OUAT - JADIERKY II. 11. kapitola AMORIS...

...OUAT...

voľné pokračovanie fanfiku

Obchodné tajomstvá

JADIERKY II.

11. kapitola

Amoris...

       S nohami vytiahnutými vysoko pod bradu v obruči svojich ramien a hlavou na kolenách, bezradne hľadela do dosť nezaujímavého rohu izby. Mdlo, ako ryba v agónii. Telom občas ešte mykol vzlyk, ale vrchol uplakaného popoludnia už mala dnes za sebou.

  Už sa poddávala len letargii, čakala zmierenie, alebo zázrak. Nechodilo nič. Rozum sa pravdepodobne pridal k predsmrtným prípravám a povešal čierne súkno do výhľadu z každého okna, hoci sa palác chystal na zásnubné oslavy.

   Nadýchla sa, ale výdych z nej nejako nešiel. Zadŕhal sa kdesi vnútri, až rozdrobený na kúsočky vychádzal von, občas vytlačiac z oka ešte nejakú tú slzu. Ani plakať už nevládala.

  Iba tlačila pery jednu do druhej.

  Viečka sa jej privierali a po každom ďalšom žmurknutí, odmietali sa zdvihnúť.

  Až keď pocítila pohladenie po pleci, trochu sa strhla a nadvihla hlavu.

  Sedela vedľa nej. Ďalšia. Bledá, jemná, skoro priesvitná.

  Pretrela si oči, smrkla a pokúsila sa o úsmev.

  - Amoris...- zašepkala pani a úsmev jej vrátila.

  - ...tak, ty si Láska? – od prekvapenia roztvorila Kráska oči dokorán a narovnala sa, akoby pred sebou mala na audiencii tú najvýznamnejšiu medzištátnu návštevu. Mala.

  - Nie, moja milá.  Ja som len Jadierka. Obyčajná Jadierka, ktorá ak nájde úrodnú pôdu, môže vyklíčiť. Mala som pocit, že si už na to pripravená...- nahla sa nad Bellu a čakala odpoveď.

  - Ty...Ja...akože...- nenachádzala niť a tie správne slová. – Ty si prišla od Neho? Však?... ON!...ON mi ťa posiela?... – začervenala sa Bella.

  Jadierka Amoris sa zachvela, zhovievavo sa opäť usmiala a záporne pokrútila hlavou.

  - Bojím sa, že jeho Jadierka ešte spí... Ja som totiž tvoja Jadierka. A mala som taký pocit, že môj čas práve nadišiel, preto som pripravená ísť k nemu a skúsiť to...Ten mladý, krásny muž je možno len trochu plachý a bojí sa prehry...- rozprávala pomaly.

  - Vieš ako vyzerá?... Ty vieš, že na neho stále myslím a chcem, prajem si...túžim po tom, aby...- habkala stále viac prekvapená Kráska.

  - Presne tak. Láska v tvojom srdci sa prebudila a je mojím poslaním preniesť ju tam, kde čaká na ňu jej druhá polovica. – prisvedčila Amoris.

  Kráska si zhlboka povzdychla a zasnívala sa. Predstavovala si, ako sa jej Láska zahniezdi v Jeho srdci a On jej pošle tú svoju a obe naraz vyklíčia a rozvijú sa a rozkvitnú a prepletú a všetko bude krásne a voňavé a ružové, alebo svetlomodré a...

 Pozrela smerom k Jadierke chystajúcej sa už na odchod.

  - Počkaj, prosím...Mohla by si mi o ňom porozprávať? Trošku viac...Ty ho zrejme poznáš...aký je? Ako presne vyzerá? Je veľmi zďaleka? – zaprosila a vstala tiež, aby jej neuniklo ani jedno slovo.

  Teraz vyzerala prekvapená Amoris.

  - Ale veď ty ho poznáš sama veľmi dobre. Denne sa spolu stretávate. Prečo sa ma teda pýtaš na jeho výzor? Myslela som si, že keď vás včera zasnúbili, už nič nemôže stáť v ceste vašej láske...- zapochybovala o Kráske.

  Tá už stála zhrozená s rukami od tela a začínala sa triasť.

   - Ja nemilujem Gastona! Nikdy som ho neľúbila! Nemôžem ho ľúbiť...ja...ja...- klesla na kolená a opäť sa rozplakala. – Som taká nešťastná. Nikto ma tu nechápe... Dúfala som, že práve ty si moja nádej...že On...- pozrela na ňu zaslzenými očami.

  - Ou, skoro sme urobili asi osudovú chybu... – zakryla si ústa Jadierka a kľakla si k Belle. – Tak to sa musím vrátiť späť do tvojho srdca... Ja totiž neviem...ku komu by som mala ísť. Kto je to ON...Budeš musieť počkať, kým sa neozve aj jeho srdce... – sklonila hlavu a položila jej sklamane ruky na plecia.

  - To nevie ani ona sama. – ozvali sa dvojhlasne Pudicitae s Innocentiou, len čo sa náhle objavili pri nohách Krásky.

  - Vy dve by ste mali byť skôr na mojej strane a nie podporovať ju v týchto hlúpostiach! – ozvala sa prísne s rukami vbok Moderationem.

  Cudnosť sa preľakla svojej staršej sestry a stala si za Nevinnosť, ktorá zostala nebojácne  stáť a dívať sa na nahnevanú Zdržanlivosť.

  - Mnou si môžeš byť istá! – vyhlásila Innocentia hrdo. – Ja ju na krivé chodníčky nikdy nedostanem! ...-

  - ...ale ty by si veru nemusela byť až taká upätá... – skočila Nevinnosti do reči Reverencia. -  Má už dosť rokov na to, aby pocítila pohladenia od nej! – ukázala prstom sa Amoris.

  Comprehensionis jej chápavo pritakala. Aj Sustentatione zhovievavo prikývla.

  - Nehádajme sa sestry, prosím. – ozvala sa Pacem. – Úprimnosť má pravdu. Kráska je pripravená na lásku. Vždy bola. Je to skrátka v nej, však Amoris? - obrátila sa na sestru.

  Tá však bola stále na rozpakoch.

  Mierumilovnosť preto pokračovala.

  - Vy viete dobre sestry, že takto to vo svete nechodí, aby sme sa my – Jadierky iba tak z ničoho nič mohli presunúť z jedného srdca do druhého. V tom musí niečo byť...Niečo dôležité...niečo hlboké a vážne...- pozrela po sestrách.

  Všetky stáli so sklonenými hlavami. Iba jedna jediná nadvihla tú svoju, lebo poznala odpoveď. Amoris...

  ...láska.

  Láska.

domiceli