Rumbelle
10.kapitola
nadviazanie
na ff Reč trávy a Šum trávy
Krik trávy...
Už nádych bolel. Keby sa dajú nosom vťahovať
nože, a keby dajaké v povetrí tejto vily sú, tak ich má hneď po
prekročení prahu plný nos a je ešte ostrejší, než je. Divné... Paradoxne,
či skôr presne primárne, mal pocit, že sa nachádza na prísne tabuizovanom
mieste, dávno zakapatého národa, ktorý presne tu pochovával svojich predkov. A on,
každým krokom prekračuje nejakú tú ctenú mŕtvolu predka, alebo zadku, podľa
toho, ako mala oná civilizácia nacvičené pochovávať svojich. Hore zadkom sa mu
pozdávalo. Hlavne v prípade nepriateľa, alebo svokry. "Soka...si vynechal..." Vrátiť sa k pôvodnej myšlienke, zgumoval čítačku. ... Mali by istotu, keby
náhodou obživne, že bude kopať správnym smerom. Pousmial sa. Zaradiť "soka".
- Ako vidím, objekt vás
zaujal. Čo konkrétne? Strašne rád vám podám bližšie informácie. – vstúpil mu do
úsmevu realiťák spôsobom, ktorý sa mu nepozdával, ale lexikálna nesprávnosť
vyjadrovania ho, ako spisovateľa, tentokrát nedráždila.
- Svokra... – žmurkol na neho a odpovedal
bezprostredne a ku podivu úprimne.
Hmm. Hmm. Ozvalo sa spolu s povoľovaním kravaty
a nakláňaním sa k uchu potenciálneho zákazníka.
- Môžem vás uistiť, že z tejto strany je
nehnuteľnosť dôkladne ošetrená. Nová majiteľka je totiž polosirota...- skrčil
nos, mysliac si, akú vtipnú hlášku dal a ako každý zlý rozprávač vtipov,
svoju pointu aj následne dovysvetľoval. – Teda pre prípad, ak ste sa rozhodli
kúpiť vilu aj s majiteľkou. Naša realitná kancelária vám zaručuje výhodnú
cenu. – hrdo sa vypol.
„Je to gay. Jasné. Už to objatie vonku a očná
mimika boli jasné. Aj ja som jasný! Došľaka.
Najprv Ruby, potom koporost pod krycím názvom suseda obecná, teraz tento tu,“
musel sa prizrieť v chodbovom zrkadle, či mu niekto v autobuse, keď zrejme
pridriemal, nepotetoval čelo nápisom: Pretiahnem aj zástrčku, keby netriasla!
Niekto mu však vymaľoval pozadie zarámované v rustikálnom
zrkadle chodbovej zostavy. Namiesto trápneho kopcovitého horizontu tu síce boli
kopce dva, ale tektonicky ukotvené o prekrásnu scenériu, zvanú žena. Rovno
do odrazu jeho prekvapených očí sa dívali tie jej.
- Belle...- aj sa bál otočiť.
- Pán je znalec, ako počujem. – robil mu
realitný agent automaticky hovorcu.
Vypoklonkovala ho veľmi rýchlo. Agenta. A pribuchla
dvere. Pritreskla dvere. Šmarila nimi tak, že by sa tomu nevyrovnala ani rana z dela.
„Dodržiavajte zásady bezpečnosti...Pred
spustením úst do prevádzky, ráčte zapnúť najskôr mozog.“ – dostával zúfalé inštrukcie
zhora, aj keď mozog sa mu práve zbabelo evakuoval dolu do gatí. Nanešťastie si
ako bunker nevybral predok. „A sme zase...v riti!“ doznelo v amplióne
po siréne a potom ticho.
Obišla ho oblúkom, nespúšťajúc obeť z očí
a vošla niekam cez najbližšie veraje.
Nahol sa. Kuchyňa. Otvorené dvierka na
vrchnej skrinke.
Nikto neskladuje strelné zbrane medzi
šálkami. Šálky buchli o dres. Zalomozila zásuvka. Tam by mohli byť nože. Nože sú: vykosťovacie,
lúpacie, špikovacie, filetovacie...začínal ho zalievať pot...na zeleninu, na
paradajky, na chlieb... Fúúú. Lyžička. Bude káva. Odpadol mu kameň zo srdca.
Šálka s tučným vyžratým Garfieldom a druhá
s reťazou: Dej mi pár okovú a jsem
jen tvúj... na tú sa usmiala a pozrela na neho. Zakopol o kameň,
čo mu pred chvíľou odpadol z hrude. Nie, bol to len prah.
- Zažnem lampu? ...pri výsluchoch sa to tak
robieva... – poškrabal sa za uchom a pátral pohľadom po vypínači, aby sa
vyhol tomu jej, lebo nožov mal už plný sosák, aj zuby a ďalšie, tie z jej
očí sa mu už nikde nezmestia. Ale zmestia. „Zadok obsadenýýý...“ hlási sketa
mozog.
Držiac v rukách obe šálky chvíľu
zaváhala. Je to jedno. Každé... Každé, každučké miesto tu, jej ho bude aj tak
pripomínať a vysielať priame prenosy a reprízy a reprízy repríz
a nikde žiadna derniéra v dohľade.
Opatrne položila šálky, prisunula k nim cukorničku,
najskôr obranne zamotala ruky na hrudi, aby ich následne rozplietla a radšej
podoprela pod bradu nad pariacou sa šálkou, ako to mávala vo zvyku. Dívala sa
do tekutiny a chýbalo jej kakao...
Pristúpil o krok. O dva. Sadol si. A roztrhol
ticho.
- Mám začať nejakým bonmottom typu: Partnerský
trojuholník môže fungovať len vtedy, ak je jeden uhol tupý...?! – pritiahol si
šálku, ktorá mu ostala, utopil v nej lyžičku a rozvíril bubliny.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára