť pekná tak, ako si o nej vravel. Ak to vydržíš a nebuchneš sa do nej, tak ti raz budem vychovávať tvoje právoplatné deti bez nároku na honorár! A ty vieš veľmi dobre, že my draci sme tí najlepší pestúni na svete. – natrčila mu prst, zdvihla sa a kráčala k dverám.

  - Zrejme zbytočná otázka, ale keď prehrám? – pousmial sa istý si svojou výhrou už teraz.

  Zastala. Zvrtla sa.

  - Keď prehráš, drahý, oplodníš mňa a tvojho pangharta aj s jeho materou zožeriem k obedu v deň, keď počnem naše spoločné dieťa! – luskla a zmizla.

  Zostal stáť s otvorenými ústami.

  

domiceli