Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 108. kapitola PRIVÁTNE

ŠTVRTÁ

108. kapitola

Privátne...

      

      Pocítila nad pásom jeho ruku, ale presne to isté aj jej najlepšia kamarátka, ktorej patril aj  rozžiarený všetko prezrádzajúci, prikyvujúci a žmurkajúci pohľad, ako nadstavbové bonusy. Ani jedno, ani jedna však aj tak nečakali. Obzvlášť, keď šiel od Reginy.

  Obe intuitívne cúvli o pol kroka, ale tým sa len viac prilepili o jeho dlane a takmer prehli cez ne. 

  Rozveselilo ho to.

  - Už sa ma nikdy nezbavíš...- zašepkal Belle medzi vlasy, pritiahnuc si ju k boku, akoby na celej chodbe boli iba sami dvaja, nie s komparzom desiatok nádejných klebetníc a rozsievačov intríg, ktorých výskyt bol pravdepodobnejší, ako endemitné súostrovia totálnych ignorantov bagrujúcich v pokoji svoju desiatu, alebo v lepšom prípade tú frajerkinu. Prípadne, vlny zvedavcov a očumovačov  závidiacich maturantom nadštandardné postužkové vzťahy s profákmi, na ktoré sami ešte nedorástli.

  - V to dúfam, pán profesor! Mám to v denníčku dokonca dvakrát podčiarknuté červenou fixkou...aj tri výkričníky na margináliách k tomu. – vrátila mu pološeptom, kmitajúc však ostražito po okolí netrpezlivými očami, v duchu prosiac o zazvonenie, lebo ak budú v tomto duchu pokračovať ešte chvíľu ďalej, buď príde obdivný potlesk, alebo poobede spadnú všetky sociálne siete pod nátlakom šťavnatého rozboru  témy: „Goldove nevesty“...Hlavne tá jedna!

  To slovné spojenie už začínalo zľudovievať a šírenie tradovaním naberalo na obrátkach aj intenzite, venujúc sa náležite rôznym variáciám, obmenám, konšteláciám a konšpiračným teóriám, ktoré sa, čuduj sa svete, zakladali na úplnej pravde.

  Takmer sa eliminoval priestor na klebety.

  Paradoxne bolo to všetko v konečnom dôsledku však také neuveriteľné, že väčšina respondentov chatov sa zdráhala tomu aj tak nakoniec uveriť a vidiac dnes obrázok rozšafného chemikára laškujúceho s babami z jeho triedy, brali ako čistý výsmech vlastných statusov.

  - To je aké nespravodlivé?! – zaúpela Ruby a podobrala sa pod Goldovu pažu z Emminej strany, čím ju automaticky oddelila od súsošia. – Len na chvíľu si odbehnem „vymeniť olej“ a som posledná, čo sa dozvie, že nás budete kántriť svojím suchým humorom  ďalej! – natrčila na Golda svoj v zuboch pestovaný obhryzený necht.

  - Vždy je lepšie mať suchý humor, ako mokré sny, drahá. – usmial sa na Ruby a zmraštil nos, ale pery mu hrali úsmevom.

  Bella s Emmou pozreli jedna na druhú. Pil? Fajčil? Na niečom fičí?...Čo to s ním tá Regina porobila?!...Veď on flirtuje s Ruby...

  A Ruby s ním.

  - Čo je zlé na „vlhkých snoch“? – priblížila sa otrlá, svetaskúsená rudovláska takmer k špičke jeho ostrého nosa.

  Oblapil ju okolo pliec, odtiahol kúsok bokom a čosi jej dosť dlho šepkal rovno do ucha, pričom ona menila farby ako naftové oko na mláke.

  Následne mu capla po pleci a rozrehotala sa ako kobola.

  Radšej rýchlo žmurkol na vyplašenú Bellu s pootvorenými ústami a zmizol v dave s rukami vo vreckách. Dnešná hra na pubertiaka ho celkom pohltila.

  - Čo ti šepkal? – pristúpila k nej Bella a započala doslova nástojčivý výsluch.

  Ale neisto, so strachom, čo sa dozvie.

  Ruby si ju premerala od hlavy po päty, ale nemala v úmysle ju oboznamovať s tajomstvom.

  - Prosím...- zaznelo ako posledné prianie v predsmrtnej agónii a do toho znel na plné pecky zvonec, ohlasujúci koniec nekalej prestávkovej činnosti.

  Opäť si ju s nevôľou premerala. Pre tieto romantické výlevy nemala pochopenie.

  - Nič pre tvoje nevinné ušká. Vytiahni sopelníček a hybaj si pofňukať Emmke na ramienko, že je Ruby na teba kakaná. – našpúlila na ňu pery a neprestala kývať hlavou nad odchádzajúcim Goldom, kým sa  sama, vykrúcajúc zadkom, presúvala na hodinu.

  - Dlab na ňu. Spýtaj sa rovno jeho. – pocapkala ju Emma po pleci a ťahala sa tiež do triedy.

  „To určite! Aby si myslel, že žiarlim...Hej! Žiarlim! Žiarlim! Žiarlim!“  vyfúkla namrzený vzduch a zazrela na Ruby. „Veď počkaj, ako naložím s tebou na fotke zo stužkovej!“ zastrájala sa v duchu kujúc fixkovú pomstu.

  Keď vošla do triedy, všetci sa rehotali, lebo všetkým to Ruby už vyzvonila. Aby to nevychladlo a ona nezabudla na pointu.

  Zažmurkala na Emmu, aby jej zreferovala počuté.

  - Je to nechutné. Nič pre tvoje nevinné uši...- kývla nad kauzou Emma rukou a natiahla nohy pod lavicu.

  „Nič, čo sa týka jeho, nemôže byť nechutné!“ zamračila sa na kamošku.

  - Dobre. – vzdala to tá, neriskujúc jej slzičky na krajíčku. – Vraj mal s Ruby taký mokrý sen... To akože sa mu s ňou snívalo...- dala sa do vykladania aj názorne šibrinkujúc rukami.

  - Rozmyslela som si to...Už to nechcem počuť! – stopla ju preventívne, otvorila zošit, rozhodnutá vyryť doň niekoľko zúfalých kruhov.

  Vzozrela na ňu a uškrnula sa. Nástup slzičiek.

  - Netrapoš! ...Vraj sa mu snívalo, že Ruby zmaturovala na samé jednotky a on sa z toho v tom sne pomočil od smiechu...- zaklincovala doslovnú citáciu a pokývala hlavou nad Bellinou prostoduchou naivnosťou.

  Alebo to bola skôr...

  „Zaľúbení, sú chránení, aj lietať smú bez oprávnenííí...zaľúbení, neskúsení, nádherní blázni, každý z nás im závidííí...“

   Skôr!

domiceli