Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 122. kapitola PRÍCHUŤ

ŠTVRTÁ

122. kapitola

Príchuť...

      

    Nervózne podupkávala a otláčala špičky nechtov do mäkkých vankúšikov zvnútra dlane. Občas sa zahľadela dozadu do lietačiek, či tam aj baby ešte márne prešľapujú pred recepciou a prehovárajú sestričky, aby ich pustili aj mimo návštevných hodín.

  Našťastie ani ony neboli práve najúspešnejšie v rokovaniach, tak jej veľmi neprekážalo, že si dáva načas. Ale páčilo sa jej, že nemienil prísť s prázdnymi rukami a hoci ho jediný teraz otvorený hypermarket zrejme nezachráni a neponúkne mu nejaký originálny darček pre prvorodičku z jeho triedy, aj tak to bolo pekné gesto. To bude pekné gesto...Ak vôbec príde.

  Po jednom z obratov narazila už na jeho nos. A úsmev. A bozk.

  A Mulan by padla sánka, keby ju nemala zas prichytenú paličkou lízatka prilepeného o podnebie. Takto len zamávala v ovzduší, v snahe zalarmovať niektorú zo spolužiačok, či aj ony videli, to, čo videla ona...čo ešte nevidela a popravde ani veľmi vidieť nechcela, lebo tomu, čo vidí, nerozumie. Hoci...keď sa tak hlbšie zamyslí, podobné déja vu má z minuloročných vianočných trhov na námestí...nehladkal ju tam náhodou? Nevidela to na vlastné oči?!...A ostatné nevideli, že vidí, tak automaticky videli, že nevidí?...

  Ruby jej capla po natrčených prstoch a poklepkala si po čele.

  - Nevieš? Nerieš! Inak, ty, čo závisláčiš na toľkom cukre by si mohla byť ústretovejšia a chápavejšia k cukrujúcim sa hrdličkám... a nežer furt tie sladkosti! Za chvíľu budeš mať riť jak babkin kredenc! Mi nehovor, že si hladná, videla som ťa pred chvíľou obhrýzať si nechty! – vytrhla jej vyžvatlanú paličku so zvyškom miniatúrnej lepkavej guľôčky z úst a hľadala, kde ju zabodne.

  Mulan sa rozvášnene pustila do obrany svojho majetku.

  Pretlačiac sa lietačkami, náročky obaja naraz, z úsmevu mu zostala rovná horizontálna čiara a prísne pozrel na  študentky, klbčiace sa o vycucané lízatko, potom na Bellu...

  - ...ma neurážaj! – položila si obe ruky na hruď, urazená jeho premeriavajúcim nedôverčivým pohľadom. – Ja som náhodou už dospelá. – obhajovala sa s náznakom sarkazmu, ale sladko.

  - Tak, si nemyslím, že to bola práve „náhoda“, ale jej nežná naivita sa vstrebáva len veľmi pozvoľna, čo je celkom príťažlivé, však, pán profesor?! – strčila sa medzi ich hlavy hlava blonďatá, zadýchaná, s ostrým jazykom, prichádzajúca, ako vždy, zásadne, mimo ordinačné hodiny, čiže posledná.

  Odtlačila ich rázne rukami a podišla k hlúčiku ostatných.

  Bella sa obzrela dozadu.

  - Čakáme snáď ešte niekoho? – opýtal sa doslova vykoľajený z pocitu, že kráska po jeho boku vie o Emme viac, ako on sám.

  Zamračila sa. Tón výsluchu sa jej ani trochu nepáčil. Ani podtón, z ktorého jasne vyplývalo, že by rád nakukol pod pokrievku kamarátkiných vzťahov.

  - Aj ona je už dospelá. Aj on...a aj ten tretí...Zabudol si? – prižmúrila oči, aby mu jasne dala najavo, že priateľkine tajomstvá mieni strážiť za každú cenu a jeho opičiu lásku k synovi nemieni podporovať ani zo solidárnosti.

  Prekvapil ho jej nenápadný, veľmi diplomatický, ale predsa len odboj.

  Teraz, pred svedkami, radšej hrdo prikývol a odvrátil pohľad..

  Pokojne ho chytila za obe líca a natočila zas k sebe.

  - Je od teba pekné, že sa zaujímaš o ľudí z tvojej blízkosti, ale nepreháňaj to. Ver mi, že nám stačí ten pocit, že si...a keby potrebujeme, môžeme sa na teba spoľahnúť...ostatné si ale musíme poriešiť aj tak sami. – usmievala sa očami.

  Prešli ním zimomriavky, keď si uvedomil, že konečne prekročila svoj vlastný tieň a to, ako sa k nemu správa, už nie je ustráchaná študentka, ale rovnocenná partnerka. Žena s vlastným názorom, postojom, ktorá sa nebojí prejaviť svoje emócie...dokonca ani na verejnosti.

  Najradšej by ju objal. Mocne. Sebecky...S láskou.

  Ale verejnosť, je verejnosť...Aj keby ju tvorili len roztopašná Ruby a momentálne vyhúkaná Mulan, bez potrebnej dávky cukru. To chápala aj Bella a pritakala mu v úporne nastavenej zdržanlivosti.

  - Teraz ťa zrejme napríklad potrebujeme. – otočila sa zas k nemu a tvárila sa, že mu napráva čosi na bezchybnom outfite. - Ak nezasiahneš z pozície vyššej moci a dobrých vzťahov vybudovaných pri tvojom poslednom pobyte, tak sa cez tieto sestry v boji pravdepodobne dnes nedostaneme. – zošpúlila prosebne pery.

  Zalovil vo vrecku a vykročil.

  Chvíľu o niečom zanietene debatoval s rozchichotanými sestričkami, potom sa otočil, žmurkol na svoju suitu a ukázal veľavravným gestom na smer k výťahom.
  - To som fakt zvedavá na recept, čo ste tým dvom ješitným kravám na bráne predpísali, pán profesor? - pribrzdila Ruby vodcu ich stáda.
  Zhlboka sa nadýchol a zalovil vo vrecku druhýkrát.
  - Tak po prvé, som našu delegáciu ráčil pracovne nazvať "Ako šlo vajce na vandrovku"...s podtitulom..."...ako mu v tom preventívne zabrániť." S využitím Ashley, ako názorného negatívneho príkladu a po druhé, musíš nosiť vo vrecku zaváraninový pohár s nepravým drteným lososom, ktorý slúži ako prirodzená antikoncepcia proti počatiu... - vydoloval ho z vrecka a natrčil pred neveriacky ksicht zvedavej Ruby. - Ja som mal dva! - pošepkal už tichšie. Jeden bol pre Bellu, ten som daroval a tento nesiem Ashley...- žmurkol.
  - Vy ste magor, pán profesor! - otriasla sa Ruby a starostlivo odtiahla Bellu kúsok bokom, ale nie veľmi, aby počul.
  - Dúfam, že sa nenechávaš napatlať nejakou smradľavou rybou?!...akože šľahačka, čokoláda, med...ale losos?! - naplnila líca vzduchom a vyprskla.
  Zhrozene pozrela na Golda.
  Tak toto si s ním vybaví...

domiceli