Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 118. kapitola BABA RYBA ( POLEMIC )

ŠTVRTÁ

118. kapitola

BABA RYBA...

      

    Nemohla z hlavy dostať tú stupídnu pesničku o rybe, čo sa teší z háčikov....Len o tom nesmie povedať Emme, aby si nemyslela, že loví v jej revíri.

  Ešte aj melódiu to malo takú z mozgu nevykoreniteľnú, drasticky rozšafnú a neuveriteľne antiromantickú, čo totálne korešpondovalo s názvom kapely ...Nech žije, ale za vlastné...ale vôbec nie s jej vnútorným rozpoložením...až sama kopírovala kolmé vrásky cez čelo. Jeho kolmé vrásky. Ich kolmé vrásky. To je také milééé, peknéééé...Väčšinou hovoria, že ak má majiteľ psa dlhšiu dobu, začnú sa spolu na seba podobať. ...A to je čo zas za prirovnanie?!... Neexistuje sa dnes akosi dostať do koľají...Rozumové call centrum zavírené nekonečnými otázkami od respondentov prieskumu, konkrétne len jediného... jedného z dvoch priľahlých...priľahnutých?!...tiel.  

  Komenského škola hrou, prehnala sa posteľou...

  Si trapka, Bella, si trapka...takéto intencie...des.

  Nemusela robiť nič, aj tak mala pocit, že napriek nízkym čižmám nejako podrástla. Nie. Mala pocit, že to každý na nej vidí. TO! ...že vytŕča z davu...akosi...A mala ďalší, že sa musí pozerať všetkým do očí, aby to TO na nej nezbadali, lebo pod lampou je najväčšia tma.

  Frazeológia jej dnes nejde a nejde. Nevydáva a nevydáva.

  Vidieť! Potrebuje sa urýchlene vidieť v zrkadle. Smer toalety. „Bože, nie!...toľko deciek...Deciek?! ...akože ty si už iný level...?! Žena?!“  ...zaúpela v duchu a radšej obzeranie sa v ošpliechanom miniatúrnom weckovom zrkadle vzdala.

  Včera ešte zaťatá, dnes je odzbrojená. Nová kniha načatá, už ju píše žena, yeah.

  - Neprehnala si to s tým make-upom? – pritiahla sa jej Emma takmer k lícu a neveriacky zmraštila nos, domnievajúc sa, že rozlúštila maľbu na Bellinom ksichte. – To mi nechceš povedať, že...- presunula sa k jej pohľadu.

  - Hej, stalo sa...- Najprv trocha nahratá, láskou ošálená. Schovávačka dohratá, skrýša odhalená, yeah...zarazila oči do červeného očka kamery v rohu chodby...bolo jej zrazu povedomé a také akési smutnoblízke...stretnutie tretieho druhu. Mala chuť mu rozcítene porozprávať o novom bračekovi...  opustenom na svitaní,  v jednej bielej plachte, v jednej veľkej vile, v jednom, nie, v dvoch primalých náručiach na toľko lásky. No, konečne nastupuje zas romantika.... Psychiater by sa na nej dnes vybláznil...

  Otriasla sa pri pomyslení na Hoppera.

  - Ako ťa môže vlastný otec mlátiť ešte v osemnástke, Bella?! Ty si musela prinajlepšom podpáliť byt, alebo ti skysol guláš od nedele, na ktorý slintal celú nočnú zmenu, keď ťa takto doriadil?! – zhrozila sa kamarátka. – Na mňa si ani pestúni netrúfli toľko, čo tvoj foter!... Vlastný!... Dokonca! – chytila ju pod bradou, ale to, čo objavila na vnútornej strane krku, jej vyradilo slovnú zásobu z pravidelnej linky.

  Mala pocit, že nebude musieť nič vysvetľovať, hoci by to najradšej vykričala do celého sveta, ale radšej bez šiestich miliárd svedkov. Leží pri mne nahatá, trochu vydesená.
Dokrčená, strapatá, čerstvo namyslená...Aspoň sa tajuplne pousmiala. To by Emma mala vedieť dešifrovať.

  Mala, ale ani tej to dnes veľmi nešlo s umeleckými prostriedkami, ako sú alegórie, znaky a symboly...Nič. Totálne vyzametané.

  - On ťa škrtil?! – zavyla a niekoľko svedkov z onej nechcenej svetovej populácie sa zastavilo, niekoľko obzrelo a všetci svorne prekrútili očami, lebo im to, na rozdiel od blondínky pod Bellinou bradou, pálilo. Nuž, do školy sa predsa chodí pripravený...

  - Emma nestrápňuj ma, prosím. Zvládnem to sama... Nevidíš, ako vyzerám?... a to som ešte neprešla detektorom Ruby a spol. s ručaním neobmedzeným... – zaprosila kráska zúfalo a pozrela sa previnilo na Emmu spod viečok.

 Zajtra bude ustatá, stále zamyslená. Voňavá a prehriata, svetom očarená...

 Stále nechápe?

  - Ty koňo, videli ste už Golda? – rozcapila Ruby svoju skrinku a zasekala bielymi tesákmi do príručného zrkadielka nelepeného na dvierkach cez nejaký bližšie neidentifikovateľný mužský, či skôr mužný rozkrok.

  Pozreli na seba.

  Emma sa nahla k Belle.

  - Videla som ho, tvojho otca,  včera navečer... u Golda – zašepkala v snahe, aby ju počula len Bella.

  - Nebola si sama, kto ho tam videl! – ozvalo sa nekompromisne spoza dvierok cez zaťaté zuby.

  Potom vykukla Ruby.

  - Doniesli to vetry zo sámošky. Triedneho suseda klebetila... Dosť detailne... – žmurkla na baby.

  Buchla dvierkami, premerala si obe od hlavy po päty a zhrozene sa pristavila pred onemenou Bellou.

  - Tvoj fotrík má dobrú trefu, dievča.  Pri pohľade na teba si začínam vážiť babkine šediny. Jej facky sú len čajovým odvarom, oproti tomuto...- posunula jej trochu púdrového nánosu na lícnu kosť. - Ale môžeš sa vyhovoriť, že vykoľajil autobus, prípadne si sa ocitla v epicentre výbuchu mestského hydrantu...zrejme, správne načasovane, akurát just práve v okamihu, keď okolo prechádzal aj náš triedny...- žmurkla zas a odkútila zadkom smerom do triedy.

  - Tvoj fotrík zmasakroval aj triedneho?! – vypleštila oči Emma.

  Bella prikývla a chystala sa dopovedať a vysvetliť zvyšok. Nebolo komu.

  - ...no, to musím za každú cenu vidieť! – zaerdžala jej najlepšia kamarátka a s vysmiatym fejsom sa rozbehla bez rozpakov k jeho kabinetu.

  „To je tu dnes dospelá iba ona sama?! To všetci sú  takí detinsky trápni?!“ obzerala sa zúfalo po chodbe, ale videla len Mulan s typickou paličkou lízatka, čo jej trčala z úst, respektíve prepichnutá cez stred roláku nacapeného pod nosom... tam zas Ben zúfalo tlačiaci desiatu do vnútorného vrecka nohavíc...ale veď nohavice nemávajú vnútorné vrecká...aby unikla pohľadu a jazyku Ruby a Henry? Pánabeka! Ruky má v rukávoch bundy, ale jej zvyšok trčí dohora....a je aj zapnutá...na chrbte...

  Baba Ryba...baba ryba...

domiceli

http://www.karaoketexty.sk/texty-piesni/polemic/baba-ryba-26285