RUMBELLE - Podsádzanie trávy... 4. kapitola

Rumbelle

4. kapitola

nadviazanie na ff Reč trávy, Šum trávy, Krik trávy

  Podsádzanie trávy...

   „Preboha! Veď ona v tej svojej nekonečne širokospektrálnej a mnohovrstevnatej naivite vyvierajúcej z prostej, asi vštepenej pokory a dobroty, z ktorej by sa väčšine dvíhal až dekel a neveril by ani deku z nej, si myslí, že tam skrývaš romantické prekvapenie pre ňu...! No, tak toto si posral, kámo a ešte to môže dobre páchnuť, ak sa v tom mieniš šťúrať! – skamenela mu tvár, aj väčšina kapacity z oboch hemisfér, dívajúc sa na to, ako poblednutá Kráska vedľa neho hľadá ospravedlnenia za to, že si ju dovolil odstrčiť.

  - Srdiečko, ja...- to bolo jediné, na čo sa zmohol, keď poľavila erupčná činnosť aj výčitky svedomia, oboma rukami sa držiac za vrecko, ako svätý za dedinou, čo má päty prederavené hrdzavým drôtom, lebo vrúcni, bohabojní  dedinčania potrebovali o ne pripevniť plastový spodok z fľaše od octu, aby mali kde nechávať pohniť poľné kvety.

  - Ty prepáč.  Mne sa vždy bridili tie stíhačkové typy žien, čo sa hrabú mužom v zadných vreckách a snoria v mobile...a vidíš, skoro som...taká istá. – dala ruky za chrbát, ako malý žiačik, čo chce pani učiteľke urobiť radosť.

  Bol by sa od hanby do zeme prepadol. Istil to koberec. ...a prečo nie?! Zašramotilo mu v čerstvých spomienkach.

  V blesku stiahol zo seba inkriminovanú košeľu, zhužval ako guľu,  odšmaril ku krbu,  nasal ju do náručia a vliekol smerom ku schodom do ich improvizovanej spálne so senom napchatým paplónom, ktorý v podstate, ako podstielku pre domácich maznáčikov vlastne ešte ani poriadne neotestovali. Svedomie ho môže hlodať aj tam.

  Ona našťastie riešila skôr jeho pach a testosteróny, ktoré eliminovali činnosť zdravých mozgových závitov na potrebnú polcolovotrubkovú mieru.

- Tak dokonale aerodynamický tvar BOINGu som už dávno nevidel. A pekné, že nekladieš žiaden odpor, srdiečko... – díval sa už hodný čas polonahý muž opretý o zábradlie na nahú ženu dolu v obývačke, ktorej tvár bola na bielo vysvietená displejom mobilu.

  Jeho mobilu.

  To, že košeľa, ktorá bola vlastne spúšťačom celej tejto frašky, leží pekne prehodená a zrejme už dôkladne prelustrovaná cez opierku gauča, si všimol simultánne.

  Teraz čakal na odpoveď.

  Aké príjemné byť srabom, ale vyznievať ako hrdina. Milujeme zlých chlapcov...

  - To prezváňala Emma. Začula som mobil. Nechcela som ťa budiť...ale...keď som to zodvihla, tak položila. – natrčila k nemu ruku s mobilom. - Netušila som, že máš jej číslo v mobile...Moje si zablokovala. Z môjho sa jej nedovolám. – až teraz sa jej zjavila vráska uprostred čela.

  Teraz buď múdry, keď je celá dedina sprostá.

  - Emma?! – urobil sa skôr sprostým, teda osprosteným.

  Hrať bravúrne nechápavého a ochrápaného mu nerobí problém. Nadržaného nie! To nemusí hrať! Najmä, ak je súdna stolica v negližé...

  – To jej možno Neal dal moje číslo...- konšpiroval, ale mal obavu, že keď ho požiada, aby jej spätne zavolal, tak Emma na druhej strane mu to automaticky zdvihne.

  Požiadala.

  Emma zodvihla.

  Načúvala. 

  Sadla si na gauč a schúlila sa do klba, aby aspoň trochu skryla nahotu. Potom ju napadlo čosi lepšie.  Siahla po košeli, iste, aby si nevšimol, že sa nachádza inde, než ju pozorne odhodil... a prevliekla si ju skrz hlavu, bez toho, aby sa zaujímala o obsah vreciek.

 Teraz už môže. Netuší, že vstal ešte pred ňou a porobil rázne poriadky. Tušil, že vstane po ňom a bude pátrať...Nádejal sa, že je len paranoidný. Márne.

  - Je to vážne? – dotkla sa mu ruky s aparátom, čo len pomaly spúšťal od ucha.

Prikývol.

Tak a dosť. S pravdou von.

  - Belle, prestaňme hrať túto hru na mačku a myš. Dobrovoľne si sypem popol na hlavu. Chcel som ťa zo všetkého vynechať. Neal...ale to je o inom. To neskôr...Ide o Emmu. Tie peniaze za román som použil na zaplatenie kaucie, lenže... – roztiahol náručie namieriac dlane aj oči k stropu a vzýval neviditeľných prozreteľných.

  - Takže tá rezervácia v „Začarovanom lese“ s romantickou večerou na zajtra...bol len blaf?... -  strčila ruku do vrecka a vytiahla zhužvaný papier s niekoľkými poznámkami a tefónnym číslom do luxusného podniku v meste, tváriac sa previnilo.

  - Protivná stíhačka! –

  - Zákerný snajper! –

domiceli