Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 106. kapitola REGINA

ŠTVRTÁ

106. kapitola

Regina...

       Bola si vedomá toho, že na muža pred sebou doslova priblblo zíza. S hlavou spustenou na pol žrde, s viečkami vyrolovanými nadoraz. 

  Zo všetkých scenárov, z tých katastrofických, samozrejme, ako si naplánovala, bol toto jeden prekvapivo výnimočný. Nie, že by nešlo o katastrofu, ale rozpitú na jej dosiaľ, aspoň naoko, nepoškvrnenom štíte, v jej neprospech. To si na začiatku akosi nepripustila.

  - Môžete mi to zopakovať, prosím, pán profesor?! – neveriacky sa nahla ešte o pár centimetrov, takmer bolo počuť, ako jej praskli kostičky kdesi v krku.

  Odmietol.

  Priznal sa jej úprimne a otvorene z citov, čo prechováva k Emme, hneď vo dverách a považoval zo svojej strany vec za uzavretú.

  Znervóznel.

  Zdravou rukou zašibrinkoval medzi nosom a perami s pohľadom von oknom, ale necht na palci bol primalý na obhrýzanie. Spustil dlaň na opierku a pohľad dolu  k nohám jej pracovného stola.

  - Ako budem teraz vyzerať v očiach vašich kolegov, v očiach našich žiakov?! Ako môžete takto podkopávať moju autoritu?! Navyše verejne, Hook?! – prestávala vyberať slová a jej hlas prechádzal do fistule.

  Preklopil hlavu k jednému plecu, potom k druhému a s povzdychom sa jej konečne odvážil pozrieť sa do  očí.

 - Zmena je život, pani riaditeľka. Mňa nezaujíma, aký vietor poháňa vaše plachty, ja sa starám momentálne predovšetkým o tie svoje. – chcel rozviť prsty na dlaniach. Rozvil jednu.

  - Myslíte teraz tú posteľnú, drahý...pán profesor!? – dotiahla cynicky.

  - Vetry boli rýchle...- zamrmlal si zas do rozšibrinkovaných prstov pred perami. – Náš krokodíl si nemohol odpustiť posťažovať sa fiaskom svojho nepodareného syna bývalej ohrdnutej milenke? Poplakal si pekne na vašom sivom ramienku? – kýval záporne hlavou, nájduc predsa len zvyšok úbohého nechtu.

  - Nedrístajte! Gold s tým tentokrát nič nemá...Sám ste všetko pokazili... Ako mám z toho teraz ja vyjsť bez ujmy? – zarazila ruku do boku, pritlačiac si ju druhou a pohľad tiež do okna, cez ktoré sem jedovato nakúkalo slnko a nútilo ju privrieť viečka. Snáď za nimi nájde odpoveď.

  - Sebec! – fľochol na ňu s dešpektom.

  - To mi vyčíta ten pravý. – odpovedala mu pokojne. – Je vám jasné, že triednictvo, na ktorom ste toľko trvali, vám teraz nevrátim? – usmiala sa umelo.

  Uškrnul sa. Na tom mu už nezáležalo.

  - Za to, čo ste spravili, vás môžem dokonca na hodinu prepustiť...- zastrájala sa, hľadajúc stratenú pozíciu vrchnosti.

  Uškrnul sa rovnako. Ani na tom mu nezáležalo, ale nenechá ju predsa vyhrať.

  - Pošlem na vás odbory! – natrčil k nej svoj kýpeť.

  Pochopila. Ťahať sa s predstavenými o miesto telesne postihnutého...Nie, nie, s tým si ruky ona špiniť nebude.

  Uškrnul sa. 

  Všetko mu zrazu bolo smiešne.

  - Dúfam, že na osobnej konfrontácii s podávateľkou sťažnosti na vás, za prítomnosti vedenia školy a zákonných zástupcov, netrváte? – odrečnila  nacvičenú  formulku zo zákona, aj keď klauzula o  „zákonných zástupcoch“ v tomto prípade vyznela, ako zlá komediálna vsuvka.

  Nadvihla papier, ktorý jej dnes zdvihol adrenalín. Nebol to anonym, nemohla ho len tak hodiť za hlavu. Žiaľ. Emmino meno na ňom svietilo jasne.

  „Jasné, že trvám. Ale v súkromí. Do toho ťa nič, Regina. Do toho nikoho nič...“ – zamračil sa, vytasiac zohavený palec konečne z úst.

  Skryl ho do päste a natrčil na ňu aspoň ukazovák.

  - Robte, čo je vašou povinnosťou! Všetko znesiem. Všetko...Ja sa nepoddám, ale teraz už idem svojou vlastnou cestou a vy sa modlite, ak ste náhodou veriaca, aby sa ma nikto neopýtal na váš podiel v tejto kauze! – prudko odsunul stoličku a porúčal sa.

  Tentokrát sa pousmiala ona sama.

  Vlastne to až taká prehra nemusí byť.

  Goldovi ponechá triedu a má hneď jeden „plus“ bod v jeho hodnotení. To sa môže zísť. Babka k babce, budú kapce... Fuj, aký odporný frazeologizmus jej to prebleskol mysľou. Napriek tomu, že vedela, že „babka“ je drobný peniaz, predsa len si jej mozog neodpustil postaviť ju vedľa Krásky a namieriť  do publika tabuľku medzi palcom a ukazovákom so žiadosťou o priradenie...

   BABKA.

  - Vyhľadajte pána profesora Golda a požiadajte ho, aby cez prestávku prišiel bezodkladne ku mne do kancelárie. – zavelila sekretárke.

  „Ukážem mu „babku“... vyfúkla nozdrami nahromadený jed.

domiceli