Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 117. kapitola TIENE

ŠTVRTÁ

117. kapitola

Tiene...

      

    Vracal sa mu do buniek cit. Respektíve začal  si drzo vyskakovať a stepovať v rytme verbunku zrejme natruc v topánkach s kovovými opätkami, hlavne v tej časti pódia, kde boli "rozmiestnené"  tinktúrami doteraz zmrazené ryhy pokožky tváre, prípadne toho, čo z nej momentálne bolo.

  S citom sa vracala aj bolesť, ruka v ruke s tlakom, sústreďujúcim  mu nocou rozhádzané vnútro zo všetkých strán do kocky, ako zhrdzavené súčiastky na vrakovisku.

  Kdesi z vlhkej kúpeľne sa plazili prvé spamätané výčitky.

   Ani sa nepokúšal otvoriť ľavé oko. Dostal ho do prenájmu opuch na dobu neurčitú, maximálne však do zvonenia budíka, potom mu pred dvere nasťahuje slnečné okuliare. Poriadne veľké slnečné okuliare. Mega slnečné okuliare. Čo s ostatnými, do chrást sa preskupujúcimi, rôznofarebnými bezďákmi infiltrovanými na jeho bez tak dosť hroznú tvár, si ani netrúfal v predstihu  riešiť.

  Napadla ho PN-ka, ale škrtol ju ráznym ťahom zo zoznamu. Bez nej bol ale prázdny...

  ...bez NEJ bol prázdny...
  Prešuchol sa na vankúši na druhé líce s nádejou, že to bude nielen pohodlnejšie, tzn. bezbolestnejšie, ale niekde tam, keď nebola tu, bude stále ešte ONA...

  Kto mu ju vyškrtol?! Kedy?! Prečo?!...

  Mozog zas zamával PN-kou, pokladajúc ju za momentálne prioritnú.
  Omyl. Nič už nemohlo byť momentálne prioritnejšie, ako...
  Ako...bude problém vtlačiť to do mozgu. Do mozgov ostatných, bez ohľadu na hierarchiu dôležitosti v jeho, nie, v  ICH životoch! Všetkým, bez výnimky!...keď bude treba, dostanú to aj písomne. V najbizarnejšom prípade to dajú na starosti Ruby a tá to zariadi maximálne nekonvenčným moderným spôsobom. Na FB a priľahlé siete hodí status, že sa "zobrali" a bude sa čakať na kňaza, ktorý im to olajkuje...

  Debilná byrokracia! Pre papier k zástupkyni, ak chce celodenné, tak rovno k Regine, potom k lekárovi, opäť k zástupkyni, v horšom prípade k Regine,  spočítané a vynásobené počtom svedkov a blbých pripomienok,  to môže ísť do školy rovno a odučiť si celý úväzok.

  Asi si spraví kartónový transparent na krk s podrobným popisom udalosti, možno aj s obrázkami, aby si aj nižšie ročníky a chalani prišli na svoje. Zvládne to ľavou zadnou. Pravou...strednou....Pŕŕ...

  S artikulačnými orgánmi by to ešte šlo, ale pery sú totálne mimo hru. „S artikulačnými som povedal! Nie reprodukčnými!“... tresol mozgu asi v dlhodobejšej nanútenej odstávke rovno do nosa, aby prestal naoko nevinne reštartovať niektoré orgány... Kdesi v slabinách, započujúc svoje rodové indície a náznaky NEJ, JEJ... ONA...či ako to bolo...slabo zašumelo. Prižmúril oči. Stačilo iba pravé a striasol sa sám nad sebou a svojimi pochodmi.

  Skúsil sa oprieť o čelo. Líca sklamali. Lenivo presunul k hlave dlane a zaprel sa o ne v snahe nadvihnúť tvár z peria.

  Do uvoľnených nozdier sa mu dostala zvláštna vôňa. S príchuťou potu, vlhka a...jej.

  Šumenie zintenzívnelo. Zatlačil sa radšej späť, tlakom až do matraca.

  V tejto polohe to asi ťažko rozchodí...To bolííí...

  Výčitky už stáli v pozore pred nočným stolíkom a bubnovali mu o lebku tvrdými buchnátmi.

  Skúsil započúvať sa do ruchov prebúdzajúceho sa domu, či predsa...ale tušil, že už nezapočuje nič.

  Zostala po nej len nehmotná prchavá vôňa v poduške, so skrkvanou návliečkou na oboch horných rohoch od jej zomknutých pästí, do ktorých sa pokúsila preniesť prekvapenie a náhly prudký výdych z neznámej bolesti a ešte pár stratených vlasov spolu s tajomstvom skrytým v rozmazanej kvapke krvi.

  Prevalil sa radšej na chrbát a nechal pocitom voľný priebeh. Všetkému už nechá voľný priebeh.

  Rozpažil a nedokázal si zakázať cítiť sa ako víťaz....čo vyhral trochu...podpásovo.

  Bolo mu jasné, že tu nenájde ružu, tobôž raňajky ani lístok, čo vyzerá, ako na rozlúčku a pritom je tým prvým z novej knihy, písaný napríklad jej rúžom. Na oplátku za jeho nočný literárny počin v brailovom písme vpísaný, vytláčaný, vtlačený... do...na...STOP !...dosť neromantické, ale aké trefné.

  Bolo mu jasné, že na PN-ku pôjde dnes zrejme sama, a keď sa aj neskryje pred svetom, tak ju bude treba vytiahnuť z vlastnej ulity a pocit previnenia jej budú musieť čas spolu s ním citlivo pomáhať vstrebať...Ak mu to vôbec dovolí a nenechá ho napospas svojmu hanblivému odmietaniu.

  Rozpažený  nedokáže si zakázať cítiť sa ako víťaz. "Neskúšaj použiť ten výraz "pod pásom!"...stopol myšlienky.

  Ostré zvuky prestrelili mu za nedodržanie vlastných sľubov spánky.

 „Sviňa budíčia!“... zahromžil a zúfalo sa prevalil na bok, zatlačiac pažu na ucho, to o tvár, tvár o podušku, podušku na druhej paži, v márnej snahe zachrániť aspoň povlak zo sna. 

domiceli