...OUAT...
voľné pokračovanie fanfiku
Obchodné tajomstvá
JADIERKY
1. kapitola
Laná...
Zamatové teplo nočných lámp nad ich takmer
zrastenými hlavami skúšalo roztápať znehybnené telíčka. Darilo sa mu ich
pozvoľna posúvať hlbšie pod paže matky, ktorá už svoju hlavu oťaženú
pokojnou, monotónnou únavou všedného dňa mala hodnú chvíľu posunutú k jednému ramenu namiesto
vankúša.
Ledabolo poskŕčané svetlé nočné košieľky
splývali s návliečkami, jej županom i farbou, ktorú vyčarovávalo
tlmené osvetlenie a dodávalo tým živému súsošiu zlatistú farbu sviatku.
Drobné pršteky si žmolili nedočkavosťou brušká
a plné pery oboch dievčatiek opakovali slová, čo chceli počuť. Po koľkýkrát už?...
Mihalnice takmer ponorené do líc odolávali
spánku už len z posledných síl a sladkastá vôňa prehriatej izby,
kde pomaly chladli osušky voňajúce ešte kamilkami, prehodené po stoličkách,
napĺňala jej nozdry prísľubom noci...
...Tá ticho šumela ešte v kúpeľni za
priľahlými dverami a nedočkavo zoškrabovala posledné zvyšky peny na
holenie z líc. Pomaly, nenáhlivo zhora-dolu, zdola-hore, lebo ešte nebol
čas rozprávky, len čas na rozprávku...
- Aké to boli maličké, keď boli také
maličké?...spýtala sa Peu s jeho kolmými vráskami uprostred vážnym záujmom
spoteného čelíčka.
- Pledsa úplne maličké! V sldci sú len
štyli izby, pledsa... a už tam býva doblota, nekladnutie, neklamanie
a pánbožko...– vysvetľovala jej svojsky sestra.
Druhá Peu sa zamračila. Sestra úplne
poplietla Jadierkam mená. Zhrozene pozrela na matku, aby ju okamžite opravila,
lebo ona neznesie počúvať takéto hlúposti.
Bella sa pousmiala.
- ...dobrota, spravodlivosť, úprimnosť
a bohabojnosť...- zopakovala trpezlivo, dobre vediac, že zajtra budú mať
aj tak nové, detskou fantáziou vykonštruované mená. Skôr sa jej zdalo čudné,
odkiaľ dievčatká vedia o komorách v srdci. Koncepcia vzdelávania
v materskej škôlke zrejme bude na vyššej úrovni, ako výchova detí
v jej dobe...Ona varila imaginárne kašičky, piekla bábovky z piesku
a kreslila slnko do rohu, aby zostalo miesto pre postavičky, domček
a psíka...
Stál opretý o veraje a vypočul si
záver dialógu.
Zachytila jeho skúmavý pohľad. Nebol si istý,
či len žmurkla, alebo prižmúrila obe oči. V každom prípade táto rozprávka
sa mu veľmi nepozdávala...
- Nemyslíš si, že klasika by bola pre tie
drobce predsa len prijateľnejšia? – odlepil sa od dreva obloženia
a vykročil k trojici pozorne kontrolujúc, či je župan funkčný
a všetko zahaľujúci. Nemusel, prelustrovala ho opatrne, prezieravo ešte vo verajách.
Sadol si hlbšie do stredu postele a nohy
potiahol za sebou podoprúc sa v pololeže o ruku. Z matrice sa
v ten moment odlepila jedna v podstate miniatúrna časť a skopírovala jeho telo, strčiac
hlavu do medzery nad ramenom, nechajúc sa pritúliť posunutým kolenom.
Usmieval sa.
- Máš strach...- pozrela na neho bokom
a opätovala mu veľavravný úsmev.
Skrčil nos a dobrovoľne prikývol.
- Tatko je plavdovlavná Jadielka ! – prikývla
uznanlivo Peu šúchajúca sa po jeho pleci.
- To vieš, už len Dobšinského sudy plné údov
nebožiakov v trinástej komnate sú trošku viac hororovejšie ako moja úloha
v tejto story, drahá...- zahryzol si do spodnej pery.
Bella sa zhrozila, ale obe dievčatká sa schuti
smiali. Ktovie, ktorá časť jeho reklamy na dnešnú rozprávku ich tak pobavila.
Ruka mu začínala tŕpnuť, tak sa poddal, ľahol
si a líce prisunul k vláskom maličkej, brnknúc jej prstom po zvedavom
nose.
Zachytila mu dlaň a pozorne si ju
obzerala.
Vidiac ju tiež takto odspodu, zdalo sa mu, že tieň, ktorý vytváralo
osvetlenie sa akosi zväčšuje, temnie, ryhy sa otvárajú a ich brodmi začína
čosi pretekať.
Náhle potriasla dlaňou, akoby to bolo
snežítko a rieky sa vyliali...Na guľaté líčko dopadla kvapka, potom druhá,
tretia...Svetlo v izbe sa zatriaslo, párkrát zablikalo a zhaslo.
domiceli
po literárnej stránke sa mi všetko páčilo... opisy a celkovo som všetko chápala... aj prvú 3/4 časti.ale posledné riadky mi tam nesedeli a ani som ich nechápala. nič to za to... ďalej si napamätám :)... počkám si na vysvetlenie :)
OdpovedaťOdstrániť