ŠTVRTÁ
106. kapitola
Regina...
Bola si vedomá toho, že na muža pred
sebou doslova priblblo zíza. S hlavou spustenou na pol žrde,
s viečkami vyrolovanými nadoraz.
Zo všetkých scenárov, z tých
katastrofických, samozrejme, ako si naplánovala, bol toto jeden prekvapivo
výnimočný. Nie, že by nešlo o katastrofu, ale rozpitú na jej dosiaľ, aspoň
naoko, nepoškvrnenom štíte, v jej neprospech. To si na začiatku akosi
nepripustila.
- Môžete mi to zopakovať, prosím, pán
profesor?! – neveriacky sa nahla ešte o pár centimetrov, takmer bolo
počuť, ako jej praskli kostičky kdesi v krku.
Odmietol.
Priznal sa jej úprimne a otvorene z citov,
čo prechováva k Emme, hneď vo dverách a považoval zo svojej strany
vec za uzavretú.
Znervóznel.
Zdravou rukou zašibrinkoval medzi nosom
a perami s pohľadom von oknom, ale necht na palci bol primalý na
obhrýzanie. Spustil dlaň na opierku a pohľad dolu k nohám jej pracovného stola.
- Ako budem teraz vyzerať v očiach
vašich kolegov, v očiach našich žiakov?! Ako môžete takto podkopávať moju
autoritu?! Navyše verejne, Hook?! – prestávala vyberať slová a jej hlas
prechádzal do fistule.
Preklopil hlavu k jednému plecu, potom
k druhému a s povzdychom sa jej konečne odvážil pozrieť sa do očí.
- Zmena je život, pani riaditeľka. Mňa
nezaujíma, aký vietor poháňa vaše plachty, ja sa starám momentálne predovšetkým
o tie svoje. – chcel rozviť prsty na dlaniach. Rozvil jednu.
- Myslíte teraz tú posteľnú, drahý...pán
profesor!? – dotiahla cynicky.
- Vetry boli rýchle...- zamrmlal si zas do
rozšibrinkovaných prstov pred perami. – Náš krokodíl si nemohol odpustiť
posťažovať sa fiaskom svojho nepodareného syna bývalej ohrdnutej milenke? Poplakal
si pekne na vašom sivom ramienku? – kýval záporne hlavou, nájduc predsa len
zvyšok úbohého nechtu.
- Nedrístajte! Gold s tým tentokrát nič nemá...Sám ste všetko pokazili... Ako
mám z toho teraz ja vyjsť bez ujmy? – zarazila ruku do boku, pritlačiac si
ju druhou a pohľad tiež do okna, cez ktoré sem jedovato nakúkalo slnko
a nútilo ju privrieť viečka. Snáď za nimi nájde odpoveď.
- Sebec! – fľochol na ňu s dešpektom.
- To mi vyčíta ten pravý. – odpovedala mu
pokojne. – Je vám jasné, že triednictvo, na ktorom ste toľko trvali, vám teraz
nevrátim? – usmiala sa umelo.
Uškrnul sa. Na tom mu už nezáležalo.
- Za to, čo ste spravili, vás môžem dokonca na
hodinu prepustiť...- zastrájala sa, hľadajúc stratenú pozíciu vrchnosti.
Uškrnul sa rovnako. Ani na tom mu nezáležalo,
ale nenechá ju predsa vyhrať.
- Pošlem na vás odbory! – natrčil k nej
svoj kýpeť.
Pochopila. Ťahať sa s predstavenými
o miesto telesne postihnutého...Nie, nie, s tým si ruky ona špiniť
nebude.
Uškrnul sa.
Všetko mu zrazu bolo smiešne.
- Dúfam, že na osobnej konfrontácii
s podávateľkou sťažnosti na vás, za prítomnosti vedenia školy
a zákonných zástupcov, netrváte? – odrečnila nacvičenú formulku zo zákona,
aj keď klauzula o „zákonných zástupcoch“
v tomto prípade vyznela, ako zlá komediálna vsuvka.
Nadvihla papier, ktorý jej dnes zdvihol
adrenalín. Nebol to anonym, nemohla ho len tak hodiť za hlavu. Žiaľ. Emmino
meno na ňom svietilo jasne.
„Jasné, že trvám. Ale v súkromí. Do toho
ťa nič, Regina. Do toho nikoho nič...“ – zamračil sa, vytasiac zohavený palec
konečne z úst.
Skryl ho do päste a natrčil na ňu aspoň
ukazovák.
- Robte, čo je vašou povinnosťou! Všetko
znesiem. Všetko...Ja sa nepoddám, ale teraz už idem svojou vlastnou cestou
a vy sa modlite, ak ste náhodou veriaca, aby sa ma nikto neopýtal na váš
podiel v tejto kauze! – prudko odsunul stoličku a porúčal sa.
Tentokrát sa pousmiala ona sama.
Vlastne to až taká prehra nemusí byť.
Goldovi ponechá triedu a má hneď jeden
„plus“ bod v jeho hodnotení. To sa môže zísť. Babka k babce, budú kapce... Fuj, aký odporný frazeologizmus
jej to prebleskol mysľou. Napriek tomu, že vedela, že „babka“ je drobný peniaz,
predsa len si jej mozog neodpustil postaviť ju vedľa Krásky
a namieriť do publika tabuľku medzi
palcom a ukazovákom so žiadosťou o priradenie...
BABKA.
- Vyhľadajte pána profesora Golda
a požiadajte ho, aby cez prestávku prišiel bezodkladne ku mne do
kancelárie. – zavelila sekretárke.
„Ukážem mu „babku“... vyfúkla nozdrami
nahromadený jed.
domiceli
opäť symbol sivej, čo sa už dlho nevyskytol :)
OdpovedaťOdstrániťdobre vystihnutý "profesionálny" rozhovor, a pekne použité umelecké prostriedky, ktoré sa napodiv nebili so slangom :) super :))