RUMBELLE - Podsádzanie trávy... 6. kapitola

Rumbelle

6. kapitola

nadviazanie na ff Reč trávy, Šum trávy, Krik trávy

  Podsádzanie trávy...

   Nevedomky si šúchal nos. Od nervozity, a preto, že klopkanie na veraje bez dvier, čo vpúšťali do jedálne, rušilo páriky, čo ešte tlačili miniatúrne porcie a tvárili sa, že im to aj chutí a vôbec nemyslia na bohapustý sex, čo by si dopriali radšej. Voľaktorí. Väčšina.

   Dnes jej nebude kaziť radosť, ale pravdepodobne by pozžrel aj tú jej prapodivnú krupičnú kašu s prílivom roztopeného masla, kde prišli o život granule granka, skôr, ako sa mohli samovražedne prepadnúť do prietrží na glockovom povrchu.

  - Ak ťa smiem poprosiť o jeden malý bonus, k dnešnému ...- trochu zaváhala, -...romantickému rande, tak, prosím, nevolaj taxík, chcem sa trochu prejsť. – pozrela na neho prosebne, vidiac ho s mobilom na uchu, kým násilím zatvárala malú kabelku, do ktorej predtým narvala riadnu guču toaleťáku.

  Boli na ňom len psie labky v 3D efekte. Odobrené, k zahlieneniu vhodné. Chudák Pongo, ak bol predlohou.

  Nenápadne zrušil hovor, aby si nevšimla číslo na displeji a veľmi rýchlo prikývol, čo síce bolo podozrivé, ale ihneď pochopila, koľko excelentných vizualizácií ho muselo napadnúť pri predstave poloprázdneho nočného mesta.

  Skončiť niekde opretá o kandeláber, prípadne vtiahnutá medzi potuchlinu, pod priečelie opusteného baraku, páchnuce zvratkami a iným bioodpadom, dokonca zneužitie kartónových pelechov nejakých squotterov, ak sa prepadnú cez zle popribíjané dosky...

  Waw, ako môže byť taká antiromantická a nevidieť nič pozitívne na pokojnej vlahej mestskej noci...Už je ako on.

  Prezrel si ju znova, dôkladnejšie,  od hlavy k pätám. A veľmi rýchlo vyhodnotil súradnice, kam len na jej štekliach môžu prísť, kedy jej začne podfukovať pod sukňu, sukienku, sukničôčku! Kde až končia tie nohy? Tam začínajú moje záujmy!...až po moment, keď vydranká od neho kabát aj so sakom, lebo jej myší kožúšok je na dve veci. Ale jej chutná riťka medzi ne nepatrí...a pozor, tak teda ani predné airbagy to neochráni. Nikde sa to nezapína. Totálne nanič súčasť garderóby. Navyše v nej vyzerá, tak trochu, ako vo veste po Shrekovi.

  Už aby z tohto miesta rýchlo vypadli, lebo nakoniec sa z tých rozprávkových ingrediencií tejto gýčovej reštiky neovládne a premení sa na Zviera a svoju Krásku...asi nič...iba trávička vyčarováva úsmevček na tváričkách trpaslíkov, keď ich šteklí na vajíčkach...On, teda ON, jeho výsosť, je riadne zakomponovaná v ulite a ostentatívne odmieta testovať nočný novembrový vzduch. Bože, Belle...už sme mohli začínať druhé číslo, keby tu nemusím hrať túto trápnu frašku! Ale ty ma ju necháš, ako ťa už poznám,  vyžrať si až dokonca! A ešte aj hladného! A uzimeného. Ty nemáš Boha pri sebe!

   Len v kabáte, o ktorý ma o pol hodinu oberieš...

  Nie,  toho kabáta sa nevzdá. Košeľu má neožehlenú a chýba mu jeden manžetový gombík. Navyše počasie už v túto ročnú dobu tiež nie je práve najprajnejšie a rozbaľovať sa na verejnosti v tej kose, v ich veku, v tomto meste...tsc...tsc...tsc... Ako rýchlo vycúvať?!

  - Maximálne po stanovište taxíkov, srdiečko. – upravil rozhodne parametre prechádzky, dúfajúc, že sa nachádza opodiaľ. Opo...ťažko, že je ďaleko, vedela zas ona, preto sa usmiala.

  Ponúkol jej rameno, ale prijala len dlaň, pomrviac sa v nej, ako malé mača, spokojné aj so starou ponožkou, pokiaľ vykazuje stopy po niekdajšom, vstrebanom  teple.

  - Emma sa ti viac neozvala? – spýtala sa, obzerajúc sa v skle výkladu, okolo ktorého práve prechádzali, aby sa mu nemusela pozrieť do tváre.

  Emma je tiež blondína. Blondíny sa mu páčia. Čo ak...to fakt začínaš žiarliť? Na vlastnú kamarátku? Belle?!...hej! V tú noc vôbec nevolala! Ako to, že jej zavolal späť? Ako to, že sa jej dovolal...že má jej číslo v mobile...že čakal na jej telefonát?! ...a že ich mal v aparáte niekoľko na jej, pre ňu, už zablokované číslo! ...Čert, aby to bral.

  A naozaj vo výklade už  trónili Mikuláši s čertmi, lebo sviatky v meste načim započať najneskôr koncom leta. Zbožňuje mikulášsku nádielku...len, či si na ňu spomenie...

  - Emma...- nadýchol sa, dokonca vystrčil ruku dopredu, akoby sa chcel niečoho prichytiť, o niečo sa oprieť, ale radšej sa k nej zvrtol čelom. - ...skrátka teraz nemôže volať, kedy sa jej zachce. Ja...zabudol som ti povedať, že kaucia...jednoducho to nevyšlo. Netušil som, že je v podmienke...- teraz sa vyčítavo pozrel na ňu, prečo mu zamlčala, s akým živlom sa to zaplietol jeho syn.

  Pozrela z čerta na...hrá sa tu na anjela? Neviniatko?! Čo o ničom nevie?!...

  - Ty si stále myslíš, že to, čo som...čo sme...po nociach svorne spisovali...že bola...len ... fikcia?! – zadrela trochu nešetrne, ale priamo.

  Zovrel pery, ako prichytená pubertiačka pred zrkadlom s odhaleným nielen pupkom a kopol do neexistujúceho šutra na chodníku.

  - Popravde...som dúfal......aspoň niektoré pasáže...by som rád videl len v tejto rovine. – zadíval sa jej do tváre s tým klasickým výrazom šteňaťa, čo by sa pritúlilo aj k pouličnému hydrantu a ktorému vôbec, pri najlepšej vôli, nedokázala odolávať a hrdo vzdorovať.

 Skryla si dlane pod klopy jeho kabáta a tvár na chvíľu medzi ne.

  Ako mu povedať, že v jeho náručí sa celá minulosť dávno zatriasla a zosypala k nohám, ako lístie v parkoch. A ešte skôr, než nadíde jar, práve on, jediný, dokázal primäť trávu, aby sa nevzdala a razila si cestu spod nánosu tlejúcich spomienok, kým ich úplne nepohltí svojou nezlomnou silou a neprerastie do poslednej žilky podložia, ktoré...

  - Ľúbim ťa. – nadvihla sa na špičky, aby cukla skôr, než sa spamätá a skúsi zareagovať.

  Dokázal ju aspoň zadržať v objatí, ktorého obkľučovací manéver zas nezaregistrovala ona.

  - Viem, že Emma má syna, aj kto bol otcom, aj kto ho vychováva...aj som to rešpektoval a dúfal, že Neal je o tom oboznámený tiež, ale minulosť nás dobehla a ja sa obávam, že nebude stačiť vypísať sa z nej do pár archov papiera pre pána vydavateľa, keď po nej zostali živé stopy... – pozrel jej do očí a ona vedela, že nehovorí len o Emme a jej prešľapoch, ale aj o tom krásnom, čo minulosť priniesla jej a čo jej on nemôže zobrať, zmazať z pamäte, ani podsadiť trávou, z ktorej budú tony sena pre ich náhodné stretnutia, kedy on bude mať miesto a ona dôvod. Aspoň takto to videl zas on...

  Fajn. Dva protiklady sa priťahujú...

  Musí mu pomôcť doriešiť Emmu s Nealom.

  Ostatné bude o jari.

domiceli