RUMBELLE - Krik trávy... 16. kapitola

Rumbelle

16. kapitola

nadviazanie na ff Reč trávy a Šum trávy

  Krik trávy...

  

     Pohľad mu odbiehal. Ubiehal, zabiehal, strácal sa mu stále na mrňavom kúsku doslova hypnotizovanej príjazdovej cesty, ktorej pár centimetrov štvorcových mu, ako jedinú, momentálne prioritne zaujímavú dimenziu,  poskytlo okno z kuchynky, až si bol sám sebe detinsky smiešny. Ani zamestnanie sa vo vlastnej réžii i recepte akosi podivuhodne spracovávanou zaváraninou, čo sladkasto naťahovala jeho chuťové poháriky, bublajúc na sporáku, napriek tomu, že kvalitnej tlačenke by dal prednosť,  nemalo šancu, ho vytrhnúť z paralelných úvah nad najbližšími hodinami. Zvečeriavanie, večeriavanie...zvečeriavanie.

  - Ide! – takmer sa opálil na vriacej lahôdke, oznamujúc klokotajúcim amorfným tvarom, do ktorých ovocné ingrediencie odsúdil,  víťazne začiatok ich konca.

  Vytrielený k vchodovým dverám, narýchlo sa vrátil, aby nabral lahôdku z hrnca na lyžičku, ktorú bol trochu problém vôbec objaviť, aj vydolovať z príborníka, čo debordelizáciu nezažil od minulých Vianoc. Z riadne už rozslizeného ovocia pozorne poodkvapkával riedku želatínu a kopcom naloženú lyžicu odložil  na kraj stola, aby sa zas po ňu vrátil a držiac ju pred ústami, fúkaním donútil expresne rýchlo vychladnúť na poživateľnú teplotu, kým sa nezjaví hosť pred ním.

  Skryť ju za chrbát neriskoval, podlaha sa dosť zle vytierala a sviňa stále nemá napriek úpenlivým modlitbám samočistiacu schopnosť.

  Kým vyliezol z kuchyne, stála už aj bez pozvania pred krbom, chrbtom k nemu, čo len nahrávalo jeho stratégii. Vymotávala sa z dlhého šálu, oznamovala mu v skratke, že klopkala, ale...

  Privoňal si k maškrte,  voňajúcej po škorici s grilážkou, uznajúc, že jazyk jej už nepopáli a prejdúc k obeti po špičkách, zašermoval lyžičkou pred jej tvárou. Hlavne nosom. Druhou obratne zosunul jej kabát, aby uväznil paže a vrhol sa nenápadne aj na zvyšok odevu, s bradou na pleci, pokúšajúc sa trafiť jej zároveň ústa, a odlákajúc tak pozornosť zo zámeru obnažiť ju skôr, ako prežrie prvé sústo.

  Neodolala. Ukoristila v ústach vábivo voňajúcu lyžicu a len naoko sa brániac jeho nekalej činnosti, ktorú spočiatku nepochopila, so zažmúrenými očami vychutnávala si prekvapenie, čo sa jej premieľalo po podnebí, domnievajúc sa naivne, že jej len pomôže s kabátom,  prípadne šálom.

  O to väčšie bolo, keď jej vlastné tričko vymrštilo lyžicu z úst a odletelo spolu s ňou neznámo kam a zrazu stála čelom v jeho objatí iba v podprsenke, prehnutá v páse, prichádzajúc nenápadne akosi plynulo aj o opasok na džínsoch.

  - A..hm..to...bhmň...si...pr..bhmň...nap..hmd...- pokúšala sa mu dať najavo, že to nie je dobrý nápad, ale premývanie, predsa len priteplého a priveľkého sústa v ústach jej nedovolilo sa vyjadriť v zrozumiteľnejších intenciách.

  Bola rada, že jej nezabehlo, napriek saltu, čo ju čakalo cez opierku gauča a s jeho kolenom už medzi stehnami, márne sa pokúšala udržať náklad v ústach bez slintania a  dostať od tela aspoň  vrchnú partiu mužovho rozvibrovaného tela,  aj vyslobodiť si bolestivo zakvačené vlasy spod vlastných lopatiek.

  - Otec!...si ty normálny?! – ozvalo sa zhrozene od dvier, kde s Emmou v závese stál zmeravený mladík s vypúlenými očami, na prvý pohľad znechutene pozorujúci otcovu dlaň, čo nežne zvierala  odhalený prsník jeho...spolužiačky. V čudnej polohe skrútenej pod ním.

  - Sklapni, Neal...- zašepkala pobavene Emma. A prstami mu zospodu podvihla bradu. – Zatvor tlamu a prestaň slintať nad macochou. Ako vidím, byť jej synom, tak si sám sebe bračekov narobíš! – zhasila jeho nechápavý výraz.

  Venoval jej ešte nechápavejší.

  - Vidíš, to čo ja?! - hľadal u nej predsa len útechu. -  Veď z toho šoku môžem...toto...oné...Veď z toho budem mať nočné mory, budem sa strhávať zo sna...- habkal stále vykoľajený, mieriac ukazovákom na logicky nevysvetliteľný úkaz na gauči.

  -  OK, možno budeš mať vlhké sny...čím chcem naznačiť, že sa aj pomočíš od smiechu, keď ti to konečne dôjde, ale teraz vypadnime. – drapla ho za límec a bez milosti vysúkala z dvier.

  Nahla sa späť dnu.

-          Máte desať minút. Takže rýchlo ...a iba raz, pán Gold! – žmurkla.

  Dvere zabuchli. Štronzo povolilo a on sa pozrel smerom dolu, kde v tieni jeho rozhalenej košele ležala jej pokojne prežúvajúca tvár s najkrajšou krivkou na tele ženy – úsmevom na perách.

  - Ja som sa ti pokúšala povedať, že prišli so mnou. – preglgla posledné sústo a ako obrieho pavúka, nadvihla za zápästie jeho v kŕči zrejme stále uviaznuté, roztiahnuté prsty z vlastného prsníka a napravila si krajku na podprsenke, aby zas zahalila, čo zahalené pred návštevou malo aj ostať.

  - Máš ešte z tej dobroty? Vieš, kým sem zas vtrhnú a celé mi to splstvia. – nadvihla sa, pritiahla si ho za košeľu a nežne mu prichytila spodnú, stále hrôzou odvisnutú peru do svojich.

  Dych jej voňal malinami a cukrom. Voňal. Tak neodolateľne...Tak... neodolal. Doľahol na ňu celou svojou váhou a zozbieral sladké zvyšky z úst, hľadajúc nejaké až kdesi za ušami.

  - Osem minút...- stihla zašepkať.

  Zavrčal, odlepil sa, zakoptal o vlastné nohy a po dvoch krokoch zamkol, ledva vytrhnúc kľúč zo zámku, so širokým úsmevom vrhol ho za seba, zaujmúc východziu pozíciu, zabrániac jej obratne v tom, aby si predtým späť vytiahla zips.

  - Neblázni...- nestihla dopovedať.

  - ...šesť minút, ak mi do toho nebudeš kybicovať. Som hotový do prvých troch...- šmátral po vlastnom opasku.

  - Toho sa práve obávam! – vyšmykla sa mu a rovnako sa tackajúc,  pohľadom hľadala, kde dopadol ten blbý odhodený kľúč.

  - ...bez predohry za dve...- skúšal vyjednávať,  sediac už beztak zmierený s prehrou kontumačne na gauči.

  - Čas vypršal! – obliala  ho studenou sprchou a seba závanom ostrého vetra zvonka, keď prudko otvorila dvere.

  To, že je len v podprsenke, už teraz pred priateľmi neriešila.

  Nenápadne sa snažil zákerne  jej tričko skryť za seba.

  Všimla si to, zastala s rukami vbok a zaútočila na obranný val jeho chrbta.

  - Prečo na ňom stále sedí obkročmo? – zavyl nešťastne Neal v stave práve v Disneylande strateného panáčika z lega.

  - ...a navyše ma tu fyzicky inzultuje, povedal by som, že až tlčie, synu! ...a odmietla sa s nami podeliť o večeru! – žaloval.

  - Mäsoooo! – zachrochtal Neal spokojne, ako kyklop z filmu a vrhol sa poslepiačky, po vôni ku kuchynským dverám, nestarajúc sa viac o intímne rozloženie svojho zákonného zástupcu.

  - Pekná podprda, máti... – neodpustil si, keď sa s panvicou rozvalil veľa nich, stále sa klbčiacich o skrkvané tričko a spokojne do nášupu začrel lyžicu, na ktorú cestou stúpil.

  Macocha ho prevŕtala nenávistným pohľadom.

  Iba Emma pristúpila ku krbu a sfúkla sviečku v kahančeku na ňom. Vedela prečo.

domiceli