RUMBELLE - Podsádzanie trávy... 5. kapitola

Rumbelle

5. kapitola

nadviazanie na ff Reč trávy, Šum trávy, Krik trávy

  Podsádzanie trávy...

   S hlavou vyvrátenou k stropu, kde končili posledné vetvičky štylizovaných briezok, nedôverčivo našľapovala, robiac zámerne miniatúrne krôčiky. Bahnila si totiž v tom, že ju držal galantne pod ramenom, dokonca pridŕžal za lakeť, prisatý k nej, ako súčasť remeňa miniatúrnej kabelôčky, ktorú si dnes vzala, a do ktorej sa nezmestili ani detské hygienické vreckovky. 
  Úfala sa, že servítkov tu bude dosť. Zabudla, že idú do luxusnejšieho podniku, ako bolo bistro u babičky a servítky sú tu nahradené látkovými obrúskami, kam sa sopel nefúka.  Preto si cestou vystopovala dvere toalety. Pokiaľ na WC papieri nebude zrovna motív Snehulienky v truhle, prípadne rozkročeného Krasoňa v obtiahnutých kožených gatiach, svoje hlieny tam s uspokojením odloží.

  - Nepáči sa mi tu o nič viac, ako tebe, srdiečko. V Tescu majú akciu na tlačenku, čo by si povedala na smradľavý večer plný zdravej cibule a octu? Pozývam ťa... – zašepkal jej nežne do ucha, skontrolujúc si predtým preventívne dych, či už nádych sedliackej večere nepredčí jeho útekové zámery.

  - Snajper...zlomyseľný! Zas si zo mňa strieľaš?! – precedila cez dôkladne leskom s trblietkami namaľované pery, čo sa mu bridili viac, ako obrázky Disney princezien po stenách, lebo si predstavil, ako asi bude vyzerať jeho tvár, keď ju nenápadne vymákne a oprie o záchodové dvere, po ktorých, len čo vošli, mysliac si, že nenápadne, smädno zízala.  

  Aj baby majú problém s prostatou? Nie, u nich sa to volá umeleckejšie „inkontinencia“.

  - ...no, odpovieš mi už konečne?! – doznelo mu v ušiach, ale netušil ani, či použila zisťovaciu, či doplňovaciu otázku, teda, či stačí odpovedať : „Áno, srdiečko,“ alebo si to bude vyžadovať odpoveď celou vetou. Najlepšie trefnou a vtipnou, ako sa zrejme očakáva.

  Skúsil to „Áno.“ Netrafil.

  - Pýtala som sa, že keby si môžeš vybrať princeznú z tých od Disneyho, ktorá by to bola a prečo? – usmiala sa, ponúkla mu obrazy po stenách a bolo vidno, že časť lesku už je na zúbkoch...

  Akútne zlízateľné, ale musí sa kontrolovať. Najradšej by automaticky odpovedal, že princezná Inkontinencia, ale jeho narážka na únik moču by nemusela byť správne pochopená a jej zúfalé pohľady na zadok miniatúrnej sukienky, čo by nasledovali v prípade, že slovnú hračku rozlúšti primárne, nie sekundárne, že ju len chce rýchlo o niečo oprieť a prudko pomilovať, by mali za následok nadvihnutie blúzky a odhalenie pupka... „Došľaka, Belle, daj okamžite inú otázku, lebo to fakt urobím!“

  - Ak očakávaš, že poviem teba, nechaj si zájsť chuť. Bolo by to nechutné klišé a uznaj, že tamto  Popoluši, ako bloncke to náramne sekne, aj keď pôsobí, že je zastoknutá v obrej modrej tekvici. – žmurkol na ňu, ale táto forma antikoncepcie pre neho samotného, nezabrala. V rýchlosti skontroloval dĺžku obrusov pri stoloch.

  - To je modrá tekvica! ... keby dačo. Ten obraz je postmodernistickým umeleckým posunom s dôrazom na určitú alegorickú symboliku. – nahla sa k nemu, spôsobne si ukladajúc na kolená obrúsok, natáčajúc sa tak, aby výhľad na tú sprostú blondínu v kuchárskom čepci s trojkami v podberákoch na cestoviny, veľmi nevidel. Takže jemu sa páčia blondíny! To teda nečakala ani v najhoršom sne, nieto na romantickom rande v jednej z najdrahších reštaurácií v meste. Aj najgýčovitejších. Dokonalá ilúzia ružových snov.  "To sa fakt Šípková Ruženka "obšťastňuje" obrím tŕňom?!...

  Všimol si, že je roztržitá, ale pomáhať jej s plátenným obrúskom zakrývať kolená by bolo viac ako kontraproduktívne. Hľadal nejakú lepšiu postavičku, ale tieto farebné moderné machlanice ho nijak nenadchýnali. Ani Ružena.

  - A čo povieš na tamtú? - ukázal nenápadne bradou smer.

  S obavou sa obzrela. Radšej prižmúriac oči, aby po ich otvorení šok bol o niečo prijateľnejší. Aké však bolo jej prekvapenie, keď zízala sama na seba v obrovskom ráme umne zakomponovaného benátskeho zrkadla, ktorého prítomnosť medzi obrazmi si na začiatku vôbec nevšimla.

  Dobre, vyžehlené. Bude teda na neho dnes príjemná. Skúšku zvládol. Natočila sa k nemu s dobre známym naivným letmým popraškom na perách, ktorý vedel čítať len on sám. A ako rád by...teraz...hneď. Kontrola obrusa. Zabezpečenie stopercentné...

  - To je od vás milé, že ste nás poctili svojou návštevou...-  skláňala sa v ten moment k nim už úslužná čašníčka, podľa farby a tónu reči presne tá, s ktorou pred pár hodinami hovoril a nasľuboval jej hory-doly za rezerváciu, ktorá sa inak v takom krátkom časovom intervale nedala vybaviť. Ani náhodou, ani omylom.

  Belle len neveriacky zaklipkala očami, spoznávajúc v žene vychrtlú knižnicovú matrónu z oddelenia pre deti a mládež, ktorej sľúbila nové rukopisy pána majstra, kvôli ktorému sa dotyčná vzdala plnohodnotného sexuálneho života a oddala svoje noci uchytaným stránkam jeho rukopisov.

  Len čo sa trochu vzdialila po nápojový lístok, vrhla na spoločníka spýtavý pohľad.

  Prečítal ho presne.

  - Hej, hej...ak sa chceš spýtať, čo som jej nasľuboval, aby sme sa sem vôbec dostali, tak sa upokoj, nejde o nič vážne, len to, že si ju vezmem za ženu alebo jej v jamke medzi kľúčnymi kosťami postavím javisko a odohrám Skrotenie zlej ženy...na štýl japonskej mangy. No, ale teraz už aj tak neviem, čo si vybrala...- tváril sa hedonisticky, zapretý s natiahnutými pažami o kraje obrusa vzorne nažehleného na okrúhly stôl.

  - A vybrali ste si to prvé, alebo to druhé, ak smiem vedieť? – vrhla sa na ňu znervóznená Belle.

  O nič lepšie na tom nebola ani chuderka, dívajúca sa teraz na dva identické nápojové lístky, netušiac, ako by vyhovela zákazníčke s čudnou otázkou. On sa bavil.

  - Ak dovolíte, navrhujem najskôr predohru...och, prepáčte...predjedlo... – zakoktala sa tá, ale vidiac, ako jej idol vybuchol do hodnú chvíľu potláčaného smiechu, uhýbajúc sa pod stolom útokom partnerkiných lodičiek, stratila rovnováhu a s úklonom sa vrátila k príručnému stolíku po lístok s menu.

  - Chuderka si tu iste privyrába, popri úväzku v knižnici a ty sa správaš ako grobian. To si takýto ku všetkým ženám? – vyčítala mu feministicky rozhorčená, s náručím pripraveným pritúliť úbožiačku so zlomeným srdcom aj sebavedomím.

  Pozrel sa na ňu, pohľadom nakreslil vlastný portrét princeznej, presne kopírujúc jej obrysy a nadvihnúc jeden kútik úst priblížil sa k nej až na dotyk nosa.

  - Nie.  Iba k tým, ktoré neľúbim. – nadýchol sa jej vône s prižmúrenými očami a čašníčka to pre dnešok vzdala, prenechajúc službu nechápajúcemu vrchnému, ktorého len pred chvíľkou uprosila, aby ten stôl dal jej.

domiceli